Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{pracuje sa}} pre nečinnosť. (16. 12. 2021)

Vetný člen je stavebná jednotka vety. Je to časť vety, ktorá je k inej časti vety v syntagmatickom vzťahu závislosti. Výrazovou bázou pre vetné členy sú plnovýznamové slovné druhy (podstatné mená, slovesá, prídavné mená, číslovky, príslovky) a slovný druh, ktorý tieto plnovýznamové slovné druhy zastupuje alebo odkazuje na predmety, javy a príznaky a to sú zámená. Neplnovýznamové slová ako predložky, spojky a častice nie sú vetnými členmi. Vetné členy sú navzájom spojené skladmi.

Delenie

Delenie 1

a) Dlhšia verzia delenia:

• základné (=hlavné, nosné) vetné členy:
  • vetný základ (=fundament) - je definovaný ako (jediný) základný vetný člen (čiže nahrádza podmet a prísudok) v jednočlennej vete; v novších textoch je niekedy tento pojem člen porozdeľovaný na viacero iných nižšie uvedených vetných členov, čiže ako vetný člen už neexistuje; v mnohých jazykoch tento vetný člen prakticky odpadá už z toho dôvodu, že v nich jednočlenné vety existujú len vo veľmi obmedzenej miere
  • podmet v užšom zmysle (=holý podmet)
  • prísudok v širšom zmysle (=holý prísudok v širšom zmysle):
    • prísudok v užšom zmysle (=holý prísudok v užšom zmysle, slovesný prísudok)
    • predikatív (=menný prísudok , menný člen prísudku, menná časť prísudku, neslovesný prísudok)
• rozvíjacie (=rozvíjajúce, vedľajšie, sekundárne) vetné členy:
  • doplnok (=druhotný prísudok, verbálny atribút, predikatívny atribút a veľa iných názvov) – väčšinou sa zaraďuje ako rozvíjací vetný člen, ale na Slovensku sa už od 60. rokov v odbornejších prácach zaraďuje ako vetný člen, ktorý nie je ani základným ani rozvíjacím vetným členom, resp. často sa považuje za polopredikatívnu konštrukciu; na rozdiel od slovenčiny a češtiny sa vo veľkej väčšine jazykov doplnok nepovažuje za samostatný vetný člen (najčastejšie sa potom považuje za podtyp predikatívu a tým aj prísudku v širšom zmysle - pozri vyššie)
  • predmet
  • príslovkové určenie
  • prívlastok v širšom zmysle:
    • prívlastok v užšom zmysle
    • prístavok (=prístavkový prívlastok)

Napríklad vo vete Títo zahraniční turisti dali ráno v Bratislave opití mladému vrátnikovi kľúče je: títo - prívlastok, zahraniční - prívlastok, turisti - podmet v užšom zmysle, dali - prísudok v užšom zmysle, opití - doplnok, ráno - príslovkové určenie, v Bratislave - príslovkové určenie, mladému - prívlastok, vrátnikovi - predmet, kľúče - predmet.

Poznámky:

1. Na slovenských školách sa pri vetnom rozbore na skrátené označovanie jednotlivých vetných členov používajú tieto čísla: 1-prísudok, 2-podmet, 3-predmet, 4-príslovkové určenie, 5-prívlastok, 6-doplnok, 7 (alebo 5)-prístavok. Napr. menný prísudok je 1M a zhodný prívlastok je 5Z.

2. Pojem vetný člen v niektorých novších (najmä nemeckých) gramatikách nezahŕňa jednak prívlastok (pretože prívlastok je vždy len akýsi prívesok jednotlivých ostatných, teda "pravých" vetných členov) a jednak prísudok v užšom zmysle (pretože sloveso má pre svoju extrémnu dôležitosť vo vete samostatné postavenie). Vetné členy v tomto užšom zmysle sú teda len: podmet, predikatív (a doplnok), predmet a príslovkové určenie. V takýchto gramatikách sa niekedy uvádza, že základný vetný člen je len prísudok v užšom zmysle, kým ostatné vetné členy (okrem prístavku) sú rozvíjacie vetné členy.

3. Vo francúzskych textoch sa ako samostatný vetný člen zvykne uvádzať pôvodca deja pri trpnom rode - tzv. činiteľský komplement či činiteľské doplnenie. Je to napr. slovo človek vo vete Okno otvárané človekom. Inde vo svete sa pôvodca deja pri trpnom rode obyčajne považuje za druh predmetu.

4. Komplement (=doplnenie) je pojem, ktorý má v literatúre rôzne definície. Vo vzťahu k vyššie uvedenému deleniu môže tento pojem najčastejšie zahŕňať:

a) predmet (V ruštine sa predmet dodnes volá v doslovnom preklade "doplnenie")

b) (i) predikatív (a doplnok), alebo (ii) predikatív (a doplnok) a predmet;

c) predikatív, doplnok, predmet a časť príslovkových určení (konkrétne: tie príslovkové určenia, ktoré sú silno viazané na sloveso vo vete), to všetko vrátane tých prípadných prívlastkov, ktoré sú v danej vete s uvedenými komplementmi spojené; synonymum takto chápaného komplementu je konštitutívny vetný člen, opozitum je adjunkt (=voľný vetný člen)

d) predmet, príslovkové určenie, v širšom zmysle aj doplnok a/alebo prívlastok v širšom zmysle; synonymum takto chápaného komplementu je (v najširšom uvedenom ponímaní) rozvíjací vetný člen

Komplement (=doplnenie) v súčasnom ponímaní (t.j. vyššie uvedené body a-d a pod.) nie je to isté ako doplnok v súčasnom ponímaní (t.j. druhotný prísudok), ale ľahko tu môže dôjsť k zámenám, pretože jednak v minulosti sa slovom doplnok u nás označoval komplement v súčasnom ponímaní (t.j. najmä vyššie uvedené významy a, b(i)) a jednak niektorí slovenskí autori (mätúco) uvádzajú ako cudzoslovný ekvivalent pojmu doplnok v súčasnom ponímaní názov komplement.

5. Príslovkové určenie, prívlastok v širšom zmysle a prípadne doplnok sa (pri použití niektorých z možných definícií a spravidla len približne) dajú označiť aj ako modifikátor alebo adjunkt.

b) Kratšia verzia delenia:

• podmet v širšom zmysle (= rozvitý podmet, podmetová časť vety)
• prísudok v najširšom zmysle (= rozvitý prísudok, prísudková časť vety)

Napríklad vo vete Títo zahraniční turisti dali opití ráno v Bratislave mladému vrátnikovi kľúče je:

- títo zahraniční turisti - podmet v širšom zmysle,

- dali opití ráno v Bratislave mladému vrátnikovi kľúče - prísudok v najširšom zmysle.

Zdroje Delenia 1:

Delenie 2

• Intenčné vetné členy
• Neintenčné vetné členy

Delenie 3

• Jednoduché vetné členy (holé vetné členy) - spravidla len jedno pomenovanie (napr. strom, povedal by som)
• Zložené vetné členy (rozvité vetné členy) - navzájom sa dopĺňajúce rôznorodé časti (napr. veľa papiera, prestať hovoriť), inými slovami vetné členy spojené určovacím skladom
• Viacnásobné vetné členy - rovnocenné časti vystupujúce voči súvzťažnému komponentu ako celok (napr. deti a dospelí, pekný a mladý)

Delenie 4

• Vetné členy vyjadrené vetne - vetným členom je podradená vedľajšia veta
• Vetné členy vyjadrené nevetne (člensky) - ostatné