Verejný záujem je všeobecne pojem, ktorý sa uplatňuje najmä vo verejnej politike, verejnej správe, etike a práve a vzťahuje sa na spoločné dobro a spoločenský prospech.^[1]

Má skoršie filozofické korene a považuje sa za jadro demokratických teórií vládnutia, často v spojení s ďalšími dvoma pojmami výhodnosť a potreba. Prvýkrát explicitne aplikovaný od začiatku 20. storočia. Verejný záujem rýchlo prijali a spopularizovali právnici zaoberajúci sa ľudskými právami v 60. rokoch 20. storočia a odvtedy bol začlenený aj do iných oblastí, ako je žurnalistika a technológie.

Právna definícia

Na Slovensku pojem nie je definovaný legislatívne pre všetky prípady.^[2] Rôzne zákony ho definujú rôznym spôsobom. Napr. Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme definuje verejný záujem ako: „záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo väčšine občanov.“ ^[3]

Ústavný zákon 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov definuje verejný záujem ako „taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom“.^[4]

Zákon 122/2013 Z.z. (o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) ho definuje ako „dôležitý záujem štátu realizovaný pri výkone verejnej moci, ktorý prevažuje nad oprávneným záujmom fyzickej osoby alebo viacerých fyzických osôb a bez jeho realizácie by mohli vzniknúť rozsiahle alebo nenahraditeľné škody.“^[5]

V správnom práve býva niekedy zjednodušene definovaný ako opak súkromného záujmu alebo záujmu určitej skupiny.^[6] Chápanie pojmu verejný záujem však ovplyvňujú aj kultúrne rozdiely a konkrétna situácia. Preto má ako koncept svoje limity.^[1] Na obmedzenie alebo zásah do autonómie jednotlivca by sa mal používať len v kontexte splnenia viacerých podmienok.^[2]

Referencie

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Public interest na anglickej Wikipédii a Veřejný zájem na českej Wikipédii.