Selenča

Selenča (po maďarsky: Bácsújfalu; po srbský - Cyrilika: Селенча,) je slovenská dedina v Srbsku, v provincii Vojvodina. Názov je odvodený od slova prisťahovalec. Prví Slováci do Selenče došli 1758 (potvrdené matrikou, kedy sa pokrstilo 9 novonarodených Slovákov). Dominantné sú tradičné remeslá a poľnohospodárstvo.

Česko-slovenské légie

Významnou zložkou národnooslobodzovacieho zápasu Slovákov a Čechov počas prvej svetovej vojny zohrali česko-slovenské légie (dobový názov Zahraničné česko-slovenské vojská) zostavené z dobrovoľníkov. Svoje zastúpenie v tomto zahraničnom odboji mali i Slováci zo Selenče, ktorí sa týmto krokom podieľali na vzniku Česko-slovenskej republiky a teda i na Slovenskej štátnosti. Medzi dobrovoľníkmi, ktorí vstúpili čo česko-slovenských légii v Rusku nachádzame tieto mená:^[1]

Častvan Adam – 1. Československý pluk „Jána Husa,“
Gajdoš Ján – 7. Československý strelecký pluk „Tatranský,“
Javorník Ján – 12. Československý peší pluk,
Kaňa Jozef – 12. Československý peší pluk,
Papp Juraj – 12. Československý peší pluk,
Ratimorský Jozef – 12. Československý peší pluk,
Častvan Pavel – 2. Československý záložný pluk.

Ľudoví zástupcovia na národnom zhromaždení 25. novembra 1918

Po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie (október 1918), regióny Báčka, Banát a Baranja obsadila armáda Srbského kráľovstva. V nesledujúci mesiac (25. november 1918) sa zišlo v Novom Sade národné zhromaždenie ľudových zástupcov troch spomínaných regiónov, ktorí deklaratívnym uznesením sa zriekli Uhorského štátneho útvaru a rozhodli o pripojení spomínaných oblastí k Srbskému kráľovstvu (od 1. decembra 1918 Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov). Spomedzi 757 zúčastnených zástupcov, bolo 64 Slovákov a z nich štyria zo Selenče.^[2]

Vadina Ján (obchodník),
Markovič Ján (krajčír),
Fodor Ján,
Častvan Pavel.

Obyvateľstvo

Historický a demografický vývoj obyvateľstva v Selenči

	1948	1953	1961	1971	1981	1991	2002	2011
	3800	3999	4155	4057	4008	3705	3279	2996

Národnostné zloženie z roku 2002 ^[3]3" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť | upraviť zdroj

Národnosť	Počet	%
Slováci	2990	91,18
Rómovia	175	5,33
Srbi	45	1,37
Maďari	12	0,36
Juhoslovania	8	0,24
Chorváti	6	0,18
Albánci	5	0,15
Čiernohorci	4	0,12
Ukrajinci	1	0,03
Rusíni	1	0,03
Moslimovia	1	0,03
Bunjevci	1	0,03

Náboženské zloženieupraviť | upraviť zdroj

Pracovné príležitostiupraviť | upraviť zdroj

Výrobný podnik Slovan - dnes zamestnáva vyše dvesto pracovníkov. Ako jediný podnik v Srbsku má certifikát kvality ISO ^[4]
"ANNA Bakehouse" d.o.o - Výroba sušienok, trvanlivého pečiva a cukrárskych výrobkov ^[5]
Mäsiareň ALEKSI (Alexy) s tradíciou viac ako 45 rokov
Výroba ponožiek
Výroba metiel - najväčšia výrobňa cirokových metiel v strednej a východnej Európe. Vývoz metiel smeruje prevažne do západnej Európy, najmä do Talianska.

Školstvoupraviť | upraviť zdroj

Základná škola Jána Kollára, s vyučovacou rečou slovenskou, je jedinou vzdelávacou ustaňovizňou v Selenči. Škola bola vybudovaná roku 1962 a nosí meno známeho slovenského básnika a národovca Jána Kollára. Začiatky výchovno - vzdelávacej práce boli zaznamenané ešte v roku 1768 a prvá generácia maturantov osemročné školenie skončila v školskom 1955/56 roku.^[6]

Športové aktivityupraviť | upraviť zdroj

Športový klub s názvom FK Kriváň
Stolnotenisový klub STK Selenča
Šachový klub ŠK Selenča
Spolok športových rybárov Ikra
Poľovnícky spolok Jarabica

Osobnosti obceupraviť | upraviť zdroj

Významní rodáciupraviť | upraviť zdroj

Ján Čajak (* 1897 – † 1982), slovenský prozaik, novinár a redaktor
Vladimir Valent (* 1940), univerzitný profesor pôsobiaci na Belehradskej univerzite^[7]
Ján Nosál (* 1941 - † 2009), skladateľ, pedagóg, hudobný redaktor v Novosadskom rozhlase, autor prvej slovenskej opery vojvodinských Slovákov ^[8]
Zlatko Kesler (* 1960), stolný tenista, víťaz piatich paralympijských medailí

Pôsobili tuupraviť | upraviť zdroj

Ján Čajak (* 1863 - † 1944), slovenský spisovateľ a prekladateľ

Referencieupraviť | upraviť zdroj

↑ Naši legionári. In: Národná jednota, roč. IX, č. 50 (13. decembra 1928), s. 3.
↑ Doba oslobodenia v Selenči In: Národná jednota, roč. XIX, č. 49 (3. decembra 1938), s. 2 – 3.
↑ Knjiga 1, Stanovništvo, nacionalna ili etnička pripadnost, podaci po naseljima, Republički zavod za statistiku, Beograd, februar 2003, ISBN 86-84433-00-9
↑ Slovan Progres online. www.slovan.co.rs, cit. 2017-11-21. Dostupné online. (po srbsky)
↑ Proizvodni pogon Anna BakeHouse za proizvodnju integralnog peciva i Speculasa online. www.anna.co.rs, cit. 2017-11-21. Dostupné online. (rs)
↑ Archivovaná kópia online. Cit. 2016-08-08. Dostupné online. Archivované 2016-08-28 z originálu.
↑ Archivovaná kópia online. Cit. 2016-08-08. Dostupné online. Archivované 2016-08-18 z originálu.
↑ http://www.slovackizavod.org.rs/licnosti/9796

Literatúraupraviť | upraviť zdroj

Selenča 1758-1998. Zborník prác. Selenča - Báčsky Petrovec: Slovan – Kultúra 1998, 946 s.

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Selenča

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Naši legionári. In: Národná jednota, roč. IX, č. 50 (13. decembra 1928), s. 3.

[2] Doba oslobodenia v Selenči In: Národná jednota, roč. XIX, č. 49 (3. decembra 1938), s. 2 – 3.

[3] Knjiga 1, Stanovništvo, nacionalna ili etnička pripadnost, podaci po naseljima, Republički zavod za statistiku, Beograd, februar 2003, ISBN 86-84433-00-9

[4] Slovan Progres online. www.slovan.co.rs, cit. 2017-11-21. Dostupné online. (po srbsky)

[5] Proizvodni pogon Anna BakeHouse za proizvodnju integralnog peciva i Speculasa online. www.anna.co.rs, cit. 2017-11-21. Dostupné online. (rs)

[6] Archivovaná kópia online. Cit. 2016-08-08. Dostupné online. Archivované 2016-08-28 z originálu.

[7] Archivovaná kópia online. Cit. 2016-08-08. Dostupné online. Archivované 2016-08-18 z originálu.

[8] ttp://www.slovackizavod.org.rs/licnosti/9796

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]