Opery Giacoma Pucciniho
Le Villi (1884) Edgar (1889) Manon Lescaut (1893) Bohéma (1896) Tosca (1900) Madama Butterfly (1904) Dievča zo zlatého Západu (1910) Lastovička (1917) Triptych: Plášť (1918) Sestra Angelika (1918) Gianni Schicchi (1918) Turandot (1926)
z • d • u

Madama Butterfly (alebo aj Madame Butterfly) je opera v dvoch dejstvách od talianskeho skladateľa Giacoma Pucciniho. Autormi libreta sú Luigi Illica a Giuseppe Giacosa. Podkladom pre vznik libreta bola rovnomenná poviedka od Johna Luthera Longa.

Prvýkrát bola uvedená v dvoch dejstvách v Miláne 17. februára 1904. Opera nebola prijatá kladne. 29. mája 1904 bola v Brescii uvedená v novej, prepracovanej verzii. Puccini v novej verzii rozdelil neobvykle dlhé druhé dejstvo na dve časti a zapracoval niekoľko drobných zmien. Táto verzia sa stretla s obrovským úspechom a v roku 1907 ju uviedla aj Metropolitan Opera v New Yorku.

Dej opery sa odohráva v japonskom Nagasaki. Podľa amerického učenca Arthura Groosa je inšpirovaný skutočnými udalosťami z konca 19. storočia. Socha najznámejšej japonskej opernej speváčky Tamaki Miura, ktorá sa preslávila úlohou Čo-Čo-San, sa nachádza spolu s Pucciniho sochou v Gloverovej záhrade v Nagasaki.

V Taliansku je opera uvádzaná v pôvodnej verzii, v dvoch dejstvách. V USA sa uvádza jej trojdejstvová verzia. Madama Butterfly patrí medzi najhranejšie opery sveta.

Osoby

• Čo-Čo-San, prezývaná Butterfly – soprán
• Suzuki, slúžka Čo-Čo-San – mezzosoprán
• Benjamin Franklin Pinkerton, poručík amerického námorníctva – tenor
• Sharpless, americký konzul v Nagasaki – barytón
• Goro, dohadzovač – tenor
• Knieža Jamadori – tenor
• Bonzo, strýko Čo-Čo-San – bas
• Jakusidé, strýko Čo-Čo-San – bas
• Cisársky komisár – bas
• úradník – bas
• Matka Čo-Čo-San – mezzosoprán
• teta – soprán
• sesternica – soprán
• Kate Pinkerton – mezzosoprán
• Dolore, syn Čo-Čo-San – tichá úloha
• zbory: príbuzní, priatelia a služobníctvo Čo-Čo-San San

Obsah

Dej sa odohráva v Nagasaki, v roku 1904.

1. dejstvo

Americký námorník Benjamin Pinkerton sa v Japonsku ožení s pätnásťročnou gejšou Čo-Čo-San, ktorú priatelia prezývajú Butterfly. Šťastie si však Pinkerton užíva len krátko, pretože svadba sa stala aférou. Čo-Čo-San je pre ich pravú lásku ochotná obetovať aj japonské tradičné náboženstvo, pretože svadba sa uskutočnila v pravom americkom štýle. To sa však negatívne odrazí na vzťahoch s jej rodinou. Pinkerton je však v jej živote jediný, ktorého naozaj miluje.

2. dejstvo

Hneď po svadbe však Pinkerton odchádza do USA a Čo-Čo-San, ktorá je tehotná, necháva samotnú v Japonsku. Po troch rokoch úporného čakania na návrat manžela ju navštívi Sharpless, americký konzul, ktorý jej donesie od Pinkertona list. V liste však nepriamo stojí, že Pinkerton neplánuje návrat do Japonska, čo Čo-Čo-San sprvu nepochopí. Na priamu Sharplessovu otázku, čo bude robiť, keď sa jej manžel nevráti, odpovedá – „mám len dve možnosti, buď budem znovu zabávať ľudí mojimi piesňami (ako gejša) alebo ešte lepšie, zomriem“. Potom Sharplessovi ukáže svojho syna, o ktorom Pinkerton nevie, a ten jej sľúbi, že mu o ňom bude rozprávať.

3. dejstvo

Nakoniec sa Pinkerton predsa len do Japonska vráti, aj so svojou novou ženou Kate, ale len preto, aby Čo-Čo-San zobral syna. Čo-Čo-San sa teší na stretnutie s Pinkertonom, najprv ale zbadá jeho novú manželku. V závere sa Čo-Čo-San lúči so svojim synom a následne si sama vezme život mečom jej otca so slovami – „zomrieť čestne, keď sa už čestne žiť nedá“. Dcéra samuraja zomrela čestne, ako samuraj.

Významné árie a hudobné čísla

• "Dovunque al mondo": ária Pinkertona z prvého dejstva
• "Quanto cielo! Quanto mar!": ária Čo-Čo-San z prvého dejstva
• "Viene la sera": duet Čo-Čo-San a Pinkertona z prvého dejstva
• "Vogliatemi bene": ária Čo-Čo-San z prvého dejstva
• "Un bel dì vedremo": ária Čo-Čo-San z druhého dejstva
• "Addio, fiorito asil": ária Pinkertona z tretieho dejstva
• "Tu, tu piccolo Iddio": ária Čo-Čo-San z tretieho dejstva
• "Con onor muore": ária Čo-Čo-Sany z tretieho dejstva