Prierez trolejovým drôtom

Trolejové vedenie je vedenie, slúžiace na napájanie koľajových vozidiel alebo trolejbusov elektrickou energiou. Je to hlavná súčasť trakčného vedenia. Trolejové vedenie sa skladá zo závesného lana a vodorovného trolejového lana (iné názvy: trolejový drôt, trolejový vodič, trolej), pričom pri trolejbusoch sú závesné laná a trolejové drôty dva vedľa seba. Trolejový drôt je vodič, ktorý slúži na vlastné napájanie vozidla elektrinou; býva z medi alebo ocele a má zvláštny prierez (aby sa dal zhora zachytiť). Je zavesený v danej výške nad koľajou, prípadne v danej výške nad povrchom vozovky. Vozidlo udržiava kontakt s trolejovým vedením prostredníctvom zberača, ktorý sa nazýva trolejový zberač alebo pantograf.^[1][2]

Po prvých pokusoch s elektrickou trakciou v roku 1879 a nasledujúcich rokoch, kedy na napájanie slúžili priamo vzájomne izolované koľajnice alebo napájacia koľajnica, bolo prvýkrát v roku 1881 použité v parížskej električke vrchné napájanie. Vodič v tomto prípade tvorila rúrka.

Názov trolejové vedenie má pôvod v anglickom slove "trolley", čo znamená vozík. Najstaršie trolejbusy boli napájané prostredníctvom vozíka, ktorý sa vozil po vedení. Ťahaný bol pomocou kábla spojeného s vozidlom.

Zdroje

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trolejové vedenie

Tento článok týkajúci sa techniky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.