Ondřej Novosad
Narodenie	17.12.196217. december 1962 (60 rokov) Jeseník, Československo
Alma mater	Vysoká vojenská škola pozemného vojska Vojenská akadémia A. Zápotockého v Brne
Štátne občianstvo	Československo Slovensko
Vojenská kariéra
Ozbrojené sily	Ozbrojené sily SR
Hodnosť	Generálmajor
Funkcia	vojenský predstaviteľ pri Vojenskom výbore NATO
V službe	– 2022
Velil	Pozemné sily SR Spoločné operačné veliteľstvo
Účasť v bojoch

generálmajor Ing. Ondřej Novosad (* 17. december 1962, Jeseník) je slovenský generál vo výslužbe.

Do výslužby odišiel 31. decembra 2022, jeho poslednou funkciou bol veliteľ Spoločného operačného veliteľstva,^[1] ktoré vzniklo v apríli 2021.^[2] Od 1. apríla 2017 ^[3] do 31. decembra 2020 bol vojenský predstaviteľ pri Vojenskom výbore NATO a EÚ.^[4] Predtým bol od roku 2012 veliteľom Pozemných síl Slovenskej republiky.^[5]

Život

V roku 1982 absolvoval Vojenskú strednú odbornú školu v Martine. Potom v období 1982, až 1986 študoval na Vojenskej vysokej škole vo Vyškove na Morave a roku 1986 bol menovaný do hodnosti poručík ako vojak z povolania. Po ukončení štúdia vykonával základné veliteľské funkcie v ženijnom vojsku. Po ukončení postgraduálneho štúdia na Vojenskej akadémii A. Zápotockého v Brne bol v roku 1991, ustanovený do funkcie veliteľa školy dôstojníkov v zálohe.

Po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa v roku 1993, stal ženijným náčelníkom v Žiline. Od roku 1997 do roku 2001 absolvoval rôzne štábne a jazykové kurzy na Slovensku aj v zahraničí. V roku 2005, absolvoval kurz anglického jazyka vo Veľkej Británii. V rokoch 2007 až 2010 pôsobil vo funkcii veliteľa 2. mechanizovanej brigády v Prešove.^[6] V tejto funkcii vtedajšieho plukovníka Novosada prezident SR k 23. januáru 2008 vymenoval do prvej generálskej hodnosti brigádny generál.^[7] V rokoch 2010 až 2012 bol zástupcom veliteľa Pozemných síl, 10./15. septembra 2012 (podľa životopisu 15. septembra^[6]) sa stal ich veliteľom.^[5] Funkciu vykonával do 31. marca 2017. Od 1. apríla 2017 bol vojenským predstaviteľom pri Vojenskom výbore NATO.^[3] Vo funkcii nahradil genmjr. Miroslava Kociana.^[8] Pôsobenie vo funkcii ukončil k 31. decembru 2020, jeho nástupcom je genpor. Josef Pokorný.^[4]

19. apríla 2016 bol prezidentom Andrejom Kiskom povýšený do hodnosti generálmajor.^[9]

K 31. decembru 2022 opustil funkciu veliteľa Spoločného operačného veliteľstva^[1] a „po viac ako 42 rokoch v uniforme“ odišiel do výslužby Jeho nástupcom sa stal brig. gen. Martin Michalko.^[10] 16. februára 2023 mu za službu vlasti poďakovala prezidentka Zuzana Čaputová.^[11]

Pôsobenie vo vojenských misiách v zahraničí

• 1996–1997 zástupca veliteľa ženijného práporu OSN (UNTAES/Východné Slavónsko)^[6]
• 1999–2000 Veliteľ slovenského kontingentu NATO/KFOR/Kosovo)^[6]
• 2003–2004 Veliteľ slovenského kontingentu Iracká sloboda/Irak^[6]

Miesta vojenského pôsobenia

• Slovensko: Martin, Žilina, Liptovský Mikuláš, Prešov, Sereď, Trenčín, Bratislava
• Česko: Vyškov na Morave, Brno,
• Veľká Británia: York

Referencie

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

Fotografia

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

• Štaigl, J. a kolektív: Generáli - slovenská vojenská generalita 1918 – 2009, Magnet Press, Slovakia 2009, str. 76