Mapa rozšírenia turkických jazykov.

Turkické jazyky (iné názvy: turecké jazyky, staršie turkské jazyky, turkotatárske jazyky, zriedkavo turkitské jazyky, türkské jazyky)^[1] sú jedna z vetví altajských jazykov, ale niekedy sa považujú za samostatnú jazykovú rodinu. Výraz sa občas používa aj v mierne užšom význame - pozri nižšie pod Delenie.

Delenie

Vysvetlivka: Slová uvedené v zátvorkách sú synonymá slova pred zátvorkou.

Aktuálna systematika podľa viacerých zdrojov^[2]2">upraviť | upraviť zdroj

turkické jazyky:

• prototurkičtina (praturkičtina, turkičtina)
• z-turkické jazyky (z a š skupina turkických jazykov, bežné turkické jazyky, turkické/turecké/turkotatárske jazyky v užšom zmysle)
  • juhovýchodné turkické jazyky (čagatajské jazyky, ujgurské jazyky (význam A), východné turkické jazyky/východoturkické jazyky, karlucké jazyky, stredoázijské (turkické) jazyky, východotürkütské jazyky)
    • †staroturkičtina v širšom zmysle
      • †orchonská turkičtina (staroturkičtina v užšom zmysle, starooghuzština) – t.j. jazyk Göktürkov (= Köktürkov, Modrých Turkov), jazyk orchonských nápisov
      • †staroujgurčina - staroujgurčina je aj synonymum čagatajčiny
    • †karlučtina (karlucko-ujgurské jazyky)
      • †stredoturkický slovník Mahmúda al-Kášgarího
      • †jazyk karachánovského štátu („karachanidčina“) – zaraďovaný aj pod aralsko-kaspické jazyky
      • †jazyk po karachánovskom období
    • †chórezmčina (chorezmijčina, chórezmská turkičtina, chorezmijská turkičtina, karluk-chórezmčina, chórezmská ujgurčina, chorezmijská ujgurčina) – bol to aj jazyk východnej Zlatej hordy; zaraďované aj ako izolovaný jazyk priamo pod (z-)turkické jazyky
    • †čagatajčina (starouzbečtina)
    • cátančina (ducha)
    • uzbečtina – delí sa buď na 4 skupiny dialektov (severná uzbečtina (Kazachstan), južná uzbečtina (Uzbekistan, Afganistan; iranizovaná alebo neiranizovaná), kypčak-uzbečtina, oghuz-uzbečtina) alebo podľa Ethnologue ako „makrojazyk“ uzbečtina na 2 jazyky (severná uzbečtina (Uzbekistan, Kazachstan, vrátane kypčak-uzbečtiny a oghuz-uzbečtiny) a južná uzbečtina (Afganistan))
    • ujgurčina (novoujgurčina) v širšom zmysle
      • ujgurčina (novoujgurčina) v užšom zmysle
      • východné turkické dialekty - dialekty z lokalít Kuča, Aksu, Chotan, Jarkand, Kašgar, Čerčen, Kerija, Turfan, Chami a i. (slabo preskúmané); zaraďované aj ako dialekty ujgurčiny
    • taranči (ilijská ujgurčina)
    • ili turki
    • ainu (aini, ejnu)
    • saryg-ujgurčina (sary-ujgurčina, západná ujgurčina) – zaraďované aj do severovýchodnej skupiny
  • juhozápadné turkické jazyky (oghuzské jazyky, turkménske jazyky, južné turkické jazyky/juhoturkické jazyky, (chaladžština a) západotürkütské jazyky; jazyky označené * Ethnologue radí ako turecké jazyky, a označené ** ako azerbajdžanské jazyky)
    • †staroanatolčina (seldžučtina)
    • †staroosmančina
    • západooghuzské jazyky
      • turečtina (*}
      • gagauzština (*)
      • balkánska gagauzská turečtina (*)
      • azerbajdžančina (**)
    • juhooghuzské jazyky
      • chaladžština (**) – Johanson ho klasifikuje ako oddelenú skupinu
      • salčuk (salčuq) (**)
      • afganská oghuzská skupina dialektov - afšár (afšar), baharlu, nafar atď.
      • iránska oghuzská skupina dialektov – sonkorí (sonqorí), ainállu (aynallu), kaškajčina (**) (kašká’i, qašqai, qašqají)
    • východooghuzské jazyky (oghuzsko-turkménske jazyky)
      • turkménčina
      • chorásánska turečtina (*)
    • salarčina – zaraďované aj pod juhovýchodnú skupinu
  • severozápadné turkické jazyky (kypčacké jazyky, kumánske jazyky, západné turkické jazyky/západoturkické jazyky)
    • aralsko-kaspické jazyky (aralo-kaspické jazyky, juhokypčacké jazyky, kypčacko-nogajské jazyky):
      • kazaština
      • karakalpačtina
      • (moderná) kirgizština ((moderná) kyrgyzština) – zaraďovaná aj k altajským turkickým jazykom
      • nogajčina
      • (†)kypčak-uzbečtina – zaraďovaná asi aj pod kumánčinu/kypčačtinu, lebo má rovnaký ISO kód
      • fu-jü (fu-jüská kirgizština, juhosíbirske turkické jazyky) – zaraďované aj ako dialekt chakaštiny
    • pontsko-kaspické jazyky (ponto-kaspické jazyky, čiernomorsko-kaspické jazyky, západokypčacké jazyky, (pečenežština a) kypčacko-oghuzské jazyky)
      • karačajčina-balkarčina (balkarčina v širšom zmysle)
        • karačajčina
        • balkarčina v užšom zmysle
      • karaimčina (karajčina)
      • kumyčtina
      • krymčačtina (krimčačtina, židovská krymská tatárčina) – považovaná aj za nárečie krymskej tatárčiny
      • krymská tatárčina – zaraďovaná aj pod juhozápadnú skupinu
      • †pečenežština
      • †kumánčina (polovečtina) a †kypčačtina
    • uralské jazyky (severokypčacké jazyky, volžsko-uralské jazyky, kypčacko-bulharské jazyky):
      • †jazyk západnej Zlatej hordy (starotatárčina)
      • tatárčina – dialekt centrálna tatárčina (kazanská tatárčina), dialekt západná tatárčina (mišarčina) a zmiešané dialekty (astrachánskotatársky a príp. ďalšie)
      • západosibírska tatárska skupina dialektov (dialekt východná tatárčina) – turinčina, barabinčina, tomčina (tomské nárečie), ťumenčina, išimčina, irtyština, toboľčina, tarčina a iné
      • baškirčina
  • severovýchodné turkické jazyky (altajské jazyky, sibírske jazyky, severné turkické jazyky/severoturkické jazyky, ujgurské jazyky (význam B), ujgursko-oghuzské jyzyky)
    • †starokirgizština – zaraďované aj do (?) juhovýchodnej skupiny
    • juhosibírske jayzky
      • čulymčina - zaraďovaná aj pod severozápadnú skupinu
      • sajanské turkické jazyky
        • tuviančina
        • karagaština (tofalarčina, tofa)
      • jenisejské turkické jazyky (chakaské jazyky bez čulymčiny)
        • chakaština
        • šorčina – uvádzané aj spolu s čulymčinou
        • dialekty príbuzné šorčine – sagajčina (sagaj), kačinčina (kača), kyzylčina (kyzyl, qyzyl)
      • altajské turkické jazyky (altajčina v širšom zmysle, ojrotské jazyky)
        • severná altajčina - dialekty tubalarčina (tuba, tuba-kiži, jyš-kiži), kumandinčina (kumandi, kumandy, kumandú, kumandy-kiži), čelkančina (kú, kuu-kiži, lebedinčina); zaraďované aj ku kirgižštine
        • južná altajčina (ojrotčina) v širšom zmysle – dialekty južná altajšina v užšom zmysle (ojrotčina v užšom zmysle, altajčina v užšom zmysle, altaj-kiži), teleutčina (teleut, tälängät), telengitčina (telengit, tälängit, tälängüt)
    • severosibírske jazyky (jakutské jazyky)
      • dolgančina
      • jakutčina
  • urumčina – považovaná aj za nárečie krymskej tatárčiny alebo aspoň za jazyk patriaci priamo pod severozápadnú skupinu
• r-turkické jazyky (r a l skupina turkických jazykov, oghurské jazyky, bulharské jazyky, hunsko-bulharské jazyky, turkicko-bulharské jazyky, bulharsko-turkické jazyky)
  • ?†hunčina
  • ?†chazarčina
  • ?†avarčina (turkická avarčina) – pozor na zámenu s modernou avarčinou
  • †protobulharčina (prabulharčina, starobulharčina)
    • †raná protobulharčina
    • †podunajská bulharčina
    • †povolžská bulharčina
  • čuvaština

Poznámka: V slovenčine sa môže vždy alternatívne písať:

• namiesto oghuz... : oguz...
• namiesto oghur... : ogur...
• namiesto kypčak... : kipčak...
• namiesto turkick...: tureck... alebo turksk... alebo turkotatársk...

Chronologická systematika ^[3]upraviť | upraviť zdroj

Turkické jazyky:

• staroturkické jazyky– 8-10. stor. resp. 8. - 13. stor.
• stredoturkické jazyky – 11.-15. stor. resp. 13. - polovica 19. stor.
• novoturkické jazyky – od. 16. stor. resp. od polovice 19. stor.

Systematika podľa Johansona 1998 ^[4]upraviť | upraviť zdroj

Turkické jazyky:

• prototurkičtina
• bežné turkické jazyky
  • juhovýchodná vetva (ujgurské jazyky)
    • západná skupina
      • uzbečtina (vrátane oghuz-uzbečtiny, bez kypčak-uzbečtiny)
    • východná skupina
      • taranči
      • salarčina
      • ujgurčina
      • saryg-ujgurčina (sary-ujgurčina)
      • východné turkické dialekty – dialekty z lokalít Kuča, Aksu, Chotan, Jarkand, Kašgar, Čerčen, Kerija, Turfan a i. (slabo preskúmané)
  • juhozápadná vetva (oghuzské jazyky)
    • juhooghuzská skupina
      • afganská oghuzská skupina dialektov- afšár (afšar)
      • iránska oghuzská skupina dialektov – sonkorí (sonqorí), ainállu (aynallu), kaškajčina (kašká’i, qašqai, qašqají)
    • východooghuzská skupina
      • turkménčina
      • chorásánska turečtina
    • západooghuzská skupina
      • azerbajdžančina
      • turečtina
      • gagauzština
  • severozápadná vetva (kypčacké jazyky)
    • juhokypčacká skupina (aralsko-kaspické jazyky
      • kazaština
      • karakalpačtina
      • kirgizština (kyrgyzština)
      • nogajčina
      • kypčak-uzbečtina
      • fu-jü (fu-jüská kirgizština, juhosíbirske turkické jazyky)
    • západokypčacká skupina
      • karačajčina
      • balkarčina
      • karaimčina (karajčina)
      • kumyčtina
      • krymská tatárčina
    • severokypčacká skupina (volžsko-uralské jazyky)
      • západosibírska tatárska skupina dialektov – dialekty turinčina, barabinčina, tomčina (tomské nárečie), ťumenčina, išimčina, irtyština, toboľčina, tarčina a iné
      • tatárčina- kazanská tatárčina, mišarská tatárčina
      • baškirčina
  • severovýchodná vetva (sibírske jazyky)
    • juhosibírska skupina
      • čulymčina - dialekt küerik a pod.
      • sajanské turkické jazyky
        • tuviančina
        • karagaština (tofalarčina, tofa)
      • jenisejské turkické jazyky
        • chakaština
        • šorčina
        • dialekty príbuzné šorčine – sagaj, kača, kyzyl (qyzyl)
      • altajské turkické jazyky
        • altajčina
        • dialekty príbuzné altajčine – tuba, kumandi, kü, teleut, telengit (autor dodáva, že niektoré tieto dialekty sú blízke kirgizštine)
    • severosibírska skupina
      • dolgančina
      • jakutčina
• arghu-turkické jazyky
  • chaladžština
• bulharsko-turkické jazyky
  • čuvaština

Systematika podľa Baskakova 1960 a 1981 ^[5]upraviť | upraviť zdroj

turkické jazyky:

• prototurkičtina

• východohunská vetva (východoturkické jazyky)
  • ujgurské jyzyky (ujgursko-oghuzské jazyky)
    • ujgursko-tuküské jazyky
      • tuviančina
      • tofalarčina (karagaština)
      • †staroujgurčina
      • †starooghuzština
    • jakutské jazyky
      • jakutčina (a dolgančina)
    • chakaské jazyky
      • chakaština
      • kamasinčina
      • šorčina
      • čulymská tatárčina
      • severná altajčina
      • sary-ujgurčina
  • kirgizsko-kypčacké jazyky
    • †starokirgizština
    • kirgizština
    • južná altajčina (altajčina)

• západohunská vetva (západoturkické jazyky)
  • oghuzsko-kalucko-kypčacké jazyky
    • karlucké jazyky
      • karlucko-ujgurské jazyky
        • †jazyk karachánovského štátu
        • †jazyk po karachánovskom období
      • karlucko-chórezmské jazyky
        • †karlucko-chórezmský jazyk
        • †starouzbečtina
        • uzbečtina – ale uzbecké dialekty pozri nižšie
        • novoujgurčina (ujgurčina)
    • kypčacko-oghuzské jazyky (v širšom zmysle)
      • oghuzské jazyky
        • oghuzko-turkménske jazyky
          • turkménčina
          • truchmenčina
        • oghuzsko-seldžucké jazyky
          • turečtina
          • azerbajdžančina
          • ??južná krymská tatárčina
          • †seldžučtina
          • †staroosmančina
        • oghuzsko-bulharské jazyky
          • gagauzština
          • balkarské dialekty
          • †pečenežština
          • †uzština
      • kypčacké jazyky
        • kypčacko-polovecké jazyky
          • †kumánčina (polovečtina) – alebo pod kypč.-oghuzské
          • kypčacko-nogajské jazyky
            • nogajčina
            • karakalpačtina
            • kazaština
            • uzbecké dialekty
          • kypčacko-oghuzské jazyky (v užšom zmysle)
            • karaimčina
            • kumyčtina
            • karačajčina-balkarčina
            • ??severná krymská tatárčina
        • kypčacko-bulharské jazyky
          • tatárčina
          • baškirčina
          • †západná zlatohordčina
  • bulharské jazyky
    • †starobulharčina
    • †chazarčina
    • čuvaština

Poznámka: Hunčina je tu zrejme považovaná za jazyk, ktorého rozdelením na západnú časť (západohunská vetva) a východnú časť (východohunská vetva) vznikli všetky dnešné turkické jazyky. ^[6]

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• http://turkoloji.cu.edu.tr/DILBILIM/johanson_01.pdf
• http://www.phil.muni.cz/jazyk/files/ALTAJSKAklasifikace.pdf
• http://www.turkiclanguages.com/www/classification.html
• http://www.eurasica.ru/articles/lingvo/otdelnye_klassifikatsii_tyurkskih_yazykov/
• http://genhis.philol.msu.ru/article_132.shtml#chapter_17
• http://turkic-languages.scienceontheweb.net/migration_and_classification_of_turkic_languages.html
• http://turkic-languages.scienceontheweb.net/
• http://titus.fkidg1.uni-frankfurt.de/didact/karten/turk/turklm.htm
• http://altaica.narod.ru/Engl.htm
• http://web.archive.org/web/20091007200041/http://www.univie.ac.at/ksa/html/inh/stud/studmate_files/zentralas_0607/GesamtversionNewZas1_7.pdf
• http://www.britannica.com/EBchecked/topic/609955/Turkic-languages/80005/Literary-languages?anchor=ref618048
• http://www.iranicaonline.org/articles/turkic-languages-overview