Salicín

Bezpečnosť
	Globálny harmonizovaný systém; klasifikácie a označovania chemikálií
	Hrozby
Vety H	H317
Vety EUH	žiadne vety EUH
Vety P	P261, P272, P280, P362, P363, P302+352, P333+313, P501
	NFPA 704
	0 1 0

	Salicín
	Salicín
	Salicín
	Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	C13H18O7
Systematický názov	(2R, 3S, 4S, 5R, 6S)-2-(Hydroxymetyl)-6-oxán-3,4,5-triol
Synonymá	2-(hydroxymetyl)fenyl-P-D-glukopyranozid
Vzhľad	Bezfarebná až biela práškovitá látka
	Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	286,3 u
Molárna hmotnosť	286,2778 g/mol
Rozpustnosť vo vode	4,3 g/100 ml
Teplota topenia	207 °C
Teplota rozkladu	240 °C
Hustota	1,34 g/cm3
Rozpustnosť	etanol 0,3 g/100 ml; dimetylformamid 3,0 g/100 ml; dimetylsulfoxid 2,0 g/100 ml
Bezpečnosť
	Globálny harmonizovaný systém; klasifikácie a označovania chemikálií
	Hrozby
Vety H	H317
Vety EUH	žiadne vety EUH
Vety P	P261, P272, P280, P362, P363, P302+352, P333+313, P501
	NFPA 704
	0 1 0
	Ďalšie informácie
Číslo CAS	138-52-3
Číslo RTECS	LZ5901700
	Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. ; Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
	Chemický portál

Salicín je alkoholický β-glukozid. Salicín sa vyrába z kôry vŕby (Salix), po ktorej je aj pomenovaný. Je to biosyntetický prekurzor salicylaldehydu.^[1]

Liečivé aspekty

Salicín sa nachádza v kôre a listoch vŕb, topoľov a rôznych iných rastlín. Deriváty sa nachádzajú v kastoreu bobra. Salicín z lipnice lúčnej bol použitý pri syntéze aspirínu (kyseliny acetylsalicylovej) v roku 1899 vedcami z Bayer. Salicín chutí horko ako chinín.^[2]

Salicín môže spôsobiť alergickú kožnú reakciu (senzibilizácia kože; kategória 1).^[3]

Mierne vedľajšie účinky sú štandardné, so zriedkavými výskytmi nauzey, vracania, vyrážky, závratov a problémov s dýchaním. Predávkovanie vysokými množstvami salicínu môže byť toxické, poškodiť obličky, spôsobiť žalúdočné vredy, hnačku, krvácanie alebo zažívacie ťažkosti. Niektorí ľudia môžu byť alergickí alebo citliví na salicyláty a môžu trpieť reakciami podobnými tým, ktoré vyvoláva aspirín. Ľudia by nemali užívať salicín, ak majú astmu, cukrovku, dnu, gastritídu, hemofíliu, žalúdočné vredy; kontraindikované sú aj deti do 16 rokov, tehotné a dojčiace ženy.^[4]

Referencie

↑ PASTEELS, J. M.; ROWELL-RAHIER, M.; BRAEKMAN, J. C.. Salicin from host plant as precursor of salicylaldehyde in defensive secretion of Chrysomeline larvae. Physiological Entomology, 1983-09, roč. 8, čís. 3, s. 307–314. Dostupné online . ISSN 0307-6962. DOI: 10.1111/j.1365-3032.1983.tb00362.x. (po anglicky)
↑ DANIELLS, Stephen. Symrise explores cheaper alternatives in bitter-maskers . foodnavigator.com, 2006-10-08, . Dostupné online. (po anglicky)
↑ Salicin, Sekcia:Bezpečnosť a riziká . pubchem.ncbi.nlm.nih.gov, . Dostupné online. (po anglicky)
↑ Willow bark . University of Maryland Medical Center, . Dostupné online. Archivované 2013-10-30 z originálu. (po anglicky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Salicin na anglickej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] PASTEELS, J. M.; ROWELL-RAHIER, M.; BRAEKMAN, J. C.. Salicin from host plant as precursor of salicylaldehyde in defensive secretion of Chrysomeline larvae. Physiological Entomology, 1983-09, roč. 8, čís. 3, s. 307–314. Dostupné online . ISSN 0307-6962. DOI: 10.1111/j.1365-3032.1983.tb00362.x. (po anglicky)

[2] DANIELLS, Stephen. Symrise explores cheaper alternatives in bitter-maskers . foodnavigator.com, 2006-10-08, . Dostupné online. (po anglicky)

[3] Salicin, Sekcia:Bezpečnosť a riziká . pubchem.ncbi.nlm.nih.gov, . Dostupné online. (po anglicky)

[4] Willow bark . University of Maryland Medical Center, . Dostupné online. Archivované 2013-10-30 z originálu. (po anglicky)

[1]

[2]

[3]

[4]