Poloha temennej kosti v rámci lebky človeka

Temenná kosť (lat. os parietale) je párová kosť, ktorá tvorí strednú časť klenby lebky. Z fylogenetického hľadiska je najviac vyvinutá u človeka.

Charakteristika

Temenná kosť je plochá, párová kosť nepravidelne štvorcovitého tvaru, ohraničená piatimi švami. V sutura coronalis (vencový šev) sa spája s čelovou kosťou, sutura sagittalis (šípový šev) spája vzájomne obidve temenné kosti, v sutura lambdoidea (lambdovitý šev) sa spája so záhlavnou kosťou. Sutura sphenoparietalis (klinovotemenný šev) ju spája v malom úseku s veľkým krídlom klinovej kosti a sutura squamosa (šupinový šev) so šupinou spánkovej kosti. V mieste stretnutia šípového a vencovitého švu je antropometrický orientačný bod bregma. Novorodenec tu má neskostnatené väzivo, tzv. predný lupienok (predná fontanela, lat. fonticulus anterior). U zdravého dieťaťa do 2 rokov mizne prerastením okolitých kostí. Výnimočne môže samostatne osifikovať a vytvoriť os bregmaticum, v stredoveku nazývanú os antiepilepticum.

Galéria

Zdroje

• ČIHÁK, Radomír. Anatomie I.. Praha : Grada, 2011 (3. vydanie). ISBN 978-80-247-3817-8. Kapitola Os parietale - kost temenní. (po česky)
• KADLEC, O.. Slovenské lekárske názvoslovie. Bratislava : Asklepios, 2007. ISBN 978-80-7167-105-3. (po latinsky, anglicky a slovensky)