Netopier obyčajný

	Netopier veľký
	; Netopier veľký
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	druhoústovce (Dueterostomia)
Kmeň (phylum)	chordáty (Chordata)
Podkmeň (subphylum)	stavovce (Vertebrata)
Čeľaď (familia)	netopierovité (Vespertilionidae)
Rod (genus)	netopier (Myotis)
Druh (species)	netopier veľký (M. myotis)
Vedecký názov
	Myotis myotis; Borkhausen, 1797
Synonymá
	netopier obyčajný
	; Rozšírenie
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Netopier veľký^[2] alebo staršie netopier obyčajný (lat. Myotis myotis) je rozšírený druh netopiera z čeľade netopierovité.

Opis

Hlava s telom má 6,5 – 8 cm; chvost 4,8 – 6 cm; výška 1,2 – 1,6 cm ; predlaktie 5,5 – 6,8 cm; hmotnosť 18 – 45 g, čo je pre porovnanie o niečo väčšia veľkosť ako má lastovička alebo myš. Rozpätie krídel je až 37 cm. Z hornej strany je netopier veľký prevažne sivohnedý a zo spodnej strany sivobiely. Jeho srsť je krátka.

Rozšírenie a početnosť

Žije v západnej Eurázii, Blízkom Východe a v Severnej Afrike.

Rozšírenie na Slovensku

Na Slovensku je široko rozšírený^[3] a je zákonom chránený.^[4] Žije najmä v pahorkatinách, lesoch a v podkroviach, zriedkavo v podzemí.^[3]

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 308 (71,4% rozlohy Slovenska):^[2]

letné a prechodné obdobia: 291 mapovacích kvadrátov (67,5% rozlohy Slovenska) v nadmorských výškach 100 - 1 622 m n. m.
zimné obdobie: 138 mapovacích kvadrátov (32% rozlohy Slovenska) v nadmorských výškach 130 - 1 489 m n. m.

Výskyt

V severnej časti Európy žije netopier veľký prevažne iba v ľudských obydliach, zatiaľ čo na juhu obýva podzemné priestory. Svoje hniezda si v obydliach buduje na povalách starých domov, pivniciach a štôlňach. V dobe letných mesiacov vytvára kolónie v miestach, kde nie je prievan. Niektoré kolónie majú až 1 000 jedincov.^[5] Miesta pre letné a zimné kolónie sú od seba veľmi vzdialené – až 90 km. Veľké zimné kolónie sú spoločné pre samce i samice a po zimnom spánku sa obe pohlavia rozdeľujú. Samce a nedospelé jedince žijú samotársky. Na obdobie zimného spánku vyhľadáva oblasti, kde by mohol osamote prezimovať. Ide o miesta, ktoré nepremŕzajú a ktoré sa môžu nachádzať aj niekoľko sto kilometrov ďaleko od letných lovíšť.

Potrava

Netopier loví za tmy približne vo výške okolo 5 až 8 metrov.^[6] Väčší hmyz, živí sa najmä nočnými motýlmi a chrobákmi, ktoré lokalizuje pomocou ultrazvuku.

Rozmnožovanie

K páreniu jedincov dochádza dvakrát do roka v období jesene a jari, keď nasleduje gravidita, ktorá trvá približne 60 – 70 dní. Mláďa sa rodí väčšinou jedno a počas 40 – 50 dní je schopné lietať. Samostatné sa stáva približne po dvoch mesiacoch života.

Netopiere veľké sa pária na jeseň a v zime. Oplodnené vajíčko však vzápätí ustrnie vo svojom vývoji a pokračuje v ňom až nasledujúcu jar. Pri párení samec ovinie samičku krídlami a hryzením ju donúti zotrvať na mieste. Toto „objatie“ môže trvať niekedy aj tri hodiny a často v ňom dvojica netopierov zotrváva aj potom, čo celá kolónia odletí na večerný lov. Okolo každého samca sa zhromaždí niekoľko samíc, niekedy aj desať až pätnásť, ktoré sú prilákané pachom sekrétu vylučovaným lícnymi žľazami. Na začiatku leta je hlavnou úlohou samíc nájsť vhodné miesto pre odchov mláďat. Dôležité je, aby tu cez deň bolo dostatočne teplo. Každý rok počas júna až júla rodí samica jediné mláďa, ktoré je spočiatku slepé a holé, s ružovou kožou. Jeho hlavnou starosťou je pevne sa držať matkinej srsti. Ak spadne na zem, väčšinou zomiera a je potravou pre predátorov. Vo veku troch týždňov je už natoľko vyspelé, že môže samo lietať. Pôrod, dojčenie a odchov mláďaťa sú pre matku náročné. Potom čo je mláďa odstavené, musí sa samica snažiť čo najrýchlejšie nabrať späť stratenú hmotnosť. Len tak má šancu prečkať nadchádzajúcu zimu.

Referencie

↑ IUCN Red list 2017.1. Prístup 25. júna 2017.
↑ ^a ^b KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Štefan Danko, Blanka Lehotská, Roman Lehotský, Ján Krištofík, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Netopier veľký - Myotis myotis, s. 329 - 337.
↑ ^a ^b Netopier obyčajný – Výskyt v územiach eur. významu . Štátna ochrana prírody SR, . Dostupné online.
↑ Príloha č. 6 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.
↑ HANZÁK, Jan. Naši savci. Praha : Albatros, 1970. Kapitola Netopýr velký, s. 84.
↑ Wilhelm a Dorothee Eisenreichovi, Turistický průvodce přírodou, PRÍRODA a.s., Bratislava 1996, ISBN 80-07-00784-9, strana 376

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Netopier veľký
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Netopier veľký

Zdroj

Chiroptera Specialist Group 1996. Myotis myotis. 2006 IUCN Red List of Threatened Species. prístup 19. 10. 2011.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Netopýr velký na českej Wikipédii a Greater mouse-eared bat na anglickej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] IUCN Red list 2017.1. Prístup 25. júna 2017.

[CicavceSK-2] KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Štefan Danko, Blanka Lehotská, Roman Lehotský, Ján Krištofík, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Netopier veľký - Myotis myotis, s. 329 - 337.

[SOPSR-3] Netopier obyčajný – Výskyt v územiach eur. významu . Štátna ochrana prírody SR, . Dostupné online.

[4] Príloha č. 6 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.

[5] HANZÁK, Jan. Naši savci. Praha : Albatros, 1970. Kapitola Netopýr velký, s. 84.

[6] Wilhelm a Dorothee Eisenreichovi, Turistický průvodce přírodou, PRÍRODA a.s., Bratislava 1996, ISBN 80-07-00784-9, strana 376

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]