Miloslav Ransdorf
český politik
Podpredseda KSČM
V úrade 26. júna 1993 – 16. mája 2004
Poslanec Európskeho parlamentu
V úrade 1. mája 2004 – 22. januára 2016
Poslanec Poslaneckej snemovne PČR
V úrade 1. júna 1996 – 20. júla 2004
Poslanec Federálneho zhromaždenia (SN)
V úrade 7. júna 1990 – 31. decembra 1992
Zastupiteľ Hlavného mesta Prahy
V úrade 14. novembra 1998 – 1999
Biografické údaje
Narodenie	15. február 1953 Rakovník, Česko-Slovensko
Úmrtie	22. január 2016 (62 rokov) Praha, Česko
Politická strana	KSČ (1972 – 1990) KSČM (od 1990)
Alma mater	Univerzita Karlova
Národnosť	česká
Rodina
Manželka	ženatý
Deti	dcéra Aneta
Odkazy
	Miloslav Ransdorf (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Miloslav Ransdorf (* 15. február 1953, Rakovník, Česko-Slovensko – † 22. január 2016, Praha, Česko)^[1] bol český komunistický politik, filozof a historik. Od roku 2004 do svojej smrti bol poslancom Európskeho parlamentu. V rokoch 1996 – 2004 zasadal v dolnej komore českého parlamentu. Medzi rokmi 1990 – 1992 pôsobil ako poslanec Federálneho zhromaždenia.

Počas verejného života bol spojený s niekoľkými kauzami, jednou z nich bolo 3. decembra 2015 zadržanie vo švajčiarskej banke pre podozrenie z majetkového trestného činu.^[2]

Život

Vzdelanie a profesionálna kariéra

V roku 1977 absolvoval Filozofickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe, odbor história a filozofia. Titul PhDr. získal roku 1978 (dizertácia Politické teorie rané renesance a reformace), titul CSc. v roku 1982 (dizertácia Husitská ideologie a vznik raně buržoasního myšlení).^[3] V rokoch 1984 až 1992 pracoval v Prognostickom ústave ČSAV.

Politická kariéra

Po nežnej revolúcii sa zapojil aktívne do politiky. Bol členom Demokratického fóra komunistov, reformnej skupiny v KSČ, ktorá presadzovala široké zmeny vo fungovaní a programe komunistickej strany v dôsledku politických zmien po novembri 1989.^[4]

Vo voľbách roku 1990 zasadol do českej časti Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSFR (volebný obvod Praha) za KSČ (KSČS), ktorá v tom čase bola voľným zväzkom oboch republikových komunistických strán. Po jej postupnom rozvoľňovaní sa rozpadla na samostatnú stranu na Slovensku a v Česku. V roku 1991 preto Ransdorf prešiel do poslaneckého klubu KSČM. Mandát obhájil za KSČM, respektíve za koalíciu Ľavý blok, vo voľbách roku 1992. Vo Federálnom zhromaždení zotrval do zániku Česko-Slovenska v decembri 1992.^[5]

Vo voľbách v roku 1996 bol zvolený do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky za KSČM a poslanecký mandát obhájil vo voľbách roku 1998 aj voľbách roku 2002. V dolnej komore českého parlamentu potom zotrval do roku 2004.^[6]

Bol členom Výkonného výboru ÚV KSČM. Na začiatku 21. storočia reprezentoval v KSČM reformné krídlo, ktoré vystupovalo proti konzervatívnejším funkcionárom. Podporoval vstup Česka do Európskej únie, za čo ho časť strany (najmä brnianska organizácia) podrobila kritike. Kritický ohlas v časti strany vyvolala aj jeho kniha Nové čtení z Marxe. Spory medzi týmito dvoma krídlami vrcholili v lete 2002. KSČM nakoniec svojim voličom v referende o pristúpení k únii odporučila hlasovať proti. 6. zjazd KSČM konaný v máji 2004 mal priniesť ďalšie meranie síl medzi reformným a konzervatívnym krídlom KSČM, ale Miroslav Grebeníček obhájil svoj post predsedu a očakávania, že Ransdorf bude hlavným súperom súčasného predsedu, sa nenaplnili. Najviac konkurenčných hlasov získal Vojtěch Filip.^[4]

V tieňovej vláde KSČM zastával post jej podpredsedu pre zahraničnú politiku a spravoval rezort zahraničných vecí a prierezový rezort vedy a výskumu.^[7]

Poslanec Európskeho parlamentu

Vo voľbách roku 2004 bol zvolený za Česko do Európskeho parlamentu a vo voľbách získal najvyšší počet preferenčných hlasov – 142 444. Tu bol členom frakcie Európska zjednotená ľavica a Severská zelená ľavica.^[8] Pôsobil ako podpredseda Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a náhradník vo Výbore pre rozvoj. Svoj mandát potom obhájil vo voľbách roku 2009, a to s tretím najvyšším počtom preferenčných hlasov.^[9] Bol tu opäť zaradený do Výboru pre priemysel, výskum a energetiku.^[10]

Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 mal byť pôvodne lídrom kandidátky, vzhľadom na dlhy a finančné problémy, ktoré vyšli najavo, bol zaradený až na 4. miesto kandidátky KSČM.^[11][12] Prvé miesto kandidátky obsadila Kateřina Konečná.^[11] Vo voľbách získal 14 384 preferenčných hlasov, skončil na druhom mieste v rámci kandidátky a vzhľadom na zisku troch mandátov pre KSČM bol zvolený za poslanca Európskeho parlamentu. Bol podpredsedom Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE).

Hodnotenie europoslanca M. Ransdorfa (podľa think tanku Európske hodnoty)

Podľa vydanej správy think tanku Európske hodnoty, ktorá sa vzťahuje na obdobie pred nasledujúcimi voľbami do Európskeho parlamentu (2014), vyplýva nasledujúce:^[8]

1. Dochádzka – obsadil 14. miesto z celkových 22 českých europoslancov,
2. Účasť na menovitých hlasovaniach českých europoslancov – obsadil 9. miesto z celkových 22 českých europoslancov,
3. Správy predložené spravodajcom českými europoslancami – obsadil 5.-9. miesto z celkových 22 českých europoslancov,
4. Stanoviská predložené českými europoslancami – obsadil 11.-15. miesto z celkových 22 českých europoslancov,
5. Pozmeňujúce návrhy českých europoslancov – obsadil 14.-15. miesto z celkových 22 českých europoslancov,
6. Parlamentné otázky českých europoslancov – obsadil 18.-19. miesto z celkových 22 českých europoslancov,
7. Písomné vyhlásenia českých europoslancov – obsadil 6.-22. miesto z celkových 22 českých europoslancov,
8. Návrhy uznesení českých europoslancov – obsadil 8. miesto z celkových 22 českých europoslancov,
9. Vystúpenie na plenárnej schôdzi českých europoslancov – obsadil 15. miesto z celkových 22 českých europoslancov.

Kontroverzia

Kauza falšovaných výtvarných diel

V roku 2006 bol Miloslav Ransdorf jedným z poškodených v kauze nákupu zbierky obrazov významných umelcov, ktorá mala pochádzať z majetku nemeckej šľachtickej rodiny, nachádzajúci sa teraz údajne v majetku seniora neuvedomujúceho si ich hodnotu, vyšlo však najavo, že išlo o falzifikáty. Možnosť tohto obchodu mu ponúkol jeho spolužiak Jiří Včelař Kotas, ktorému Ransdorf poskytol značné sumy v hotovosti a sprostredkoval kontakty na ďalších záujemcov o kúpu.^[13] Ransdorf vyhlásil, že „viac ako finančne sa cítil poškodený 'mediálnou škandalizáciou' celej veci“.^[14]

Dopravné nehody

Ransdorf po niekoľko rokov budí záujem médií kvôli svojim autonehodám. V júni 2007 zrazil chodkyňu na priechode pre chodcov v Prahe-Dejviciach a spôsobil jej ľahké zranenie. Polícia ho kvôli tomu obvinila, neskôr obvinenie zrušila kvôli imunite a opätovne žiadala Európsky parlament o jeho vydanie.^[15] Rovnaký typ nehody spôsobil Miloslav Ransdrof opäť v júli 2008, keď na prechode v Karlovarskej ulici v Prahe zrazil dievča, ktoré utrpelo zranenia hlavy a musela byť hospitalizovaná.^[16] V apríli 2010 potom bol účastníkom ďalšej nehody, keď nedal v Prahe prednosť sprava pri výjazde z dvora a stretol sa s ďalším vozidlom. Tentoraz sa kolízia zaobišla bez zranení.^[17] V januári 2014 ho zachytil server idnes.cz, ako za volantom za jazdy drží v ruke mobilný telefón.^[15]

Sám politik sa prihlásil k vine za nehodu z roku 2007 a uviedol, že „s poškodenou som sa mimosúdne finančne vyrovnal“. Finančné vyrovnanie zvolil aj v prípade nehody z roku 2008. Zrážku s chodkyňou pripočíta o. i. hustému dažďu a zníženej viditeľnosti. Tretiu nehodu označuje za banálny stret, ktorého výsledkom bol „niekoľkocentimetrový škrabanec na laku autá“. Polícia k nej bola privolaná vraj len preto, že riadil služobný automobil.^[18]

Spánok v Európskom parlamente

Ku koncu roka 2011 zverejnili české média záber spiaceho českého poslanca v Bruseli, a to práve v okamihu snímaného prejavu jeho zahraničného kolegu.^[19][20]

Finančné problémy

V roku 2012 bola na majetok europoslanca Ransdorfa – kvôli nesplácaniu dlhov – uvalená exekúcia.^[21] Dlh vznikol v roku 2003, kedy Ransdorfovi požičal jeho priateľ Vratislav Šlajer 700 tisíc korún na stavbu vily. Po vypršaní termínu splatnosti zmenky sa dohodli na odklade a Ransdorf so Šlajerom podpísali zmluvu. Potom však poslanec prestal komunikovať a preto sa Vratislav Šlajer rozhodol poveriť vymáhaním dlhu exekútora.^[21] Podľa insolvenčného registra čelil v rovnakom roku Ransdorf tiež návrhu na bankrot, ktorý podal Miroslav Brana. Tomu Ransdorf podpísal zmenku na sedem miliónov korún. Súd však Branov návrh odmietol, pretože Brana nedoložil okolnosti k ďalším dvom Ransdorfovým veriteľom – družstvu Unibon a Vratislavovi Šlajerovi.^[22]

V júni 2013 médiá uviedli, že Ransdorf po desiatich rokoch splatil svoj dlh vo výške 3 milióny a 390 tisíc, ktorý mal u šporiteľného družstva Unibon a predišiel tak možnej dražbe svojho majetku. Do dražby mal ísť jeho pražský dom a panelový byt v pražských Záběhliciach. Na časť splátky dlhu si však novo požičal.^[23] Časť dlhu uhradil z predaja svojho pražského bytu, ktorý zakúpila vedúca jeho europoslaneckej kancelárie Helena Suchá.^[24] Znalec pripravujúce podklady pre dražbu odhadol trhovú hodnotu bytu na 2,3 milióna korún.^[22]

Miloslav Ransdorf tvrdil, že sa zadĺžil kvôli svojej volebnej kampani, nikdy však nezverejnil veľkosť svojich dlhov ani mená veriteľov.^[22]

Múzeum robotníckeho hnutia

V roku 2013 obvinila riaditeľka Múzea robotníckeho hnutia, o.p.s., RSDr. Libuše Eliášová poslanca Miloslava Ransdorfa z podvodu a snahy o vytunelovanie múzeá a podala na neho trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestných činov poškodzovania cudzích práv, porušenie tajomstva dopravovaných správ a neoprávneného prístupu k počítačovému systému a nosiču informácií. Podľa vyjadrenia, ktoré neskôr poskytol médiám, vyplýva, že bolo odložené.^[25][26][27]

Zneužívanie poslaneckých náhrad

V roku 2013 bol v Bruseli reportérom holandskej televízie Geen Stilj TV obvinený zo zneužívania poslaneckých náhrad.^[28] Podľa novinára mal Ransdorf účelovo prísť do budovy Európskeho parlamentu len na dobu niekoľkých minút tak, aby podpísal prezenčnú listinu, vďaka čomu by mal nárok na dennú poslaneckú náhradu vo výške 300 euro. Europoslanec reportéra odstrčil a odmietol odpovedať na jeho otázky.^[29] Sám potom neskôr odmietol, že by zneužíval poslanecké diéty: „Ten deň som cestoval deväť hodín, aby som stihol popoludňajšiu konferenciu o perspektívach ľavice. Potom som pracoval v kancelárii. Až večer o pol siedmej som sa išiel zapísať na prezenčnú listinu a chcel odísť, ale pred budovou sa na mňa vrhli novinári“.^{[30][31][32][33]} Na holandského reportéra si potom sťažoval vedeniu parlamentu.^[34]

V máji 2014 podal trestné oznámenie na televíziu Nova, ktorá ho mala poškodiť reportážami s negatívnym vyznením.^[35][36]

Švajčiarska banka

Miloslav Ransdorf bol zadržaný 3. decembra 2015 švajčiarskou políciou spoločne s tromi Slovákmi Attilom D., Jurajom H. a Petrom Guzmickým, bývalým starostom obce Ivanka pri Nitre za HZDS.^[37] Podľa denníka N sa v zurišskej banke Zürcher Kantonalbank snažili na falošné doklady vybrať 350 miliónov eur (v prepočte 9,45 miliardy korún).^[38][39] Podľa vyjadrenia slovenského ministra vnútra Roberta Kaliňáka mali predložené dokumenty smerovať k prevodu stoviek miliónov eur, kvôli rozdielnemu dátumu narodenia vlastníka účtu a tomu, ktoré v nich bolo uvedené, však banka odmietla transakciu uskutočniť. Následne sa muži mali začať správať agresívne a bola preto privolaná polícia, ktorá ich zatkla.^[40] Server Aktuálně.cz informoval, že česká polícia spolupracuje so švajčiarskou ohľadom pokusu o podvod. Hovorkyňa zurišského štátneho zastupiteľstva uviedla, že zatknutie súviselo s majetkovou trestnou činnosťou.^[2]

Poslanecká imunita sa vo Švajčiarsku na europoslanca nevzťahovala, pretože je platná len v členských krajinách Európskej únie. S dvoma ďalšími zadržanými bol však prepustený v dopoludňajších hodinách 5. decembra,^[41] následne odišiel autom do Česka. Vedúca jeho kancelárie Helena Suchá uviedla, že jej po prepustení oznámil, že žiadny účet v danom bankovom dome nemal a „o žiadny výber financií v tejto banke nešlo“.^[40][41] Po návrate vydal tlačové vyhlásenie, v ktorom oznámil, že išlo o účet v Kantonalbank Zürich, ktorého majiteľom má byť pán „V. H.“. A pretože banka s ním už niekoľko rokov údajne nekomunikuje, jeho manažér „P. G.“ vybavil Miloslava Ransdorfa plnou mocou, aby sa medzi nimi „pokúsil otvoriť komunikáciu“.^[42]

Podľa denníka N mohol byť „V. H.“ jediným dedičom nemenovaného vysokého nacistického pohlavára a peniaze na účte mali pochádzať zo zbrojárskeho priemyslu a patentov. Tieto informácie novinám povedal Ľuboš Gál, starosta Ivanky pri Nitre, ktorý funkciu prevzal od Petera Guzmického, a ktorý sa s podobnými tvrdeniami stretol už pred dvoma rokmi, bez toho aby ich bral za vierohodné. Guzmický bol tiež jediným zo štvorice, ktorý vo Švajčiarsku zostal zadržaný, ostatní boli prepustení.^[43] Túto verziu ale 8. decembra poprel sám Ransdorf, podľa ktorého išlo o „cielenú provokáciu“ kvôli jeho politike. Tá mala spočívať v tom, že bol prehovorený, aby sprostredkoval komunikáciu medzi bankou a nepohyblivým českým občanom, ktorý zdedil značné finančné prostriedky po švajčiarskej občianke. Nepočítal s tým, ako mocný je švajčiarsky bankový sektor. Na postup tamojšej polície, ktorá mu údajne odmietla dať inzulín a lieky na tlak, si chce sťažovať. KSČM jeho vysvetlenie po predložení viacerých nemenovaných dokumentov stačilo.^[44][45] Po špekuláciách médií Miloslav Ransdorf doplnil, že „V. H.“ je Vladimír Huněk, už skôr trestaný podvodník, ktorému on ale existenciu obrovského dedičstva, rovnako ako jeho úmysel ho venovať na humanitárne účely, stále verí.^[46]

Osobný život

Miloslav Ransdorf bol ženatý, má dcéru Anetu (* 1990).^[47]

22. januára 2016 bol Miloslav Ransdorf prevezený do pražského IKEMu, kde ešte v ten istý deň zomrel na mozgovú príhodu vo veku 62 rokov. Informáciu priniesol s poukazom na dôveryhodné zdroje z KSČM denník Právo a spravodajský portál novinky.cz.^[48]

Bibliografia (výber)

• Kapitoly z geneze husitské ideologie, 1986, 1987
• Zdeněk Nejedlý, 1988
• Z myšlenkového světa reformace, 1989
• The Roots of American Political Culture (s V. Dvořákovou), 1989
• Anatomie parlamentu I–III, 1992
• Staré struktury a lustrace v novodobých dějinách (s V. Dvořákovou a J. Kuncom), 1992
• Mistr Jan Hus, 1993
• Muž velké touhy. Komenský proti proudu dějin, 1995
• Nové čtení Marxe, 1996
• Hledali spravedlivější svět. Díl 1. Od Luthera po Jeffersona, 1996
• Muž svědomí : Ernesto "Che" Guevara, 2000
• ... není všem dnům konec, 2006
• Svět zleva (so Stanislavom Sujom), 2007 (2. vyd. pod názvom Svět zleva : Nový pohled na současný svět, 2008)

Preklady

• Jaroslav Čvančara: Někomu život, někomu smrt : československý odboj a nacistická okupační moc. , 1941 – 1943. (preklad do nemčiny a ruštiny, 3. vyd. 2008)

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Miloslav Ransdorf

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Zoznam diel v databáze Národní knihovny ČR

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Miloslav Ransdorf na českej Wikipédii.