2007 - 2008 - 2009 - 2010 - 2011 - 2012 - 2013 - 2014 - 2015 - 2016 - 2017 - 2018 - 2019 - 2020 - 2021 - 2022 - 2023 - 2024

2022

január február marec apríl máj jún júl august september október november december

1/2023

10. január 2023

Pokus americkej firmy Virgin Orbit vyniesť do vesmíru prvé družice z územia Veľkej Británie skončil neúspechom. Štart lietadla, ktoré vynieslo raketu LauncherOne, prebehol dobre, ale raketa samotná zlyhala. Zanikol tak celý náklad prinajmenšom deviatich malých družíc.

11. január 2023

Po zhodnotení poškodenia kozmickej lode Sojuz, z ktorej uniklo chladiace médium, sa Roskosmos rozhodol vyslať pre návrat posádky náhradný Sojuz. Ten by mal štartovať 20. februára kompletne bez posádky. Po pripojení sa k ISS sa v ňom vráti na Zem dlhodobá posádka v zložení Prokopjev, Petelin a Rubio.

11. január 2023

Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba objavil svoju prvú exoplanétu, LHS 475 b, ktorá sa nachádza v súhvezdí Oktant vo vzdialenosti 41 svetelných rokov a má takmer rovnakú veľkosť ako Zem.^[1]

29. január 2023

Rover Perseverance vyložil poslednú, desiatu vzorku, ktorú odobral z marťanského povrchu. Ukončil tak zhruba 1,5-ročné obdobie zbierania vzoriek zo zaujímavých lokalít. Z každého miesta odobrala sonda vzorku dvojmo, pričom jednu ampulku z páru vyložila na Mars a jednu si ponechala, aby sa ju sama pokúsila priniesť k návratovej sonde, ktorá sa plánuje vyslať na marťanský povrch. Vyložené vzorky umiestnené päť až pätnásť metrov od seba slúžia ako záloha pre prípad zlyhania rovera a k návratovému modulu by ich mali priniesť marťanské helikoptéry.

2/2023

11. február 2023

Z bezpilotnej zásobovacej lode Progress pripojenej k ISS uniklo chladiace médium. Nie je známe, či to súvisí v podobným problémom na lodi Sojuz, ktorá vychádza z rovnakej konštrukcie, ani čo je príčinou tohto problému. Táto anomália odložila pripravovaný štart bezpilotnej lode Sojuz, ktorá má nahradiť podobne poškodený Sojuz pripojený k ISS.

18. február 2023

Poškodený Progress naložený odpadkami sa oddelil od ISS. Bezpilotná kozmická loď, z ktorej týždeň predtým unikla chladiaca kvapalina, bola po oddelení dôkladne vyfotografovaná, čo malo pomôcť v hľadaní príčiny poškodenia. Žiadne vonkajšie poškodenie však nie je po tejto inšpekcii zjavné. Po zvažovaní, či sa loď opäť nepripojí k stanici, aby mohla byť lepšie preskúmaná, však bol vydaný súhlas s jej stiahnutím z orbity a zhorením v atmosfére, ako je pre odpútané Progressy bežné.

21. február 2023

Podľa vyjadrenia agentúry Roskosmos je príčinou poškodenia lode Progress, z ktorej unikla chladiaca kvapalina, zásah cudzím telesom. Opiera sa o fotografiu, na ktorej v servisnej sekcii lode vidieť dieru s priemerom 12 mm. Vyšetrovanie ešte nie je uzavreté.

24. február 2023

Z kozmodrómu Bajkonur odštartovala raketa Sojuz s nepilotovanou kozmickou loďou Sojuz MS-23. Táto neobyčajná misia bez posádky bola vyslaná ako náhrada za loď Sojuz, ktorá je pripojená k ISS a z ktorej unikla chladiaca kvapalina. Novým Sojuzom sa má vrátiť na Zem posádka Sergej Prokopjev, Dmitrij Petelin a Frank Rubio, ktorá priletela v súčasnosti poškodeným Sojuzom. Pripojenie k stanici sa očakáva o dva dni.

28. február 2023

Už štvrtýkrát v priebehu februára odštartovala raketa Falcon 9 s nákladom družíc Starlink. Pristátie prvého stupňa na plávajúcej plošine sa stalo 100. pristátím raketového stupňa SpaceX v sérií pristátí bez nehody. Jej nákladom boli po prvý raz družice 2. generácie Starlinkov.

3/2023

2. marec 2023

Z Kennedyho vesmírneho strediska odštartovala raketa Falcon 9 s kozmickou loďou Crew Dragon na misiu Crew-6. Na jej palube je štvorčlenná posádka v zložení Stephen Bowen, Warren Hoburg, Sultán AlNejadí a Andrej Feďajev. Štvorica sa stala súčasťou dlhodobej posádky ISS.Štart mal prebehnúť už 27. 2., ale odložil sa kvôli technickému problému na rampe.

7. marec 2023

Japonská raketa H-3 havarovala pri pokuse vyniesť na obežnú dráhu trojtonovú družicu ALOS-3. Pravdepodobne došlo k zlyhaniu druhého stupňa. Išlo o prvý pokus o štart tejto rakety vzniknutej vylepšením rakety H-2.

11. marec 2023

Kozmická loď Crew Dragon s posádkou expedície Crew-5 sa odpojila od spojovacieho uzla na module Harmony na ISS a bezpečne pristála. Jej štvorčlenná posádka zložená z dvoch Američanov, jedného Japonca a jednej Rusky tak ukončila svoj zhruba polročný pobyt na ISS.

26. marec 2023

Indická raketa LVM-3 vyniesla poslednú várku družíc siete OneWeb, ktorá zabezpečí globálny internet. Štart s poslednými 36 družicami potrebnými pre plnú prevádzku systému prebehol z kozmodrómu Shriharikota High Altitude Range.

28. marec 2023

Kozmická loď Sojuz MS-22, ktorá kvôli poškodeniu pristávala bez posádky, bezpečne dosadla na územie Kazachstanu. Namiesto posádky sa do priestoru návratovej kabíny umiestnilo napríklad 19 dokončených experimentov z ISS. Servisný modul, na ktorom sa nachádzalo poškodenie, nie je prispôsobený na pristátie, a preto bol pred návratom odhodený a zhorel v zemskej atmosfére.

4/2023

3. apríl 2023

NASA predstavila posádku letu Artemis II, ktorý má v roku 2024 vykonať oblet Mesiaca. Pôjde o prvý let po vyše 50 rokoch, pri ktorom sa ľudská posádka dostane za nízku obežnú dráhu Zeme. V posádke budú Američania Reid Wiseman, Victor Glover, Christina Kochová a Kanaďan Jeremy Hansen.^[2]

13. apríl 2023

Marťanský vrtulník Ingenuity vykonal už 50. let nad povrchom Marsu. Let trval takmer 2,5 minúty a stroj počas neho prekonal vzdialenosť 322,2 metrov. Zároveň dosiahol svoj výškový rekord 18 metrov nad terénom. Vrtuľník sa pohybuje v náročnejšom teréne ako na začiatku misie.

14. apríl 2023

Po jednodennom odklade spôsobenom nepriazňou počasia z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane odštartovala raketa Ariane 5 s európskou sondou Jupiter Icy Moons Explorer (JUICE) na prieskum ľadových mesiacov Jupitera. Na jej prístrojovom vybavení sa podieľala aj SAV.^[3]

20. apríl 2023

Najväčšia, najhmotnejšia a najvýkonnejšia raketa sveta, Superheavy Starship od spoločnosti SpaceX, absolvovala prvý štart v plnej zostave, ktorý mal dosiahnuť obežnú dráhu. Raketa neniesla ľudskú posádku ani náklad. Test skončil haváriou, lebo niektoré z motorov nefungovali správne. Vo výške asi 39 km sa aktivoval autodeštrukčný systém a zostavu zničil.

25. apríl 2023

Japonský lander HAKUTO-R se pokusil pristáť na Mesiaci, ale havaroval. S pristávacím modulom, ktorý niesol dva mesačné rovery, sa po dobe očakávaného dosadnutia na povrch už nepodarilo nadviazať spojenie. Sonda štartovala 11. decembra 2022 a na obežnej dráhe okolo Mesiaca bola od 21. marca 2023.20

30. apríl 2023

ESA ukončila prevádzku svojej meteorologickej družice Aeolus. Družica vypustená v roku 2018 prekonala o rok a pol svoju plánovanú životnosť, no už si vyčerpala takmer všetky zásoby pohonných hmôt. Družica riadene zanikne v zemskej atmosfére a jej trosky by mali dopadnúť do oceánu.21

5/2023upraviť zdroj

5. máj 2023

Začala sa výstavba prvého kozmodrómu v Škótsku a vôbec prvého kozmodrómu na území Britských ostrovov. Tento kozmodróm by zároveň mal byť prvým uhlíkovo neutrálnym kozmodrómom na svete. Kozmodróm má meno Sutherland Spaceport a buduje ho spoločnosť Orbex.22

21. máj 2023

S raketou Falcon 9 odštartovala misia Axiom-2. Ide o druhú súkromnú misiu na ISS. Kozmická loď Crew Dragon má štvorčlennú posádku, ktorej velí Peggy Whitsonová, bývalá astronautka NASA. Plánovaná dĺžka letu je 12 dní.23

25. máj 2023

Inšpekcia vydala záverečnú správu o príčinách havárie prvého pokusu o pristátie komerčného mesačného pristávacieho modulu HAKUTO-R. Ako príčinu označila softvérovú chybu. V čase 18:43 SELČ, čo bol predpokladaný čas pristátia, lander chybne usúdil, že sa nachádza na mesačnom povrchu, no v skutočnosti bol ešte zhruba 5 km nad ním. Po tomto okamihu modul pokračoval v brzdení pristávacím motorom, až kým mu nedošlo palivo a on sa zrútil na mesačný povrch.24

30. máj 2023

Z kozmodrómu Ťiou-čchüan odštartovala nosná raketa CZ-2F s kozmickou loďou Shenzhou-16. Na palube mala trojčlennú posádku v zložení Jing Haipeng, Zhu Yangzhu a Gui Haichao. Posádka absolvuje zhruba polročný pobyt na čínskej kozmickej stanici Tiangong.25

30. máj 2023

Pokus o štart novej severokórejskej rakety Chollima 1 s vojenskou družicou Malligyong-1 skončil neúspechom. Druhý stupeň nedosiahol očakávaný ťah a štartovací komplex sa zrútil do mora. Raketa vzlietla zo strelnice Sohae.26

31. máj 2023

Súkromná pilotovaná misia Axiom-2 skončila úspešným pristátím na hladine Mexického zálivu. Štvorčlenná posádka strávila vo vesmíre na palube kozmickej lode Crew Dragon Freedom necelých desať dní.27

6/2023upraviť zdroj

4. jún 2023

Kozmická loď Shenzhou 15 úspešne pristála vo Vnútornom Mongolsku. Po 185 dňoch v kozme sa tak vrátila dlhodobá posádka stanice Tiangong. Vytvorila tak čínsky rekord v dĺžke pobytu vo vesmíre.28

7/2023upraviť zdroj

1. júl 2023

Z floridskej rampy SLC-40 odštartoval európsky infračervený ďalekohľad Euclid s nosnou raketou raketou Falcon 9. Ďalekohľad mieri do libračného bodu bodu L2 v sústave Zem - Slnko.29

6. júl 2023

Na kozmodróme Kourou vo Francúzskej Guyane prebehol posledný, 117. štart európskej nosnej rakety Ariane 5. Od roku 2024 má byť nahradená typom Ariane 6.^[4][5]

13. júl 2023

NASA ukončila pripravovanú misiu JANUS pozostávajúcu z dvoch malých sond - cubeSatov - vyslaných k dvojplanétkam. Hoci obe sondy sú prakticky hotové, vinou zrušenia ich štartu v roku 2022 už nemohli dosiahnuť svoje pôvodné ciele.30

14. júl 2023

S nosnou raketou LVM 3 odštartovala z kozmodrómu Šríharikota indická mesačná misia Čandraján-3 (Chandrayaan-3). Ide už o tretiu indickú výpravu k Mesiacu, ktorá sa má pokúsiť na jeho povrch vyložiť rover, o čo sa neúspešne pokúsila už predošlá výprava Čandraján-2. Pristávací modul s roverom má dosadnúť približne 625 km od južného pólu Mesiaca.^[6][7]31

21. júl 2023

Séria pokynov, ktoré NASA vyslala na sondu Voyager 2, spôsobila odklon jej antény od Zeme. Na základe detekcie nosného signálu sonda funguje, ale nie je z nej možné zachytiť žiadne údaje. Experti pripravujú plán, ktorý skúsi natočiť anténu späť na Zem. Ak sa to nepodarí, sonda môže nadviazať spojenie s našou planétou 15. októbra, keď dôjde k pravidelnému zresetovaniu jej antény.32

8/2023upraviť zdroj

2. august 2023

Z Virgínskeho kozmodrómu Mid-Atlantic Regional Spaceport odštartovala nosná raketa Antares 230+ s bezpilotnou loďou Cygnus. Tento zásobovací let k ISS je výnimočný tým, že nosná raketa naposledy použila motory RD-181 z Ruska. Tie sa po Ruskej invázii na Ukrajinu prestali do USA dodávať a táto raketa Antares 230+ je posledným exemplárom, na ktorú ešte motory stačili. Ďalšie Cygnusy budú odteraz štartovať na raketách Falcon a to až do roku 2025, keď sa Cygnusy vrátia do služby s americkými motormi.33

4. august 2023

Voyager 2 už znova plne komunikuje so Zemou. Nastavenie antény bolo opravené prostredníctvom povelu vyslaného zo stanice DSN.34

5. august 2023

Sonda Chandrayaan-3 uskutočnila motorický manéver, ktorý ju naviedol na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Dráha je vysoko eliptická, ale sonda ju bude znižovať v súlade s tým, že 23. augusta sa pokúsi pristáť na mesačnom povrchu.35

10. august 2023

Z kozmodrómu Vostočnyj odštartovala kozmická sonda Luna 25 s nosnou raketou Sojuz-2.1b. Táto výnimočná misia je pokračovaním programu Luna po 47 rokov trvajúcej pauze a prvá čisto ruská misia po 35 rokoch, ktorej sa podarilo opustiť bezprostredné okolie Zeme. Cieľom sondy bolo pristátie na južnom póle Mesiaca.3637

20. august 2023

Misia Luna 25 zlyhala. Po neúspešnom manévri, ktorý mal sondu naviesť na dráhu pre pristátie, pristávací modul nekontrolovane narazil do povrchu Mesiaca. Snahy o komunikáciu boli neúspešné.3839

23. august 2023

Pristávací modul Vikram misie Čandraján-3 úspešne pristál blízko južného pólu Mesiaca. India sa tak stala iba štvrtou krajinou sveta, ktorá dopravila svoj pristávací modul na Mesiac a prvá, ktorá to zvládla v náročnej polárnej lokalite.40

9/2023upraviť zdroj

1. september 2023

Americká mesačná sonda Lunar Reconnaissance Orbiter s najväčšou pravdepodobnosťou vyfotografovala miesto dopadu ruskej sondy Luna 25. Neúspešná sonda pri dopade vyhĺbila asi desaťmetrový kráter na strmej stene mesačného krátera Pontécoulant G. Nachádza sa asi 400 km od plánovaného miesta pristátia Luny 25.41

2. september 2023

Raketa PSLV vyniesla indickú koronografickú sondu Áditja-L1. Cieľom sondy je libračné centrum L₁.^[8]

2. september 2023

Misia vozidla Pragyaan, ktoré je súčasťou misie Čandraján-3, skončila z dôvodu západu Slnka v jeho lokalite a tým ukončenia prísunu energie pre jeho solárny panel. Stroj splnil všetky svoje plánované úlohy. Hoci nie je stavaný na prežitie mesačnej noci, riadiaci tím natočil vozidlo do ideálnej polohy na to, aby naň dopadalo po východe Slnka svetlo. Urobili tak pre prípad, že by vozidlo predsa len prežilo lunárnu noc.42

4. september 2023

Návratová kabína kozmickej lode Crew Dragon dosadla do vôd Atlantiku. Jej štvorčlenná posádka sa tak vrátila na Zem z ISS po 184-dňovej misii.43

11. september 2023

Astronaut Francisco Rubio prekonal rekord v dĺžke pobytu amerického astronauta na ISS. K tomuto dňu strávil na palube stanice 355 dní. Pristáť má 27. septembra po 371 dňoch vo vesmíre.44

15. september 2023

Z Bajkonuru odštartovala kozmická loď Sojuz MS-24 a už o tri hodiny na to sa pripojila k ISS. Spolu s dvoma ruskými členmi posádky, Olegom Kononěnkom a Nikolaj Čub je na palube Američanka Loral O´Harová.4546

24. september 2023

Návratová kapsula americkej sondy OSIRIS-REx so vzorkami regolitu z povrchu blízkozemskej planétky Bennu odobratými v roku 2020 úspešne pristála v púšti v Utahu.^[9]

27. september 2023

Kozmická loď Sojuz MS-23 pristála v kazachstanskej stepi s troma členmi posádky na palube. Títo traja muži Sergej Prokopjev, Dmitrij Petělin a Frank Rubio, svojou 370-dňovou misiou prekonali rekordnú dĺžku pobytu na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Američan Frank Rubio navyše prekonal rekord nepretržitého pobytu občana USA na obežnej dráhe. Prekonanie rekordu nebolo vopred plánované, došlo k nemu v dôsledku toho, že kozmická loď Sojuz MS-22, v ktorej mali pôvodne pristávať, trpela poruchami a preto sa museli vrátiť až novou loďou.4748

29. september 2023

Prevádzka kozmickej sondy New Horizons, ktorá prelietava Kuiperovým pásom, bola predĺžená až do roku 2030. Pred predĺžením mala misia trvať len do roku 2024.49

30. september 2023

Misia sondy Chandrayaan-3 skončila. Na mieste jej pristátia skončila lunárna noc, ale rover ani pristávací modul sa riadiacemu stredisku neozvali. V súlade s očakávaniami tak extrémne mrazy na mesačnom povrchu pravdepodobne poškodili ich elektroniku.50

10/2023upraviť zdroj

5. október 2023

Vrtuľník Ingenuity na Marse vytvoril pri svojom už 61. lete výškový rekord. Vystúpal 24 metrov nad povrch. Bežne lietal vo výške okolo 10 metrov. Let bol vertikálny, pristátie teda prebehlo na mieste štartu.51

9. október 2023

Z modulu Nauka Medzinárodnej vesmírnej stanice unikol amoniak, ktorý na nej slúži ako chladiace médium. Únik však nastal z radiátora, ktorý bol vynesený na obežnú dráhu už pred trinástimi rokmi na module Rassvet. Príčina úniku zatiaľ nie je známa. Posádka stanice nie je v ohrození.52

13. október 2023

Raketa Falcon Heavy vyniesla z kozmodrómu KSC na Floride americkú sondu Psyche, ktorá má od roku 2029 skúmať železoniklovú planétku 16 Psyche.^[10]

26. október 2023

Z kozmodrómu Ťiou-čchüan odštartovala raketa Dlhý pochod 2F/G s kozmickou loďou Shenzhou 17. Jej cieľom je stanica Tiangong, na ktorú dopraví trojčlennú posádku v zložení Tang Hongbo, Tang Shengjie a Jiang Xinlin. V ten istý deň sa spojili s jej základným modulom. Veliteľ Tang Hongbo ako prvý človek v histórii navštívil túto stanicu už druhýkrát.53

31. október 2023

Kozmická loď Shenzhou 16 s trojčlennou posádkou vesmírnej stanice Tiangong úspešne pristála na území Číny. Na palube stanice ich vystriedala posádka lode Shenzhou 17.5455

31. október 2023

Zomrel astronaut Ken Mattingly (*1936), jeden z astronautov programu Apollo. Obletel Mesiac ako pilot veliteľského modulu Apolla 16. Mal letieť už v Apolle 13 a potom, ako sa výprava dostala do problémov, zohral dôležitú úlohu pri ich riešení. Okrem toho dvakrát letel raketoplánom.56

11/2023upraviť zdroj

1. november 2023

Vesmírna sonda Lucy preletela okolo planétky hlavného pásu Dinkinesh. Tento prvý, pôvodne neplánovaný cieľ sondy, ktorá sa má zamerať na výskum Jupiterových Trójanov, je podľa snímok v skutočnosti dvojplanétkou. Maximálne priblíženie nastalo vo vzdialenosti cca 430 km.57

7. november 2023

Umrel astronaut Frank Frederick Borman, veliteľ posádky kozmickej lode Apollo 8, ktorá pred 55 rokmi ako prvá obletela Mesiac. V čase smrti mal 95 rokov.58

11. november 2023

Raketa Falcon 9 vyniesla ako jeden zo svojich nákladov aj slovenský CubeSat Veronika. Bude slúžiť na popularizačné a vzdelávacie účely. Družica sa po štarte ozvala a pracuje.59

18. november 2023

Spoločnosť SpaceX vykonala druhý pokusný štart najväčšej, najhmotnejšej a najvýkonnejšej rakety sveta, Superheavy Starship. Let trval dlhšie ako prvý pokus vykonaný v apríli toho istého roku, ale aj tak skončil haváriou oboch raketových stupňov. Spodný stupeň Superheavy síce pracoval dobre až do rozdelenia stupňov a fungovalo všetkých jeho 33 motorov, no explodoval krátko po separácii od vrchného stupňa Starship. Starship úspešne pokračovala v lete, ale krátko pred plánovaným vypnutím motorov, 8 minút a 4 sekundy po štarte, aj ona explodovala aktiváciou autodeštrukčného systému.60

12/2023upraviť zdroj

8. december 2023

Spojené štáty dosiahli rekord v počte štartov rakiet za jeden rok. Prekonala ho raketa Falcon 9, ktorá vyniesla jeden z mnohých nákladov družíc Starlink na obežnú dráhu a jej prvý stupeň zároveň vykonal už 200. pristátie raketového stupňa na plávajúcej plošine. Počet tohoročných štartov amerických rakiet dosiahol číslo 109.61

9. december 2023

Prvý úspešný štart čínskej rakety Zhuque-2 s trojicou družíc. Ide zároveň o prvý úspešný štart rakety používajúcej kvapalný metán a kvapalný kyslík. Predchádzajúci pokus o štart tejto rakety vyniesol len hmotnostnú raketu a jej vôbec prvý štart skončil haváriou.62

12. december 2023

NASA oznámila, že najvzdialenejšia funkčná ľuďmi vyrobená sonda vo vesmíre, Voyager 1, má problémy. Neodosiela vedecké ani technické údaje. Na vine je jeden z jej trojice počítačov. Inžinieri hľadajú riešenie.63

25. december 2023

Japonská kozmická agentúra JAXA oznámila, že jej kozmická sonda SLIM (Smart Lander for Investigating Moon) určená na pristátie na Mesiaci bola úspešne navedená na jeho obežnú dráhu. Táto dráha sa bude postupne znižovať až do 19. januára 2024, keď sa pristávací modul pokúsi o pristátie. Sonda odštartovala do vesmíru už 6. septembra.6465

26. december 2023

Najstarší používaný raketový stupeň rakety Falcon 9 od spoločnosti SpaceX, ktorý mal za sebou 19 letov a pristátí, je zničený. Po svojom poslednom úspešnom rekordnom lete síce bezpečne pristál na plávajúcej námornej plošine, pri návrate plošiny do prístavu sa pod vplyvom vetra a vĺn preklopil.66

29. december 2023

Americká sonda Parker Solar Probe vykonala už svoj 18. let perihéliom. K slnečnému povrchu sa priblížila na rekordne nízku vzdialenosť 7,26 milionóna kilometrov. Systémy sondy zvládli priblíženie v dobrom stave.67

30. december 2023

Sonda Juno preletela blízko Jupiterovho mesiaca Io. S výškou 1 500 km o najbližší prelet kozmickej sondy okolo Io za posledných dvadsať rokov. Šesť snímok z kamery JunoCam, ktoré vznikli počas preletu, ukázalo okrem iného aj poškodenie kamery dlhodobými účinkami radiácie.68

Referencieupraviť zdroj

1. ↑ Webb Confirms Its First Exoplanet online. NASA; ESA; CSA, 2023-01-11, cit. 2023-01-12. Dostupné online.
2. ↑ CHANG, Kenneth. Latest Updates: NASA Introduces the 4 Astronauts of the Artemis II Moon Mission. The New York Times (New York: The New York Times Company), 2023-04-03. Dostupné online cit. 2023-04-03. ISSN 1553-8095.
3. ↑ MAJER, Dušan. ŽIVĚ A ČESKY: Odložené starty Falconu a Ariane 5. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2023-04-13. Dostupné online cit. 2023-04-14.
4. ↑ ROULETTE, Joey; HEPHER, Tim. Ariane 5 launches final mission as Europe faces space gap online. reuters.com, 2023-07-05, cit. 2023-07-06. Dostupné online.
5. ↑ SOUKUP, Matěj. ŽIVĚ A ČESKY: Poslední Ariane 5 uzavírá službu skvělé rakety. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2023-07-05. Dostupné online cit. 2023-07-06.
6. ↑ ISRO to launch moon mission Chandrayaan-3 on July 14. Check details online. 2023-07-06, cit. 2023-07-06. Dostupné online.
7. ↑ Chandrayaan-3 Launch LIVE Updates: Chandrayaan 3 successfully separated from LVM, injected to internal orbit online. 2023-07-14. Dostupné online.
8. ↑ India vypustila prvú sondu na skúmanie Slnka. Pravda (TASR), 2023-09-02. Dostupné online cit. 2023-09-03.
9. ↑ MAJER, Dušan. SLEDUJEME: Vzorky z planetky Bennu jsou tu!. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2023-09-24. Dostupné online cit. 2023-09-24.
10. ↑ DINNER, Josh. SpaceX Falcon Heavy rocket launches NASA's Psyche probe to bizarre metal asteroid (video) online. space.com, 2023-10-13, cit. 2023-10-14. Dostupné online.