A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Magna via bola dôležitá cesta v bývalom Rakúsku-Uhorsku, ktorá viedla cez dnešné Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Ukrajinu. Používala sa na prepravu osôb a pošty.[1]
História
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. Histórií |
História cisársko-kráľovskej poštovej cesty siaha do obdobia vojen. Obsadenie južných oblastí monarchie vojskami tureckého sultána Solimana po bitke pri Moháči v r. 1526 spôsobilo pretrhnutie spojenia Viedne so stredoslovenskými banskými mestami a ostatným východným územím. Zložitá situácia v monarchii (najmä mocenský zápas medzi rakúskym arcivojvodom Ferdinandom Habsburským a sedmohradským vojvodom Jánom Zápoľským a ničivé vpády tureckých vojsk) viedla k mnohým zmenám a v oblasti dopravných spojení k presunu hlavných ciest do oblastí, ktoré boli vzdialené a bezpečnejšie.
Na rozkaz už panovníka Ferdinanda I. (1526-1564) začal Matej Taxis budovať nové poštové a dopravné spojenie. K štyrom tratiam (z Viedne do Ľvova, z Viedne do Carihradu, z Viedne do Kronštatu a z Viedne do Karlstadtu) dobudovali v roku 1550 jednu z najdlhších poštových a dopravných spojníc, ktorá mala celkom 56 poštových staníc. Nová kráľovská poštová cesta viedla z Viedne cez Bratislavu, Trnavu, Hlohovec, Topoľčany, Prievidzu, Martin, Ružomberok, Lučivnú, Levoču, Prešov, Michalovce do Sobraniec a ďalej do Mukačeva, Debrecínu a do Hermannstadtu.
V 18. storočí sa dobudovávali ďalšie poštové prepriahacie stanice a cesta Via Magna sa vetvila a sieťovala i do regiónov, ktoré sa hospodársky rozvíjali. Jednotlivé poštové stanice boli pôvodne od seba vzdialené dve poštové míle (asi 15 km) a k ním patrili i objekty stravovacie, ubytovacie a tiež hospodárske budovy pre ustajnenie ťažných a jazdeckých koní. Poštovú stanicu spravoval magister postae, ktorému podliehali postilioni. Títo vykonávali samotnú dopravu, pôvodne na koňoch a neskôr na poštových vozoch – diligenciách. Svoj príchod oznamovali trúbkou, ktorá ostala dodnes symbolom pošty.
Referencie
Externé odkazy
- Magna via - Historická revue
- Mapa miest na trase Magna via na území Slovenska - maps.google.com
- Združenie Magna Via, profil
- Dobrodružná vandrovačka Janka Hraška do Východnej po Magna Via
Súradnice: 49°03′07″S 20°08′09″V / 49,052006°S 20,135697°V
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk