Peter Kostka alebo Petr Kostka (čes. Petr Kostka ze Sedlce; * ? - † 1532) bol vojvodca, kapitán kráľovských vojsk horného Uhorska, spolumajiteľ hradov Lietava, Strečno a mesta Žilina.

Príslušníci rodu boli v službách Albrechta II. a Mateja Korvína. S ním prišiel do Uhorska Albert (dol. 1469 – 1473). Jeho synovia Mikuláš († 1556) a Peter (1514 – 1526 kapitán Komárňanskej pevnosti, bojoval v bitke pri Moháči 1526) za vernosť k Jageloncom a Jánovi de Zápolya získali viaceré majetky.Peter Kostka pochádzal zo Sedlíc pri Frýdku-Místku (Sedlec, Sedlice, dnes Sedliště). Kráľ Ján hneď po korunovácii vymenoval Petra za veliteľa severouhorských vojsk a Mikuláša za krajinského kapitána. Nemilosrdne žiadal od liptovskej a trenčianskej šľachty na Liptove vernosť kráľovi Jánovi a neštítil sa vypáliť dediny a sídla prohabsburskej šľachty. Cisársky generál Katzianer v službách Ferdinanda I., však postupne dobýjal uhorské mestá a hrady a pripravoval sa aj na úder proti Orave. Peter v roku 1532 po dohode s vyslancom Ferdinanda I. zmenil stranu. Dohoda zaručila Petrovi a jeho synovcovi Jánovi z Dubovca uhorské šľachtictvo, potvrdené indigenátom z 28.9.1534. Peter získal Lietavu, Strečno a aj Oravský hrad, ktorý však kvôli finančným problémom predal synovcovi.^[1] Spolu s bratom Mikulášom boli najmä na Slovensku známi ako „hajtmani zámkov horných na Považí“.

Erb

Pôvod rodu sa odzrkadľuje aj v erbe, ktorý sa zaradzuje do skupiny poľských erbov zvanej stará Śierniawa. Erbom je v červenom štíte strieborný sloní chobot a nad ním zlatý grécky kríž, alebo opačne položené písmeno S, s krížom na hornom oblúku. Klenot tvoria v korune slonie choboty s napichanými pávími alebo pštrosími perami. Peter v roku 1530 odtlačil oktogonálnu pečať, kde je v štíte lastovičí kríž, pod ktorým z päty vyrastá sloní chobot, čo je udomácnená uhorská podoba erbu Śiernawa. Klenotom sú z prikrývadiel prilby vyrastajúce slonie choboty, vedľa sú iniciály P – K. Na Oravskom hrade sa nachádza farebný variant, kde je v zrejme čiernom štíte zlaté písmeno S naopak. František Thurzo dal urobiť v roku 1561 náhrobok svojej zosnulej manželke Barbore Kosztka, ktorý sa nachádza v kostole v Rajci a je zhodný so základným opisom erbu Śiernawa.^[1]

Referencie

1. ↑ ^{a b} PONGRÁCZ, Denis. Atlas osobných pečatí I.. 1. vyd. Bratislava : M. Trstenský vl.n., 2019. ISBN 9788057011941. S. 224, 225..

Zdroje

• SASINEK, F.: Petor a Mikuláš Kostka. In: Slovenský letopis IV. 1880
• BERNÁTOVÁ, Martina: Peter a Mikuláš Kostkovci. In: MÚZA 1/2014. Dostupné online
• BERNÁTOVÁ, Martina: Peter a Mikuláš Kostkovci zo Sedlíc, ich pôvod a erb. In: Vlastivedný zborník Považia XXVII. Považské múzeum 2015, s. 91 - 101
• BERNÁTOVÁ, Martina - SLANÁ, Andrea: Hrad Strečno. Žilina: Považské múzeum 2015. ISBN 978-80-88877-72-1