A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Spišský Štvrtok | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Prešovský kraj |
Okres | Levoča |
Región | Spiš |
Nadmorská výška | 560 m n. m. |
Súradnice | 49°00′07″S 20°28′04″V / 49,0020°S 20,4679°V |
Rozloha | 14,24 km² (1 424 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 2 599 (31. 12. 2022) [2] |
Hustota | 182,51 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1263 |
Starosta | Peter Gaj[3] (KDH) |
PSČ | 053 14 |
ŠÚJ | 543624 |
EČV (do r. 2022) | LE |
Tel. predvoľba | +421-53 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Tatranská 4 053 14 Spišský Štvrtok |
Telefón | 459 82 22 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Spišský Štvrtok | |
Webová stránka: spisskystvrtok.sk | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Spišský Štvrtok je obec na Slovensku v okrese Levoča, v Prešovskom kraji.
Polohopis
Obec sa nachádza na juhozápadnom okraji Levočských vrchov a v severozápadnej časti Hornádskej kotliny. Spišský Štvrtok leží asi v polovici cesty medzi Popradom a Spišskou Novou Vsou, na križovatke európskej cesty č. 50 (cesta I/18) na Levoču a regionálnej cesty II/536 do Spišskej Novej Vsi a na Gemer. V blízkosti obce sa nachádza Národný park Slovenský raj.
Susedné obce
Letanovce, Jánovce, Dravce, Hrabušice, Mečedeľovce
Dejiny
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1263. Poloha obce spôsobila, že jej okolie bolo osídlené už od praveku. Najväčší význam má objav pravekého organizovaného mestečka v polohe Myšia hôrka, ktoré bolo opevnené najstarším murivom v strednej Európe a život v ňom pulzoval pred 3500 rokmi.
V okolí obce sa našli stopy osídlenia z mladšej doby bronzovej i železnej - halštatskej doby. V lokalite Pod Šibeničnou horou bolo objavené včasnoslovanské osídlenie, datované do obdobia od polovice 6. až do začiatku 7. storočia. Týmto nálezom sa posúva osídlenie Spiša Slovanmi, ktorých pobyt v oblasti bol doložený nálezmi z veľkomoravského obdobia (8. storočie).[4]
Akiste na mieste dnešnej obce bola stará trhová osada, v ktorej sa konali trhy vo štvrtok, z čoho pochádza aj jej meno. Po zaujatí okolia Maďarmi koncom 11. storočia bola obec pomenovaná podľa uhorského kráľa sv. Ladislava: Villa sancti Ladislai - Obec sv. Ladislava, čo tiež svedči o jej význame. Sv. Ladislav sa stal patrónom obce a jeho obrnená postava sa dostala aj do pečate, ktorá pochádza už z 15. storočia.
Staré a cudzie názvy obce
- 12. storočie - Obec sv. Ladislava
- 1209, 1307, 1326 - Quintoforum
- 1215 - Quintoforum
- 1243, 1263 - Villa Santi Ladislai, Villa Santi Ladislavsi
- 1245 - Osada sv. Ladislava
- 1263 - Villa Sancti Ladislai
- 1294 - Santus Ladislaus alias Quintoforum
- 1310 - Štwartok, Forumquintum, Donnersmark
- 1312, 1317, 1328 - Obec sv. Ladislava
- 1312 - Quinto-fori
- 1344 - Zenthlazlou
- 1479 - Chetherthekhel, Csutortokhrly
- 1492 - Donners Marckt
- 1502 - Donnersmarkt
- 1627 - Štwrtek, Štvrtek
- 1773 - Štwartek, Doners-Marck
- 1786 - Čtwrtek, Cžtevrtek
- 19. storočie - Csötörtökhely, Csötörtökfalu
- 1920 - Štvrtek nad Hernádom, Štvrtok
- 1927 - Spišský Štvrtok
Symboly obce
Symboly obce vychádzajú z historických prameňov a sú prejavom úcty k dedičstvu predkov. Problematiku i návrhy erbu i pečate odborne spracoval historik PhDr. Ivan Chalupecký v roku 1996. Obecné zastupiteľstvo s týmito návrhmi súhlasilo a symboly obce boli zaevidované v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou S-124/97. Na základe toho už mohol obecný úrad dať vyhotoviť erb, vlajku a pečať a príležitostne ich aj používať.
Pečať
Spišský Štvrtok mal vlastnú okrúhlu pečať už v 15. storočí. Jej základom bola postava sv. Ladislava so sekerou a gotickým kolopisom
Keď bola v roku 1906 možnosť obnoviť erby a pečate obcí a miest, Spišský Štvrtok neprejavil záujem o obnovenie pečate, ani erbu a naďalej s halapartňou v pravej ruke a ľavou rukou pridržiava dvojramenný kríž. Súčasne boli určené aj farby v erbe.
Vlajka
Vlajka obce pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (2/4), žltej (1/4) a zelenej (1/4 ) a má pomer 2:3. Ukončená j troma cípmi, t. j. dvoma zástrihmi siahajúcimi do tretiny jej listu.
Politika
Starostovia obce
- 1990 – 1994 Ján Lesičko (NEKA)
- 1994 – 1998 Ing. Ľudovít Dzurila (KDH)
- 1998 – 2002 Ing. Ľudovít Dzurila (KDH + DS)
- 2002 – 2006 Štefan Bajtoš (NEKA)
- 2006 – 2010 Štefan Bajtoš (SDKÚ)
- 2010 – Ing. Ján Greš (NEKA)
Obecné zastupiteľstvo
- 1990 – 1994: 12 poslancov
- 1994 – 1998: 12 poslancov (6 HPSR, 4 DS, 2 KDH)
- 1998 – 2002: 12 poslancov (5 DS + KDH, 4 SOP, 1 HZDS, 1 SDĽ, 1 SDS)
- 2002 – 2006: 9 poslancov (3 ANO + SMER, 3 KDH, 1 HZDS, 1 NEKA, 1 SDKÚ)
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
Kláštor
Budova bývalého minoritského kláštora je ranobaroková, postavená po roku 1668, neskoršie upravovaná. Dvojpodlažná obdĺžniková budova, uprostred s rajskou záhradou. Okolo nej je chodba, z ktorej sú vstupy do jednotlivých miestností. Fasády sú hladké. V miestnostiach sú krížové hrebienkové, pruské klenby a rovné stropy.
Kostol sv. Ladislava
V obci je kostol svätého Ladislava s kaplnkou Zápoľských. Kostol bol postavený ešte pred nájazdmi Mongolov, o čom svedčia združené románske okná na veži. Spočiatku to bol len drevený kostolík. Po zničení bol pri rekonštrukcii obce postavený už v románskom slohu. Po čase však nevyhovoval a tak v roku 1402 postavili nový jednoloďový gotický kostol, ktorý bol v rokoch 1693 - 1747 niekoľkokrát opravovaný. Z tohto obdobia pochádza aj jeho baroková klenba. Klenba presbytéria zo 14. storočia ostala gotická.
V roku 1668 sem gróf priviedol minoritov, ktorým postavil ranobarokový kláštor. Takmer celé barokové vnútorné vybavenie pochádza za začiatku 18. storočia: hlavný oltár sv. Ladislava, oltáre sv. Františka a sv. Antona Paduánskeho, kazateľnica, krstiteľnica, a pod. Z pôvodného gotického zariadenia sa zachovala len pieta zo 14. storočia, ktorá je umiestnená v presbytériu a maľba Usnutie Panny Márie z roku 1450, ktorá bola na hlavnom gotickom oltári. Veža kostola je postavená v prechodnom románsko-gotickom slohu a má združené románske okná. Svoje pôvodné zakončenie stratila na konci minulého storočia, keď jej počas opráv kaplnky dali dnešný ihlanovitý vrchol.
Kaplnka zvaná Zápoľských
Gotická poschodová kaplnka bola vybudovaná v roku medzi rokmi 1456 - 68 rodmi Henckel de Quintoforo a Thurzo de Bethlenfalva aj keď sa jej výstavba pripisuje Štefanovi Zápoľskému, dedičnému spišskému županovi, uhorskému palatínovi. Potvrdzujú to aj dochované stredoveké erby Gregora Scepwsÿ de Bethlenfalva a jeho nevlastného brata, budínskeho prepošta Jána Fodor ktorý v roku 1456 spoločne získali armálnu listinu. Podľa nového pokroku v štúdiu archívnych prameňov bola jej stavba uspôsobená aj k profánnej funkcii - k zasadaniu kongregácií Spišských kopijníkov a provincii Spišských miest. Architektonicky stavba kaplnky súvisí s viedenskou svätoštefanskou hutou, kde sa našli náčrtky kaplnky zo Spišského Štvrtku. Stavebná myšlienka kaplnky typu francúzskych palácových kaplniek sa dá odvodzovať z diela majstra Puchsbauma. Sieňové priestory kaplnky sú zakončené na troch stranách osemuholníka. Dolná i horná kaplnka je zaklenutá sieťovou rebrovou klenbou, v dolnej rebrá hruškovitého profilu dosadajú bezprostredne na prípory, ktoré sa spájajú s profilovaným ostením okien. Pod oknami je bohatá slepá arkatúra.
V západnej časti sa nachádza zemepánska empora. Poprsnica je zdobená kružbami. Kružby okien sú pseudogotické, z čias regotizovania v rokoch 1899 až 1901. Na vitrážach v hornej kaplnke sú erby Uhorska, Horného Uhorska, Dolného Uhorska, cisára Františka Jozefa I., cisárovnej Alžbety, ostrihomského arcibiskupa Ferenca Kolosa kardinála Vaszaryho, spišských biskupov Pála Szmrecsányiho a Györgya Császku, banskobystrického biskupa Arnolda Ipolyi-Stummera, košického biskupa Zsigmonda Bubicsa, vacovského biskupa Károlya Emmánuela Csákyho a za oltárom erb rodu Zápoľských. Z priestoru pod chórom hornej kaplnky vedie kamenné schodište do dolnej kaplnky, odkiaľ je valené zaklenutou chodbou spojenie s bývalou kláštornou budovou.
Vonkajšok kaplnky je bohato členený opornými piliermi s fiálami s krabmi. Hlavný oltár krídlového typu je pseudogotický z konca 19. storočia, uprostred gotický obraz Smrť Panny Márie, tempera na dreve z obdobia okolo roku 1450. Je to zvyšok bývalého gotického hlavného oltára kostola a pripisuje sa norimberskému maliarovi Tucherovského oltára. Neskorogotický reliéf Piety z polovice 16. stor. pochádza z okruhu dielne majstra Pavla z Levoče, v dolnej kaplnke je Pieta, neskorobaroková polychrómovaná ľudová drevorezba z konca 18. stor.
Hospodárstvo a infraštruktúra
Farský úrad
Rímskokatolícky - Námestie Slobody 4
E-mail farnosti: farastvrtok@stonline.sk
Duchovný správca: PhDr. Adam Baran, OFMConv (* 1964)
Školstvo
- Materská škola - Obrancov mieru 398
- Základná škola - Školská 256
Osobnosti
- Štefan Sečka (* 1953), diecézny biskup spišskej rímskokatolíckej diecézy
- Mikuláš Dzurinda (* 1955), politik
- Mec Vrabec, legenda
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov . Bratislava: ÚGKK SR, . Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, cit. 2023-04-12. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov online. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ 1
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Spišský Štvrtok
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk