A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Rudolf Dočolomanský | |
slovenský pedagóg, kultúrny pracovník, herec a organizátor ochotníckeho divadla | |
Štát pôsob. | Slovensko, Rumunsko |
---|---|
Narodenie | 15. apríl 1899 Svätý Jur, Rakúsko-Uhorsko, dnes Slovensko |
Úmrtie | 25. marec 1954 (54 rokov) Nebojsa, Česko-Slovensko |
Národnosť | slovenská |
Štátna príslušnosť | Rakúsko-Uhorsko Česko-Slovensko vojnové Slovensko Česko-Slovensko |
Profesia | učiteľ |
Rodičia | Ján Dočolomanský (1872 – 1956) Anna Polónyová (1874 – 1946) |
Manželka | Etela Hergottová Florianna Bodea |
Deti | 1/ Ján 2/ Štefan, Renáta (* 1936), Mária, Emília, Anna, Dušan, Michal (* 1942-2008), Lucia (* 1943), Kvetoslava, Petronela (* 1952) |
Rudolf Dočolomanský (* 15. apríl 1899[1] Svätý Jur,[2] Rakúsko-Uhorsko – † 25. marec 1954, Nebojsa) otec známeho slovenského herca Michala Dočolomanského, bol slovenský pedagóg a kultúrny činiteľ,[3] ktorý pôsobil v rumunskom Sedmohradsku, neskôr v obci Nedeca v dnešnom Poľsku (vtedajšom Slovensku) a na Slovensku.[4] [chýba vhodnejší zdroj
Životopis
Narodil sa vo Svätom Jure, jeho otec sa volal Ján Dočolomanský (1872 – 1956), matka Anna (rod. Polónyová, 1874 – 1946).[1] Pochádzal z deviatich detí, jeho súrodenci boli: Štefan (1900 – 1968), Mária (1902 – ?), Ján (1908 – 1961), Jozef (1910 – 1974), Ľudmila, Agnes a František († 2009).[1] Ján sa stal lekárom, Ľudmila a Agnes[5] vstúpili do rehole. Štefan zomrel po zrážke s vlakom v roku 1968.[6]
Jeho prvou manželkou bola Etela, rod. Hergottová. Mali spolu syna Jána.[7]
Začiatkom 30. rokov 20. storočia[2] bol vyslaný z ČSR do Rumunska, aby vzdelával rumunských Slovákov.[8] Jeho pôsobiskom sa stala dedina Boromlak,[9] ktorá je administratívnou časťou obce Siplak.[8]
Rudolf Dočolomanský pôsobil prísnym dojmom, bol nižšej postavy, nosil okuliare a vždy chodil v kravate.[4] Organizoval a režíroval ochotnícke divadlo, v ktorom aj sám hrával.[3][4] Bol katolíckeho vierovyznania, vo vydaní ročenky Pútnika svätovojtešského roku 1936 apeloval, aby boli medzi slovenskú komunitu v Rumunsku vyslaní ďalší učitelia a kňazi.[2]
„ | Žijem medzi našimi krajanmi v Rumunsku už piaty rok a pôsobím ako národný kultúrny katolícky pracovník. Upozornil som na našich Slovákov Národnú Radu v Bratislave i Spolok Sv. Vojtecha a môj hlas bol vždy vypočutý. Náš národ v Rumunsku volá stále po slovenských katolíckych kňazoch a učiteľoch a potrebuje katolícke kostoly a katolícke školy. Na rudohorskej oblasti v župe Bihorskej žijú uvedomelí katolíci-Slováci. Pochádzajú z východného Slovenska a pracujú hlavne v sklárňach St. Huty. Je tu okrúhle do 50 obcí a usadlísk, v ktorých žije vyše 20.000 Slovákov. Je tu desať čiste slovenských obcí. Majú vyše 2500 školopovinných detí, potrebujú preto i nové školy, aby neboli odkázaní len na výchovu rodičovskú. Volám k vám, drahí rodáci na Slovensku, aby ste pomáhali našim bratom tu náboženskou kultúrou, darovaním katolíckych učebníc a slovenských poučných kníh vôbec a pritom prosíme od vás aspoň štyroch katolíckych kňazov a katolíckych učiteľov.[2] | “ |
V roku 1938 v Boromlaku postavil dvojmetrovú sochu – insitnú kópiu sochy Ježiša vykupiteľa z brazílskeho mesta Rio de Janeiro, ktorá stojí dodnes.[9][8] Počas svojho pôsobenia v Rumunsku sa zoznámil s Floriannou Bodea (1915 – 1995),[pozn 1] ktorá mala rumunskú národnosť, bola od neho o 16 rokov mladšia a vyššia.[4] Mala tmavú pleť[4] a bola považovaná za atraktívnu.[12] Pochádzala z obce Halmăşd a bola gréckokatolíckeho vierovyznania.[10] Naučil ju slovenský jazyk a oženil sa s ňou.[4] Spolu mali 10 detí.
V roku 1942 sa presťahovali do obce Nedeca, vtedy patriacej vojnovej Slovenskej republike, kde tiež pôsobil ako učiteľ, a kde sa im v tom istom roku narodil syn Michal a o rok neskôr dcéra Lucia.[4] Po vojne sa Nedeca opäť stala súčasťou Poľska, Dočolomanskí boli z obce vyhnaní, s pomocou miestnych obyvateľov sa presťahovali na Slovensko do obce Mlynčeky (okres Kežmarok).[4]
Posledným učiteľským pôsobením Rudolfa Dočolomanského bola obec Nebojsa (dnes miestna časť Galanty), kde bol riaditeľom základnej školy.[4] Tam v roku 1954 zomrel na zástavu srdca.[4] Po jeho smrti sa manželka s deťmi presťahovala do Svätého Jura, kde žila rodina jej manžela.[4] Zomrela v roku 1995, sú spolu pochovaní na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie.[13][11]
Jeho deti Michal a Petronela sa stali profesionálnymi hercami, dcéra Renáta bola herečka, televízna hlásateľka[4] a dramaturgička,[14] dcéra Lucia bola herečka[15][16] a televízna scenáristka.[17] Syn Ján z prvého manželstva sa stal právnikom, pôsobil v diplomatických službách v Taliansku.[4] Syn Dušan sa stal vojakom z povolania,[4] pričom Dušanov syn Viliam je režisér[4] a dcéra Eva je herečkou.[4][18]
Slovenský spisovateľ Michal Hvorecký, ktorý v apríli 2011 navštívil Slovákov v Sedmohradsku, napísal:
„ | Na mnohých miestach slovenskej komunity zanechal stopy a spomienky Rudolf Dočolomanský, učiteľ a divadelník...[3] | “ |
Galéria
Poznámky
Referencie
- ↑ a b c Rudolf Dočolomanský . Bratislava: myheritage.sk, 2011-05-20, . Dostupné online.
- ↑ a b c d Pútnik svätovojtešský 1936. : , 1936.
- ↑ a b c HVORECKÝ, Michal. V Transylvánii na šikmej ploche . Bratislava: hvorecky.sk, 2011-05-20, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p Dočolomanskí: Hrdá rodina. Život (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2008-09-23. Dostupné online . ISSN 0139-6323.
- ↑ Agnes Dočolomanská . Bratislava: myheritage.sk, . Dostupné online.
- ↑ Štefan Dočolomanský . Bratislava: myheritage.sk, . Dostupné online.
- ↑ Etela Hergottová . Bratislava: myheritage.sk, . Dostupné online.
- ↑ a b c Siplak (rum. Suplacu de Barcău), Boromolaka (rum. Borumlaca), Fogaš (rum. Fogaş), Čerpotok (rum. Valea Cerului) a Ritoblaga (rum. Vâlcelele) . Bratislava: slovacivrumunsku.sk, . Dostupné online.
- ↑ a b Naše snahy, . Dostupné online.
- ↑ a b Kvetoslava (Florina) Dočolomanská (rodená Bodea) . myheritage.sk, . Dostupné online.
- ↑ a b Floriana Dočolomanská . cintoriny.sk, . Dostupné online.
- ↑ TIŠŤAN, Tomáš. Na Dočolomanského spomína aj jeho rodisko v Niedzici online. sme.sk, 2009-03-25, cit. 2017-03-25. Dostupné online.
- ↑ Rudolf Dočolomanský online. cintoriny.sk, cit. 2017-03-25. Dostupné online.
- ↑ Renáta Dočolomanská online. fdb.cz, cit. 2017-03-25. Dostupné online.
- ↑ Lucia Bernusová online. Česko-Slovenská filmová databáza, cit. 2017-03-25. Dostupné online.
- ↑ Lucia Dočolomanská online. Česko-Slovenská filmová databáza, cit. 2017-03-25. Dostupné online.
- ↑ Lucia Dočolomanská online. Internet Movie Database, cit. 2017-03-25. Dostupné online.
- ↑ Eva Dočolomanská online. Česko-Slovenská filmová databáza, cit. 2017-03-25. Dostupné online.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk