A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017 sa konali 4. novembra 2017.[1][2] Voľba predsedov samosprávnych krajov prebehla jednokolovo.[1][3][4][5] Volebné právo mali slovenskí aj zahraniční občania s trvalým pobytom v danom kraji, ktorí dovŕšili v deň volieb vek 18 rokov.[1]
V piatich krajoch zvíťazila opozícia. Najsilnejšia vládna strana SMER-SD, ktorá pred voľbami ovládala šesť z ôsmich krajov po voľbách ovláda len dva.[6] Volebná účasť bola 29,95 %,[7] čo je viac ako pri minulých voľbách, kde sa zúčastnilo v prvom kole 20,11 % a v druhom kole 17,29 % oprávnených voličov.[8]
Zmena volebného systému pre voľbu županov
Pôvodný zákon z roku 2001 predpisoval jednokolovú voľbu, nakoniec sa však ujala dvojkolová. Opätovnú zmenu na jednokolové volenie županov inicializovali poslanci zo SMERu a MOST – HÍD. Výhodou má byť úspora financií (v minulých voľbách sa na druhé kolo v piatich z ôsmych krajov minulo 2,4 miliónov eur). Poslanci Vladimír Faič, Tibor Glenda, Martin Glváč, Martin Nemky, Martin Hrnčiar a Dušan Jarjabek argumentujú účasťou: „Voliči sú skôr motivovaní zúčastniť sa prvého kola volieb, v ktorom volia aj poslancov do zastupiteľstva samosprávneho kraja“.[5] Dopady na volebné výsledky sa ťažko odhadujú, hlavne kvôli slabej účasti v minulosti.[5]
Začiatkom februára poslanci NR SR schválili zákon, ktorý zavádza jednokolovú voľbu[9] a ústavný zákon, ktorým budú mandáty jednorazovo predĺžené na 5 rokov,[10][11] aby sa v roku 2022 voľby konali spoločne s komunálnymi.[12]
Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska zákon o zavedení jednokolovej voľby vetoval, 24. marca však poslanci jeho veto prelomili 80 hlasmi a definitívne schválili jednokolové voľby.[13][14][15]
Kritika
Hoci predseda SNS Andrej Danko a poslanci SNS hlasovali za prijatie zákona, ktorým sa zaviedla jednokolová voľba,[16][17] v septembri 2017 Andrej Danko o voľbách vyhlásil: „Nebolo a nie je nám po vôli, že sa presadila v koalícii jednokolová voľba.“[18] Jednokolové konanie kritizoval aj Ľubomír Galko (SaS): „Ukazuje sa, aké nehorázne bolo to, čo urobili vládne strany jednokolovými voľbami... Stali sa nie hrádzou, ale bránou k extrémizmu.“[19] Poznamenal tiež, že prvé kolo mohlo byť „úžasnými primárkami“.[19]
Volebná koalícia
Predseda SaS Richard Sulík, líder OĽaNO-NOVA Igor Matovič a šéf KDH Alojz Hlina sa 8. júna 2017 dohodli na spoločnom postupe do volieb.[20]
Napriek rokovaniam sa MOST – HÍD a SMK-MKP na volebnej spolupráci nedohodli.[21] Do volieb pôjde sama aj SNS.[22]
Celoslovenské výsledky a ohlasy
Z 4 500 142 registrovaných voličov sa hlasovania zúčastnilo 1 348 114 čím bola volebná účasť 29,95%. Najvyššia bola v Banskobystrickom kraji (40,29%), najnižšia v Trnavskom (24,74%).[23] Vo voľbách kandidovalo celkom 92 kandidátov na župana, z toho 8 žien. Za poslancov kandidovalo 2392 mužov a 509 žien.[24] Zvolených bolo 416 krajských poslancov z toho 161 nezávislých a 58 žien. Osem zastupiteľov má pod 30 rokov a 61 a viac má 52.[25]
V otázke počtu županov voľby ukončili dominanciu najsilnejšej vládnej strany SMER-SD. Z pôvodne šiestich krajov (okrem Banskobystrického a Bratislavského) jej nominanti ovládajú iba dva: Nitriansky a Trenčiansky. Napriek tomu spojená opozícia vyhrala päť krajov, najviac od obdobia 2001 až 2005 keď obsadila Bratislavský a Košický kraj. Strana OĽaNO získala dva posty: Erika Jurinová v Žilinskom a Jozef Viskupič v Trnavskom kraji.[6] Kandidáti na župana zo strany SMER-SD získali celkom 350 799 hlasov, kandidáti z pravicovej opozície celkom 357 409 hlasov.[26] Podľa Richarda Sulíka: „Vyzerá to tak, že tá rozhádaná, chaotická a neviem aká pravica zvalcovala ten obrovský Smer. Ľudia majú plné zuby toho, čo sa tu deje. Chcú slušne spravovanú krajinu.“[6] Nitriansky župan Milan Belica (SMER-SD) svoj post znovu obhájil a na konci volebného obdobia bude v čele župy už 21 rokov.[6]
Erika Jurinová sa zároveň stala historicky prvou župankou.[27][28]
V počte poslancov vedú nezávislí kandidáti, na druhom mieste je strana SMER-SD s 89 poslancami, nasleduje KDH so 46, SMK s 33, OĽaNO s 23, SaS a SNS s 15, Most-Híd s 10, Nova so 7, Zmena zdola s 5, Šanca a ĽSNS s 2 a OKS, NF, Doma dobre a ŠKV získali po jednom. Doteraz mal SMER 149 krajských poslancov. Po sčítaní ziskov poslaneckých mandátov vládnej koalície (SMER-SD, SNS a Most-Híd) s opozíciou vrátane SMK vedie opozícia 126 k 114.[26]
Situácia v krajoch
Banskobystrický kraj
Predvolebná situácia
Županom do volieb bol Marian Kotleba (Kotleba – ĽSNS)[29] Svoju kandidatúru potvrdil 31. augusta 2017.[30]
V januári 2017 svoju kandidatúru oznámil Ján Lunter, podnikateľ v potravinárskej oblasti.[31] Koncom januára SaS oznámila, že jej kandidátom bude Martin Klus.[32] V aprili 2017 svoju kandidatúru oznámil Stanislav Mičev, generálny riaditeľ Múzea SNP a mestský poslanec v Banskej Bystrici. Kandiduje ako nezávislý kandidát.[33] Koncom júna 2017 strany SaS, OĽaNO, NOVA, KDH a OKS vyhlásili, že Martin Klus sa stal ich spoločným kandidátom na župana Banskobystrického kraja.[34] Ako prvý v lete 2016 oznámil kandidatúru mestský poslanec, ekonóm a podnikateľ Igor Kašper. Kandiduje tiež predseda Strany moderného Slovenska Milan Urbáni.[31] Svoju kandidatúru oznámil v apríli 2017 aj Ivan Saktor, bývalý primátor Banskej Bystrice.[35] Kandiduje aj Martin Juhaniak, prednosta mestského úradu v Brezne.[35] V auguste bolo kandidátov už 11, pribudli Jozef Šimko, primátor Rimavskej Soboty; starosta Mýtnej Pavel Greksa; krajský predseda Strany zelených Marek Mališ a rómsky aktivista Vojtech Kökény kandidujúci za Stranu rómskej koalície.[36]
Kandidáti Lunter, Klus a Mičev sa dohodli, že do konečných bojov proti súčasnému županovi zasiahne ten z nich, ktorý bude mať najväčšiu šancu. Rozhodnutie má padnúť v septembri.[37] Do bojov sa nezapoja kandidáti ani jednej z vládnych strán. SMER-SD, SNS ani Most-Híd svojho kandidáta nenavrhnú.[38] Most-Híd podporí kandidáta s najväčšou šancou proti Kotlebovi.[39] Po SMER-SD podporili kandidáta Luntera, ktorý vedie v augustovom prieskume, aj strany Most-Híd, Progresívne Slovensko a Šanca.[30]
Kandidát Strany zelených, Marek Mališ, sa 5. sepembra 2017 vzdal kandidatúry v prospech Mariana Kotlebu.[40] 3. októbra kandidát Martin Klus oznámil, že sa na základe prieskumov rozhodol vzdať svojej kandidatúry a podporiť kandidáta Jána Luntera.[41] 4. októbra sa v prospech Luntera vzdal Viliam Baňák a 6. októbra tiež Stanislav Mičev.[42]
Výsledky volieb
Volebná účasť v kraji bola 40,29%. Zvolených bolo 49 krajských poslancov.[23] Mandáty získali: 22 nezávislí kandidáti, 15 SMER-SD, 5 SMK-MKP, 4 KDH, NOVA, OKS, OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), SaS, 1 ĽS Naše Slovensko, 1 MOST-HÍD a 1 SNS.[25]
Kandidát | Politické strany | Počet hlasov | Percento hlasov | |
---|---|---|---|---|
Ján Lunter | NEKA | 99 169 | 48,53 % | |
Marian Kotleba | ĽS Naše Slovensko | 47 502 | 23,24 % | |
Igor Kašper | NEKA | 21 741 | 10,64 % | |
Martin Juhaniak | NEKA | 19 785 | 9,68 % | |
Milan Urbáni | STRANA MODERNÉHO SLOVENSKA (SMS) | 2 478 | 1,21 % | |
Pavel Greksa | NEKA | 2 271 | 1,11 % | |
Martin Klus | SaS, OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, KDH, OKS | 1 877 | 0,91 % | |
Jozef Šimko | NEKA | 1 698 | 0,83 % | |
Miloslav Gálik | NaS - ns | 1 632 | 0,79 % | |
Vojtech Kökény | SRK | 1 563 | 0,76 % | |
Stanislav Mičev | NEKA | 1 130 | 0,55 % | |
Viliam Baňák | JEDNOTA-ĽSS | 997 | 0,48 % | |
Michal Kantor | SZS | 725 | 0,35 % | |
Ivan Saktor | NEKA | 589 | 0,28 % | |
Alena Pivovarčiová | NP | 553 | 0,27 % | |
Jozef Sásik | Slovenská ľudová strana (SĽS) | 392 | 0,19 % | |
Zdenek Očovan | NAJ | 219 | 0,10 % | |
Spolu | 204 321 | |||
Platných hlasov | 204 321 | 96,21 % | ||
Neplatných hlasov | 8 039 | 3,79 % | ||
Hlasov spolu/účasť | 212 360 | 40,30 % | ||
Registrovaných voličov | 526 978 |
Politické zoskupenie | Počet poslancov | Percento poslancov | ||
---|---|---|---|---|
Nezávislí kandidáti | 22 | 44,89 % | ||
SMER-SD | 15 | 30,61 % | ||
SMK-MKP | 5 | 10,20 % | ||
KDH, NOVA, OKS, OĽANO, SaS | 4 | 8,16 % | ||
ĽS Naše Slovensko | 1 | 2,04 % | ||
MOST-HÍD | 1 | 2,04 % | ||
SNS | 1 | 2,04 % | ||
Spolu | 49 |
Bratislavský kraj
Predvolebná situácia
Županom pred voľbami bol Pavol Frešo.[43] Vo februári 2017 oznámil kadidatúru Rudolf Kusý, starosta mestskej časti Bratislava – Nové Mesto.[44] Od marca 2017 kandiduje Juraj Droba (SaS).[32] Získal podporu siedmich strán: SaS, OĽaNO, NOVA, KDH, SMK, OKS a Zmena zdola.[45] S podporou SNS za predsedu kandiduje štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Lukáš Parízek.[18] O miesto predsedu Bratislavského kraja sa uchádzal aj nezávislý kandidát Ľubomír Huďo, ktorého podporila strana ĽSNS a Priama Demokracia.[46]
Výsledky volieb
Volebná účasť v kraji bola 31,34%. Zvolených bolo 50 krajských poslancov.[23] Mandáty získali: 25 nezávislí kandidáti, 17 KDH, NOVA, OKS, OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), SaS, SMK-MKP, Zmena zdola, DÚ, 6 STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI, MOST - HÍD, SDKÚ-DS, SMER-SD, SZ, SKOK - ELD., 1 DOMA DOBRE a 1 NF.[25]
Kandidát | Politické strany | Počet hlasov | Percento hlasov | |
---|---|---|---|---|
Juraj Droba | SaS, OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), SMK-MKP, NOVA, OKS, Zmena zdola, DÚ | 36 864 | 20,42 % | |
Rudolf Kusý | NEKA | 33 489 | 18,55 % | |
Milan Ftáčnik | NEKA | 31 638 | 17,52 % | |
Ján Mrva | NEKA | 28 842 | 15,97 % | |
Pavol Frešo | NEKA | 19 640 | 10,88 % | |
Daniel Krajcer | MOST - HÍD, SKOK - ELD, SZ | 13 934 | 7,72 % | |
Ľubomír Huďo | NEKA | 6 063 | 3,35 % | |
Jozef Uhler | NEKA | 3 954 | 2,19 % | |
Natália Hanulíková | SZS | 1 444 | 0,80 % | |
Martin Jakubec | NEKA | 1 219 | 0,67 % | |
Lukáš Parízek | SNS | 702 | 0,38 % | |
Rastislav Blaško | NEKA | 631 | 0,34 % | |
Jalal Suleiman | KSS | 548 | 0,30 % | |
Jozef Danko | NEKA | 525 | 0,29 % | |
Andrej Trnovec | Slovenská ľudová strana (SĽS) | 454 | 0,25 % | |
Marián Leinerovič | NP | 181 | 0,10 % | |