Lionel Messi
Lionel Messi hrajúci za Argentínu na Majstrovstvách sveta 2022.
Osobné údaje
Celé meno	Lionel Andrés Messi Cuccittini
Dátum narodenia	24.6.198724. jún 1987 (36 rokov)
Miesto narodenia	Rosario, Argentína
Výška	170 cm[1]
Pozícia	Útočník
Klubové informácie
Súčasný klub	Inter Miami
Mládežnícke kluby
1992 – 1995 1995 – 2000 2000 – 2003	Grandoli Newell's Old Boys FC Barcelona
Seniorské kluby1
Roky	Kluby		Zps (Gly)
2003 – 2004 2004 – 2005 2004 – 2021 2021 – 2023 2023 –	FC Barcelona C FC Barcelona B FC Barcelona Paris Saint-Germain Inter Miami		1000(5) 2200(6) 5200(474) 5800(22) 1000(1)
Národné mužstvo2
2004 – 2005 2008 2005 –	Argentína U20 Argentína U23 Argentína		1800(14) 5000(2) 1750(103)
1 Zápasy a góly za profesionálny klub k 27. augustu 2023. 2 Zápasy a góly v reprezentácii k 15. júnu 2023. Pozri aj Športový portál

Lionel Andrés Messi Cuccittini^[2][3] (španielska výslovnosť: * 24. jún 1987, Rosario, Argentína), tiež známy ako Leo Messi, je argentínsky profesionálny futbalista, ktorý hrá v Major League Soccer za Inter Miami a je kapitánom argentínskeho národného mužstva. Všeobecne je považovaný za jedného z najlepších hráčov v histórii. Messi získal rekordných sedem ocenení Zlatá lopta a rekordných šesť európskych Zlatých kopačiek, a v roku 2020 bol zvolený do Ballon d'Or Dream Team. Dokým neodišiel z klubu v roku 2021, strávil celú svoju profesionálnu kariéru v Barcelone, s ktorou získal 35 trofejí (rekord klubu) vrátane desiatich ligových titulov, štyroch titulov Ligy Majstrov UEFA a siedmych titulov Copa del Rey. S národným tímom vyhral Copa America 2021 a Majstrovstvá sveta 2022. Je plodným strelcom a kreatívnym playmakerom a drží rekordy za najviac gólov v La Lige (474), v La Ligovej a európskej ligovej sezóne (50), v európskej klubovej sezóne (73), v kalendárnom roku (91), v El Clásicu (26), za najviac hetrikov v Lige majstrov UEFA (8), v La Lige (36), ako aj za najviac asistencií v La Lige (192), v La Ligovej sezóne (21) a Copa América (17). Drží tiež rekord za najviac reprezentačných gólov hráča z Južnej Ameriky (103). Strelil viac ako 800 kariérnych gólov za klub a krajinu, a strelil najviac gólov za jeden klub v histórii (672).

Už ako malý chlapec preukazoval talent v Newell's Old Boys. V 10 rokoch mu bol diagnostikovaný problém s rastovým hormónom. Ako 13 a pol ročný prestúpil do FC Barcelony, kde žil s otcom. Klub mu začal platiť liečbu. Už ako sedemnásť ročný si odbil súťažný debut v októbri 2004. Na konci roku 2007 bol finalistom v ankete Zlatá lopta a Futbalista roka FIFA. Tento úspech zopakoval ďalšie štyri roky. V sezóne 2008/2009 získal s Barcelonou treble. V sezóne 2011/2012 strelil v La Lige 50 gólov. V marci 2012 sa stal ako dvadsaťštyri ročný najlepším strelcom Barcelony v histórii. V sezóne 2014/2015 doviedol Barcelonu k druhému treble. V roku 2018 sa stal kapitánom Barcelony a v roku 2019 získal rekordnú šiestu Zlatú loptu. V sezóne 2019/2020 sa po siedmy krát stal najlepším strelcom ligy, čím prekonal rekord Telma Zarru. V auguste 2021 prestúpil do Paris Saint-Germain, kde zotrval dve sezóny. V júni 2023 prestúpil do Interu Miami.

Za Argentínu vyhral v roku 2005 Majstrovstvá sveta do 20 rokov, kde sa stal najlepším strelcom a hráčom. V roku 2008 vyhral Olympijské hry. V auguste 2005 si odbil seniorský debut, v ktorom hral len jednu minútu kvôli červenej karte. Na Majstrovstvách sveta 2006 strelil gól proti Srbsku a Čiernej Hore pri výhre 6:0. Na Copa América 2007 bol vyhlásený najlepším mladým hráčom turnaja. Na Majstrovstvách sveta 2014 doviedol ako kapitán tím do finále proti Nemecku, kde ale prehral 0:1 po predĺžení. Bol vyhlásený najlepším hráčom turnaja. Na Copa América 2015 a 2016 prehral taktiež vo finálových zápasoch proti Čile. Po tom čo ukončil reprezentačnú kariéru sa opäť vrátil k národnému tímu. Na Majstrovstvách sveta 2018 však vypadol už v osemfinále s Francúzskom, a na Copa América 2019 skončil na treťom mieste. V roku 2021 vyhral Copa América, na ktorej získal aj Zlatú loptu a Zlatú kopačku. Tento úspech mi dopomohol k rekordnej siedmej Zlatej lopte v roku 2021. V roku 2022 bol kapitánom svojej krajiny pri výhre na Majstrovstvách sveta 2022, na ktorých vyhral Zlatú loptu rekordný druhýkrát a prekonal rekord v počte odohratých zápasoch na svetovom šampionáte, s počtom 26 zápasov. Messi je najlepším strelcom histórie Argentíny.

Ako jeden z najpopulárnejších športovcov na svete je od roku 2006 hlavnou tvárou spoločnosti Adidas, ktorá vyrába športové oblečenie. Podľa France Football bol v rozmedzí šiestich rokov päťkrát najlepšie zarábajúci futbalista medzi rokmi 2009 až 2014, a v roku 2019 bol podľa Forbes najlepšie zarábajúci športovec na svete. Time ho v rokoch 2011 a 2012 zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí na svete. V rokoch 2020 a 2023 získal ocenenie Laureus pre najlepšieho športovca v roku. V 2020 sa stal druhým futbalistom (a druhým športovcom v tímových športoch), ktorý zarobil 1 miliardu eur.

Mladosť a začiatky

Lionel Messi sa narodil 24. júna 1987 v Rosariu ako tretie zo štyroch detí otca Jorgeho Messiho a matky Celie Cuccitini. Mal dvoch starších bratov Rodriga a Matiasa, s ktorými začal hrať futbal. Ako štvorročný začal hrať za miestny klub Grandoli, ktorý trénoval jeho otec. Do tohto tímu ho priviedla jeho stará mama Celia.^{[chýba zdroj}

Po tom ako začal preukazovať talent si ho ako 6-ročného vyhliadol klub Atlético Newell's Old Boys, kde bol v tíme nazývanom "Mašina 87". Počas šiestich rokov v Newell's Old Boys strelil okolo 500 gólov.^[4][5] Ako 10-ročnému mu bol diagnostikovaný problém s nedostatočnou tvorbou rastového hormónu. Liečba stála 1000 $ mesačne a rodina na ňu nemala peniaze.^[6] Začal ho "skautovať" River Plate, jeden z najväčších tímov v Argentíne, ale nechceli mu preplácať liečbu.

Jeho najväčším futbalovým idolom bol Ronaldo.^[7]

V septembri roku 2000 Messi priletel spolu s rodinou do Katalánska na skúšky v Barcelone. Carles Rexach s ním chcel podpísať zmluvu, ale v tej dobe bolo nezvyčajné kupovať mladého hráča z iného kontinentu. 14. decembra, po ultimáte pre Barcelonu, Rexach podpísal s Messim dohodu na papierovej vreckovke.^[8]

Vo februári 2001 sa presťahoval s otcom do Barcelony neďaleko Camp Nou. V prvej sezóne mohol hrať len priateľské zápasy a v Katalánskej lige. Spoluhráči si o ňom mysleli, že je nemý, pretože skoro vôbec nerozprával.^[9]

Vo februári 2002 mu Španielska kráľovská futbalová federácia konečne odobrila, aby mohol hrať vo všetkých oficiálnych súťažiach. Messi sa postupne stával hlavnou hviezdou takzvaného "Detského Dream Tímu", v ktorom pôsobili takí hráči ako sú Cesc Fàbregas a Gérard Piqué. Sezónu 2002/2003 ukončil v kategorii Kadet A ako najlepší strelec ligy s 36 gólmi v 30 zápasoch. Vyhral ligu a získal katalánsky pohár spolu so španielskym.^[10][11] Vo finále katalánskeho pohára jeho tím zvíťazil nad Espanyolom 4:1, pričom sám strelil 2 góly. Tento zápas mal pôvodne odohrať s maskou na nose, pretože týždeň predtým sa v ligovom zápase zranil, ale 10 minút predtým ako bol vystriedaný ju odhodil.^[12] Ku koncu sezóny sa ho snažil získať Arsenal, ale zostal v Barcelone.^[13]

Klubová kariéra

FC Barcelona

2003 - 2005: Cesta do prvého tímu

Počas sezóny 2003/2004, jeho štvrtej v Barcelone, debutoval v rekordných piatich kategóriach. Po tom, čo sa stal s Juvenilom B hráčom turnaja v štyroch medzinárodných predsezónnych turnajoch, odohral za nich v sezóne len jeden oficiálny zápas. Následne sa presunul do Juvenilu A, kde strelil 18 gólov v 11 ligových zápasoch.^[14]

Messi bol jedným z niekoľkých mladých hráčov, ktorí boli povolaní do prvého tímu počas medzinárodnej prestávky. Francúzsky krídelník Ludovic Giuly opisoval, ako mu teenager Leo padol do oka počas tréningu prvého tímu pod vedením Franka Rijkaarda: "Zničil nás všetkých... Všetci ho kopali, aby sa vyhli tomu, že ich tento chlapec zosmiešni. On sa len postavil a hral ďalej. Obehol štyroch hráčov a strelil gól. Aj najlepší strední obrancovia boli nervózni. Bol mimozemšťan."^[15] V 16-tich rokoch, štyroch mesiacoch a 23 dňoch debutoval v prvom tíme, keď 16. novembra 2003 nastúpil na ihrisko v 75. minúte počas priateľského zápasu proti FC Porto.^[16][17] Jeho výkon, dve vytvorené šance a strela na bránu zapôsobili na technický personál, a následne začal dennodenne trénovať s rezervou tímu Barcelonou B a týždenne s prvým tímom. Po jeho prvom tréningu so seniorskou zostavou povedal svojim spoluhráčom Ronaldinho, že tento 16-ročný chlapec bude lepším hráčom ako on sám.^[18] Messi sa stal rýchlo jeho priateľom, čo mu veľmi uľahčilo cestu do prvého tímu.^[19][20]

Pre získanie ďalších skúseností sa Messi okrem hrania v Juvenile A pridal aj do Barcelony C, kde odohral prvý zápas 29. novembra. Pomohol jej zachrániť sa zo zostupových zón v Tercera Divisón, keď strelil päť gólov v desiatich zápasoch, vrátane hetriku za osem minút počas zápasu Copa del Rey.^[21] Jeho progres vyústil do prvého profesionálneho kontraktu, ktorý podpísal 4. februára 2004. Jeho platnosť bola do roku 2012 a obsahoval výkupnú klauzulu 30 miliónov €. O mesiac neskôr (6. marca) debutoval v Barcelone B v Segunda División B a jeho výkupná klauzula automaticky vzrástla na 80 miliónov €.^[22][23] Odohral päť zápasov za Barcelonu B, ale gól nestrelil.^[24] Fyzický bol slabší ako jeho protihráči, ktorí boli často oveľa starší a vyšší. Na tréningu preto pracoval na zväčšení svalovej hmoty a celkovej sily, aby sa mohol svojich obrancov ľahko zbaviť. Ku koncu sezóny sa vrátil do oboch mládežníckych tímov a pomohol Juvenilu B vyhrať ligu. Sezónu ukončil s bilanciou 36 gólov v oficiálnych súťažiach za štyri z piatich tímov.^[21][22]

Počas sezóny 2004/2005 bol Messi istým hráčom Barcelony B. Odohral za ňu 17 zápasov a strelil 6 gólov.^[25] Od debutu v minuloročnom novembri nebol povolaný do prvého tímu, ale v októbri 2004 starší hráči poprosili Franka Rijkaarda, aby ho zobral.^[18] Keďže Ronaldinho hral vždy na ľavej strane, Messiho sa Rijkaard rozhodol dať na pravú stranu (spočiatku proti želaniu hráčov), aby si mohol loptu zaseknúť do osi ihriska a dominantnou ľavačkou vystreliť.^[26][27] Messi debutoval v lige 16. októbra proti Espanyolu, keď nastúpil na ihrisko v 82. minúte.^[16] V 17-tich rokoch, troch mesiacoch a 22 dňoch bol v tom čase najmladším hráčom, ktorý hral za Barcelonu v oficiálnom zápase.^[20] Za prvý tím odohral 77 minút v deviatich zápasoch, vrátane debutu v Lige majstrov UEFA proti Šachtaru Doneck.^[24][28] 1. mája 2005 proti Albacete strelil svoj prvý seniorský gól po asistencií Ronaldinha – v tom čase bol najmladším strelcom v oficiálnom zápase v histórii klubu.^[26][29] Barcelona v tejto sezóne získala ligový titul, prvýkrát po šiestich rokoch.^[30]

2005 - 2008: Hráč základnej zostavy

24. júna 2005, v deň svojich 18. narodenín, podpísal prvý kontrakt ako seniorský hráč tímu. Dĺžka kontraktu s FC Barcelona bola stanovená do roku 2010, teda o dva roky menej ako v predchádzajúcom; výkupná klauzula sa však zvýšila na 150 miliónov €.^[31] Kľúčový zápas odohral o 2 mesiace neskôr, 24. augusta, počas zápasu o Gamperov pohár. V stretnutí proti Juventusu FC, pod vedením Fabia Capella, predviedol taký výkon, že pri striedaní ho sprevádzali ovácie fanúšikov na Camp Nou.^[32] Zatiaľčo Capello chcel Messiho len na hosťovanie, Inter Miláno prišiel s ponukou na prestup, súhlasil s vyplatením výkupnej klauzuly 150 miliónov € a trojnásobne vyšším platom.^[33] Podľa vtedajšieho prezidenta Joana Laportu to bolo jediný krát, kedy mohol Messi reálne odísť, ale rozhodol sa v Barcelone zostať.^[34] 16. septembra bol jeho kontrakt po troch mesiacoch opäť navýšený do roku 2014.^[35]

Kvôli problémom týkajúcim sa jeho právneho statusu v Španielskej kráľovskej futbalovej federácii vynechal začiatok sezóny. 26. septembra získal španielske občianstvo a mohol tak opäť začať hrať.^[35][36] Postupne sa stával stabilným hráčom základnej zostavy a tvoril útok s Ronaldinhom a Samuelom Eto'om.^[37] Nosil dres s číslom 19. Bol v základnej zostave v dôležitých zápasoch proti Realu Madrid alebo Chelsea v osemfinále Ligy majstrov UEFA.^[37][38]

Po tom, čo strelil 8 gólov v 25 zápasoch, vrátane prvého v Lige majstrov UEFA,^[39] sa preňho sezóna 7. marca 2006 proti Chelsea kvôli zraneniu hamstringu predčasne skončila. Hoci pracoval na tom, aby bol na finálový zápas Ligy majstrov UEFA v poriadku, v deň finále, 17. mája, bol nakoniec zo zostavy vyradený. Bol tak sklamaný, že neoslavoval víťazstvo proti Arsenalu v Paríži, čo neskôr oľutoval.^[30]

Zatiaľčo FC Barcelona výkonnostne pomaly upadala, 19-ročný Messi sa počas sezóny 2006/2007 prepracoval medzi najlepších futbalistov sveta.^[40][41] Ako idol culés, klubových fanúšikov, strelil v tejto sezóne vo všetkých súťažiach 17 gólov v 36 zápasoch.^[41][42] Opäť sa však zranil; 12. novembra 2006 utrpel zlomeninu priehlavku, ktorá ho vyradila z hry na tri mesiace.^[43][44] Vrátil sa na osemfinále Ligy majstrov UEFA proti Liverpoolu; no tím neuspel a Barcelona ako obhájca titulu vypadla zo súťaže.^[45] V lige sa jeho forma dostavila na konci sezóny; 11 z jeho 14 gólov prišli v posledných 13 zápasoch.^[42] 10. marca 2007 strelil prvý hetrik v El Clásicu, čo sa mu podarilo ako prvému hráčovi po 12 rokoch. Zápas skončil 3:3.^[46] Jeho dôležitosť v tíme reflektoval nový kontrakt.^[47]

Po tom čo Ronaldinho stratil formu sa stal Messi ako 20-ročný najväčšou hviezdou tímu; španielske média mu dali prezývku "Mesiáš".^[48][49] V roku 2007 ho novinári ocenili 3. miestom v ankete Zlatá lopta za prvým Kakom a druhým Cristianom Ronaldom, medzinárodní tréneri a kapitáni národných tímov ho zvolili ako 2. v ocenení FIFA World Player of the Year, opäť za Kakom.^[50][51] Aj keď sa mu v sezóne 2007/2008 podarilo streliť 16 gólov,^[52] v jej druhej polovici opäť utrpel zranenie, keď si 15. decembra natrhol hamstring.^[53] Po návrate strelil dva góly pri výhre proti Celticu na jeho ihrisku v osemfinále Ligy majstrov UEFA a stal sa v tom čase najlepším strelcom súťaže so 6 gólmi.^[54] 4. marca 2008 sa mu opäť vrátilo zranenie. Rijkaard ho napriek varovaniu lekárov nechával hrať a kapitán tímu Carles Puyol začal kritizovať médiá za to, že presvedčili Messiho, aby hral každý zápas.^[53] Barcelona sezónu ukončila bez trofeje; v Lige majstrov UEFA vypadla v semifinále proti budúcemu víťazovi Manchestru United a v lige skončila na treťom mieste.^[55]

Po dvoch neúspešných sezónach musela Barcelona prebudovať tím, načo doplatili Rijkaard a Ronaldinho. Po jeho odchode získal Messi číslo 10.^[56] V júli 2008 podpísal nový kontrakt s platom 7,8 milióna €, čím sa stal najlepšie plateným hráčom.^[57] Pred novou sezónou boli hlavnou obavou jeho časté zranenia, ktoré ho trápili medzi rokmi 2006 až 2008. Aby sa týmto problémom predišlo, klub zaviedol nové tréningy, výživu, režim životného štýlu a pridal mu osobného fyzioterapeuta, ktorý s ním cestoval aj na medzinárodné zápasy za Argentínu. Výsledkom bolo, že zostal bez väčšieho zranenia ďalšie štyri roky, čo mu umožnilo dosiahnuť svoj vrcholný potenciál.^[58] V roku 2008 si vyslúžil druhé miesta v oceneniach Zlatá lopta a Futbalista roku FIFA, v oboch prípadoch bol za Cristianom Ronaldom.^[59]

2009 - 2011: Sústavné úspechy

V sezóne 2008/2009 strelil 38 gólov v 51 zápasoch.^[60] Spolu s Eto'om a Thierrym Henrym strelili celkovo 100 gólov vo všetkých súťažiach, čo bol v tom čase klubový rekord.^[61]

Počas prvej sezóny pod novým trénerom Josepom Guardiolom hral útočníka na pravom krídle, rovnako ako pod Rijkaardom. Počas El Clásica 2. mája 2009 hral poprvýkrát na pozícii falošnej deviatky, teda ako normálny útočník s tým rozdielom, že chodil hlbšie do poľa ku Xavimu a Andrésovi Iniestovi. Podieľal sa asistenciou a dvoma gólmi pri výhre 6:2, čo je dodnes rekord štadióna Santiago Bernabéu.^[62] 13. mája 2009 odohral svoje prvé finále za Barcelonu, keď v Copa del Rey porazila Athletic Bilbao 4:1, k čomu Messi prispel gólom a asistenciou.^[63] S 23 ligovými gólmi zabezpečil Barcelone titul a piate double (zisk titulu v lige i národného pohára v jednej sezóne).^[64]

Sezónu v Lige majstrov ukončil s deviatimi gólmi, čím sa stal najlepším strelcom.^[65] Vo štvrťfinále proti Bayernu Mníchov strelil dva góly a asistoval pri celkovej výhre 4:0.^[62] Vo finále Ligy majstrov, ktoré sa hralo 27. mája, sa vrátil na falošnú deviatku. Barcelona v ňom porazila Manchester United 2:0, druhý gól prišiel po Messiho hlavičke, ktorou prekonal Edwina van der Sara. Barcelona získala historické prvé treble v španielskom futbale.^[66][67] Odrazom tohoto úspechu bol nový kontrakt, ktorý podpísal 18. septembra, trval do roku 2016 s novou výkupnou klauzulou 250 miliónov € a ročným platom 12 miliónov €.^[68]

Tímové úspechy pokračovali aj v druhej polovici roku 2009, keď s Barcelonou ako prvý klub získal sextuple, šesť vyhraných titulov v jednom roku.^[69] Po víťazstvách v Supercopa de España a Európskom superpohári v auguste, zvíťazila Barcelona aj v Majstrovstvách klubov FIFA proti Estudiantes de la Plata, kde Messi skóroval pri výhre 2:1 hruďou. Zápas sa odohral 19. decembra.^[70] Ako 22-ročný získal Zlatú loptu a cenu FIFA World Player of the Year, obe s historicky najväčším náskokom.^[50]

Ako pravé krídlo sa opäť vrátil na pozíciu falošnej deviatky na začiatku roka 2010 v osemfinále Ligy majstrov proti VfB Stuttgart. Po prvom remízovom zápase vyhrala Barcelona druhý vysoko 4:0, s dvomi gólmi a asistenciou Messiho. V tomto momente sa stal hlavným hráčom v Guardiolovej Barcelone a jeho vplyv na hru sa zvyšoval.^[71] Messi strelil v tejto sezóne vo všetkých súťažiach celkovo 47 gólov, čím dorovnal klubový rekord Ronalda v sezóne 1996/1997.^[72][73] Strelením všetkých štyroch gólov vo štvrťfinále Ligy majstrov UEFA proti Wengerovmu Arsenalu sa stal najlepším strelcom Barcelony v histórii tejto súťaže.^[74][75] Barcelonu vyradil z Ligy majstrov v semifinále Inter Miláno. Messi finišoval túto sezónu ako najlepší strelec (s 8 gólmi) druhý rok po sebe.^[76] Ligu ukončil ako najlepší strelec s 34 gólmi (opäť nadviazal na Ronaldov rekord), čím pomohol vyhrať Barcelone druhýkrát La Ligu po sebe s jedinou porážkou.^[73][77]

Na začiatku sezóny 2010/2011 vyhrala Barcelona Supercopa de España, po Messiho hetriku v druhom dvojzápase pri víťazstve 4:0. Prvý zápas Barcelona prehrala.^[78] 29. novembra 2010 vyhrala Barcelona v El Clásicu nad Mourinhovým Realom Madrid 5:0.^[79] Pomohol tímu dosiahnuť 16 ligových víťazstiev v rade, čím klub vytvoril španielsky rekord. V poslednom z týchto zápasov strelil ďalší hetrik, a to proti Atléticu Madrid dňa 5. februára 2011.^[80][81] Jeho klubové výkony ho doviedli k víťazstvu v Zlatej lopte FIFA (spojenie Zlatej Lopty a FIFA World Player of the Year), avšak toto víťazstvo bolo kritikmi spochybňované kvôli neúspechu Argentíny na Majstrovstvách sveta 2010.^[82] Podľa starého formátu tohto hlasovania by skončil tesne pod tretím miestom, ale vďaka hlasom od medzinárodných trénerov a kapitánom vyhral.^[82]

Ku koncu sezóny odohrala Barcelona štyri Clásica v rozpätí 18 dní. Ligový zápas 16. apríla skončil remízou po Messiho penalte. Štyri dni na to prehrala Barcelona finále Copa del Rey. V Lige majstrov UEFA strelil Messi oba góly pri výhre 2:0 v prvom semifinálovom dvojzápase v Madride – pri druhom obišiel troch hráčov Realu a tento gól sa radí medzi najlepšie v histórii súťaže.^[83] Aj keď neskóroval, pri druhom dvojzápase bol opäť dôležitým hráčom. Barcelona postúpila do finále Ligy majstrov UEFA,^[84][85] kde čelila Manchestru United – toto finále sa zopakovalo aj pred dvoma rokmi. Finále sa konalo 28. mája vo Wembley a Messi sa stal mužom zápasu, keď strelil víťazný gól pri výhre 3:1.^[86]

Ukončil sezónu tretíkrát po sebe ako najlepší strelec súťaže s 12 gólmi.^[87] Barcelona vyhrala tretí La Ligový titul v rade. S 31 gólmi a 18 asistenciami sa stal Messi najlepším strelcom a asistentom ligy.^[88][89] Sezónu ukončil s 53 gólmi a 24 asistenciami vo všetkých súťažiach, čím sa stal najlepším strelcom sezóny v klubovej histórii a prvým hráčom v španielskom futbale, ktorý prekonal 50-gólovú hranicu.^{[88][90][91][92]}

Messi ako tvorca hry, strelec a asistent zaznamenal v klubovej sezóne 2011/2012 nevídaných 73 gólov a 29 asistencií vo všetkých súťažiach.^[93][94] Sezónu začal víťazstvami v Španielskom a Európskom superpohári; v Supercopa de España strelil 3 góly pri celkovom víťazstve 5:4 nad Realom Madrid.^[95] 18. decembra strelil dva góly vo finále Majstrovstiev klubov FIFA proti Santosu, pri výhre 4:0. Získal Zlatú loptu za najlepšieho hráča turnaja.^[96] Za jeho úsilie v roku 2011 vyhral opäť Zlatú loptu FIFA, čím sa stal jedným zo štyroch hráčov v histórii, ktorí vyhrali Zlatú loptu trikrát; po Johanovi Cruyffovi, Michelovi Platinim a Marcovi van Bastenovi.^[97] Ďalej vyhral nové ocenenie UEFA najlepší futbalista Európy.^[98] Po týchto úspechoch bol označovaný za jedného z najlepších hráčov histórie.^[84]

2012: Rekordný rok

Keďže si Messi udržiaval svoju streleckú plodnosť aj v druhej polovici sezóny, v roku 2012 prelomil niekoľko dlhoročných rekordov. 7. marca, dva týždne po tom čo strelil v lige štyri góly proti Valencii, strelil päť gólov v osemfinále Ligy majstrov UEFA proti Bayeru Leverkusen, čo bol úctyhodný úspech v histórii tejto súťaže.^[99][100] S piatimi asistenciami sa stal najlepším asistentom v sezóne. So štrnástimi gólmi dorovnal rekord Josého Altafiniho zo sezóny 1962/1963, a stal sa len druhým hráčom po Gerdovi Müllerovi, ktorý ukončil sezónu ako najlepší strelec v štyroch sezónach.^[101][102] O dva týždne neskôr, 20. marca, sa stal Messi vo veku 24 rokov najlepším strelcom v histórii Barcelony. Predbehol 57-ročného rekordéra Césara Rodrígueza s 232 gólmi hetrikom proti Granade.^[103]

Napriek jeho individuálnej forme sa štvorročné úspešné obdobie Barcelony pod vedením Guardiolu chýlilo ku koncu.^[104] Hoci Barcelona vyhrala 25. mája Copa del Rey proti Athleticu Bilbao, v lige zaostala za Realom Madrid a v Lige majstrov UEFA bola vyradená v semifinále budúcim šampiónom, Chelsea, pričom Messi strelil rozhodujúci pokutový kop do brvna.^[105][106] V poslednom domácom ligovom zápase 5. mája proti Espanyolu strelil Messi všetky štyri góly, pribehol ku lavičke a objal sa s Guardiolom, ktorý oznámil rezignáciu na poste manažéra.^[107] Ligovú sezónu ukončil po druhýkrát ako najlepší strelec v Španielsku a Európe s 50 gólmi, čo je historický rekord La Ligy.^[108] Vo všetkých súťažiach strelil 73 gólov, čím prekonal rekord Gerda Müllera so 67 gólmi v sezóne 1972/1973 v Bundeslige.^[109]

Pod novým manažérom Titom Vilanovom, ktorý ho trénoval už ako 14-ročného v La Masii, pomohol Barcelone počas druhej polovice roku 2012 dosiahnuť najlepší štart do La ligovej sezóny; Barcelona získala po polovici sezóny 55 bodov, čo je rekord v španielskom futbale.^[110][111] Dvoma gólmi proti Realu Betis 9. decembra prekonal dva dlhoročné rekordy: rekord Césara Rodrígueza so 190 ligovými gólmi, čím sa stal najlepším strelcom v La Lige v histórii Barcelony, a rekord Gerda Müllera za najviac gólov v kalendárnom roku, v ktorom predbehol jeho 85 gólov v roku 1972 za Bayern Mníchov a Nemecko.^[112] Messi po prekonaní 40-ročného rekordu poslal Müllerovi barcelonský dres s číslom 10, podpísaný "s úctou a obdivom".^[113] Rok ukončil s 91 gólmi vo všetkých súťažiach za Barcelonu a Argentínu.^[114] Hoci FIFA kvôli overiteľnosti tento rekord nepotvrdila, Guinnessová kniha rekordov ho zapísala ako najviac gólov v kalendárnom roku.^[115][116] Opäť vyhral Zlatú loptu FIFA, čím sa stal jediným hráčom, ktorý toto ocenenie získal štyrikrát.^[114][117]

2013 - 2014: Messidependencia

Barcelona získala v sezóne 2012/2013 rekordných 100 bodov a zabezpečila si ligový titul. Výkony tímu sa začali zhoršovať v druhej polovici sezóny.^[118] Po tom, čo vypadli v semifinále Copa del Rey s Realom Madrid, takmer stratili šancu na postup aj v osemfinále Ligy majstrov proti AC Miláno, keď v prvom zápase prehrali 0:2. Avšak v druhom zápase dokonali comeback s výsledkom 4:0, vďaka asistencii a dvom gólom Messiho.^[119] Messi podpísal 7. februára nový kontrakt, ktorý platil do roku 2018 s ročným platom 13 miliónov €.^[120] 17. marca 2013 si poprvýkrát obliekol kapitánsku pásku v ligovom zápase proti Rayo Vallecano.^[121] Jeho dôležitosť v strieľaní gólov začala rásť; v sezóne keď vyhrali treble strelil 24% gólov tímu, v tejto sezóne 40% gólov tímu.

Po štyroch sezónach bez zranení sa Messimu opäť vrátili svalové zranenia. 2. apríla utrpel poranenie hamstringu vo štvrťfinále Ligy majstrov proti Paris Saint-Germain. V druhom zápase proti PSG, keď Barcelona prehrávala o gól, naskočil Messi z lavičky v druhom polčase a za deväť minút pomohol vytvoriť šancu na postupový gól, ktorý ich dostal do semifinále. Stále zranený už ale nedokázal pomôcť Barcelone v semifinále proti Bayernu Mníchov, keď prehrali celkovo dvojzápas 7:0.^[122][123] Po týchto zápasoch sa začínal používať pojem Messidependencia, pretože Barcelona bola na svojej hviezde stále viac závislá.^[123]

Messiho boj so zraneniami pokračoval v ďalšom priebehu roku 2013, preto sa rozhodol rozlúčiť so svojim dlhoročným fyzioterapeutom.^[124] Ďalšie zranenie hamstringu prišlo 12. mája, čo znamenalo prerušenie jeho série 21 zápasov v rade s gólom, čo je svetový rekord, ktorý sa zastavil na čísle 33 gólov.^[125][126] So 60 gólmi vo všetkých súťažiach, vrátane 46 gólov v La Lige, finišoval sezónu ako najlepší strelec v Španielsku a Európe po druhýkrát v rade; stal sa prvým hráčom v histórii, ktorý vyhral trikrát európsku Zlatú kopačku.^[127][128] Po tom, čo v novej sezóne nastúpil na post trénera Gerardo Martino sa zranil po piaty krát v tomto roku, keď si 10. novembra poranil hamstring, ktorý ho vyradil z hry na dva mesiace.^[129] Napriek zraneniam skončil v ankete Zlatá lopta FIFA na druhom mieste za Cristianom Ronaldom.^[130]

Počas druhej polovice sezóny 2013/2014 pretrvávali pochybnosti o Messiho forme, ale všetko si vynahradil na Majstrovstvách sveta 2014. Štatisticky sa jeho góly, strely a prihrávky dali porovnávať s minulou sezónou.^{[131][132][133]} V priebehu siedmych dní dokázal prekonať dva dlhoročné rekordy; hetrikom 16. marca proti Osasune predbehol Paulina Alcántaru s 369 gólmi, čím sa stal najlepším strelcom Barcelony vo všetkých súťažiach, vrátane priateľských, a hetrikom do siete Realu Madrid 23. marca sa stal najlepším strelcom El Clásica, keď prekonal Alfreda di Stéfana s 18 gólmi.^[134] Messi ukončil sezónu so 41 gólmi vo všetkých súťažiach, čo bola jeho najhorší výsledok za posledných päť sezón.^[135] Po prvýkrát za päť rokov ukončila Barcelona sezónu bez trofejí; vo finále Copa del Rey prehrala s Realom Madrid a ligu prehrala v poslednom zápase doma proti Atléticu Madrid.^[136] Po dlhotrvajúcich špekuláciách o prípadnom prestupe podpísal 19. mája 2014 nový kontrakt s ročným platom 20 miliónov €, čo predstavuje 36 miliónov € pred zdanením; v tom čase najvyšší plat, aký kedy nejaký športovec dostal.^{[137][138][139]}

2014/2015: Historické treble

Pod novým manažérom a bývalým kapitánom Luisom Enriquem dokázal vďaka ukončeniu série zranení v sezóne 2014/2015 prekonať do konca roka ďalšie tri dlhoročné rekordy.^[140] Hetrikom proti Seville 22. novembra sa stal najlepším strelcom La Ligy, keď prekonal 59-ročný rekord Telma Zarru, ktorý strelil 251 gólov.^[141] Tri dni na to strelil ďalší hetrik proti APOELU, čím prekonal rekord Raúla so 71 gólmi a stal sa najlepším strelcom Ligy majstrov v histórii.^[142] Tretím hetrikom, tentoraz proti Espanyolu 7. decembra, sa stal najlepším strelcom Derbi barceloní s 12 gólmi.^[143] Messi opäť skončil v ankete Zlatá lopta FIFA na druhom mieste za Cristianom Ronaldom, z veľkej časti za druhé miesto s Argentínou na Majstrovstvách sveta.^[144]

Na začiatku roka 2015 sa opäť začalo špekulovať o Messiho odchode z klubu.^[145] Obrat k lepšiemu prišiel 11. januára pri víťazstve 3:1 nad Atléticom Madrid, keď po prvýkrát skórovalo celé útočné trio Messi, Neymar a Luis Suárez, známe ako "MSN".^[146] Po piatich rokoch hrania v strede ihriska sa Messi posunul na pozíciu pravého útočníka, keď sa do stredu útoku dostal Suárez.^[147] Tu nadobudol svoju zrejme najlepšiu formu, zatiaľčo Neymar a Suárez ukončili závislosť útoku Barcelony na Messim.^[148][149] S 58 gólmi Messiho strelilo celé trio 122 gólov vo všetkých súťažiach, čo je španielsky rekord.^[150][151]

Ku koncu sezóny strelil Messi 17. mája rozhodujúci gól Atléticu Madrid pri víťazstve 1:0, čím získala Barcelona ligový titul.^[152] Medzi 43 ligovými gólmi bol aj hetrik 8. marca proti Rayo Vallecano, ktorý strelil za 11 minút, čo je jeho najrýchlejšie vo svojej seniorskej kariére; bol to celkovo 32. hetrik za Barcelonu, čím predbehol Telma Zarru a stal sa hráčom s najväčším počtom hetrikov v španielskom futbale.^[153] Okrem toho sa stal aj najlepším asistentom sezóny s 18 asistenciami, čím predbehol Luísa Figa s najviac asistenciami v La Lige; rekordnú 106 asistenciu si pripísal 15. februára proti Levante, kde strelil ďalší hetrik.^{[154][155][156]} Messi strelil dva góly vo finále Copa del Rey pri víťazstve 3:1 nad Athletic Bilbao hranom 30. mája. Jeho prvý gól je považovaný za jeden z najlepších v jeho kariére.^[157] Zároveň bol nominovaný na najkrajší gól v ankete Cena Ferenca Puskása 2015.^[158]

V Lige majstrov strelil dva góly a asistoval pri semifinálovom víťazstve 3:0 nad Bayernom Mníchov pod vedením Pepa Guardiolu.^[159] Druhý gól prišiel tri minúty po prvom, keď preloboval brankára Manuela Neuera a predribloval Jérômeho Boatenga, ktorý spadol na zem; tento moment sa stal virálom a bol najviac tweetovaný príspevok roka. Gól bol vyhlásený za najlepší gól sezóny podla UEFA.^[160][161] Napriek prehre v druhom zápase postúpila Barcelona do finále v Berlíne, kde porazila Juventus 3:1 a vyhrala druhé treble, čím sa stala prvým tímom v histórii, ktorý niečo také dokázal.^[162][163] Messi sa stal v tejto sezóne Ligy majstrov najlepším strelcom (10 gólov) aj najlepším asistentom (6 asistencií), čím sa stal prvým hráčom, ktorý sa stal 5 x najlepším strelcom sezóny.^[164][165] Získal cenu UEFA ako najlepší futbalista Európy za rok 2015, už po druhý krát.^[166]

2015/2016: Domáce úspechy

Messi otvoril sezónu 2015/2016 dvoma gólmi z priamych kopov v Superpohári UEFA proti Seville. Zápas skončil 5-4 po predĺžení.^[167] 16. septembra sa stal najmladším hráčom v histórii Ligy majstrov UEFA, ktorý odohral v tejto súťaží 100 zápasov. Bolo to proti AS Rím pri remíze 1:1.^[168] Po zranení kolena sa vrátil na ihrisko 21. novembra v zápase proti Realu Madrid pri výhre 4:0 vonku.^[169] 20. decembra získal Messi piatu trofej v roku 2015, keď Barcelona vyhrala Majstrovstvá klubov FIFA vo finálovom zápase proti River Plate 3:0 v Jokohame.^[170] 30. decembra strelil gól pri svojom 500. zápase za Barcelonu Realu Betis pri výhre 4:0.^[171]

11. januára 2016 vyhral Messi rekordnú piatu Zlatú loptu FIFA.^[172] 3. februára strelil hetrik v zápase proti Valencii v semifinále Copa del Rey, s výsledkom 7:0.^[173] Pri výhre 6:1 nad Celtou Vigo v lige asistoval Messi Suárezovi z penalty. Nektorí to označovali ako "geniálny dotyk", iní kritizovali kvôli zosmiešňovaniu súpera. Hráči Celty si však nesťažovali a ich tréner vyhlásil, že "Barcelonskí útočníci sú veľmi úctiví." Táto penalta bola porovnávaná s penaltou Johana Cruijffa z roku 1982, ktorý aktuálne bojoval s rakovinou pľúc; niektorí fanúšikovia indikovali, že to bola pocta pre neho. Cruijff mal zo situácie radosť a trval na tom, že bola podľa pravidiel a zábavná.^[174][175]

17. februára prekonal 300. gólovú ligovú hranicu v zápase proti Sportingu Gijón, ktorý skončil výhrou 1:3 vonku.^[176] O pár dní neskôr strelil oba góly v zápase proti Arsenalu na Emirates Stadium pri výhre 0:2, v prvom zápase osemfinále Ligy majstrov UEFA. Jeho druhý gól v zápase bol 10 000. gólom Barcelony vo všetkých oficiálnych súťažiach.^[176] 17. apríla ukončil 5-zápasovú šnúru gólov s 500. seniorským gólom za klub a krajinu pri domácej prehre 1:2 nad Valenciou.^[177]

Messi ukončil sezónu 2015/2016 dvoma asistenciami vo finále Copa del Rey pri výhre 2:0 po predĺžení nad Sevillou na Vicente Calderón (22. mája 2016); klub získal domáce double druhú sezónu v rade.^[178] Celkovo strelil 41 gólov a pripísal si 23 asistencií. Barcelonské útočné trio strelilo v tejto sezóne celkovo rekordných 131 gólov, čím prekonali vlastný rekord z minulej sezóny.^[176]

2016/2017: Štvrtá Zlatá kopačka

Messi otvoril sezónu 2016/2017 víťazstvom v Supercopa de España proti Seville s výsledkom 2:0 vonku 14. augusta, a 3:0 doma 17.augusta.^[179][180] Tieto zápasy viedol ako kapitán, kvôli zraneniu Andrésa Iniestu.^[181] O tri dni neskôr strelil v prvom zápase La Ligy proti Realu Betis (6:2) dva góly a pripísal si jednu asistenciu.^[182] 13. septembra 2016 strelil svoj prvý hetrik v sezóne v úvodnom zápase Ligy majstrov UEFA proti Celticu (7:0); bol zároveň jeho šiestym v tejto súťaži, čo je historický rekord. O týždeň neskôr si v zápase proti Atléticu Madrid (1:1) poranil trieslo a bol na tri týždne mimo hry.^[183] Vrátil sa 16. októbra na zápas proti Deportivu La Coruña (4:0), v ktorom strelil gól.^[184] O tri dni nato strelil 37. hetrik za Barcelonu v zápase proti Manchestru City (4:0).^[185] 1. novembra strelil svoj 54. gól v skupinových fázach Ligy majstrov UEFA pri prehre 3:1 vonku nad Manchestrom City, čím prekonal rekord Raúla s 53 gólmi.^[186]

Messi ukončil rok s 51 gólmi, čím sa stal najlepším strelcom Európy pred Zlatanom Ibrahimovićom, ktorý strelil o jeden menej.^[187] Po tom čo skončil v súboji o Zlatú loptu na druhom mieste za Cristianom Ronaldom, skončil za ním na druhom mieste aj v ocenení FIFA The Best.^[188] 11. januára strelil v zápase proti Athleticu Bilbao (3:1) v osemfinále Copa del Rey gól z priameho kopu. Bol to jeho 26. gól z priameho kopu za Barcelonu vo všetkých súťažiach, čím dorovnal Ronalda Koemana.^[189] V ďalšom ligovom zápase proti Las Palmas (5:0) strelil gól, čím vyrovnal rekord Raúla v počte tímov, ktorým dokázal streliť gól v La Lige (35).^[190]

4. februára 2017 strelil v ligovom zápase proti Athleticu Bilbao (3:0) gól z priameho kopu (27. gól), čím prekonal Koemana a stal sa najlepším strelcom z priamych kopov v histórii klubu.^[191] 23. apríla strelil dva góly pri výhre nad Realom Madrid vonku 3:2. Jeho víťazný gól v nadstavenom čase bol zároveň 500. za Barcelonu.^[192] Po tomto góle si vyzliekol dres, držal ho v rukách a ukazoval ho na stranu fanúšikov Realu Madrid - s číslom a menom na ich stranu. 27. mája strelil gól a asistoval Pacovi Alcácerovi vo finále Copa del Rey proti Alavésu (3:1) a stal sa mužom zápasu.^[193]

Celkovo strelil Messi v tejto sezóne 54 gólov a mal 16 asistencií. 37 gólov v lige mu stačilo k získaniu Pichichi a k Zlatej kopačke po štvrtý krát v kariére.^[194]

2017/2018: Domáce double a rekordná piata Zlatá kopačka

Messi otvoril sezónu 2017/2018 gólom z penalty pri domácej prehre 1:3 nad Realom Madrid v Suerpcopa de España.^[195] V zápasoch El Clásica to bol už jeho 24. oficiálny gól a 25. celkovo.^[196] 9. septembra strelil prvý ligový hetrik v sezóne v zápase proti mestskému rivalovi Espanyolu (5:0).^[197] 12. septembra strelil dva góly Gigimu Buffonovi, čím porazila Barcelona víťaza talianskej ligy Juventus 3:0 doma, v zápase Ligy majstrov UEFA.^[198] 19. septembra strelil štyri góly v zápase proti Eibaru (6:1) na Camp Nou v La Lige.^[199] O tri týždne neskôr, 1. októbra, sa stal Messi tretím v poradí v počte odohraných zápasov za Barcelonu v histórii, keď predbehol Carlesa Puyola (594. zápas). Bol to zápas proti Las Palmas (3:0), kde strelil dva góly a na jeden prihral; zápas sa hral za zatvorenými dverami Camp Nou, kvôli násiliu v Katalánsku, ktoré bolo spôsobené referendom o nezávislosť.^[200]

18. októbra, pri jeho 122. štarte v európskych súťažiach, strelil v zápase Ligy majstrov UEFA nad Olympiakosom (3:0) 97. gól v Lige majstrov UEFA a 100. vo všetkých klubových súťažiach pod hlavičkou UEFA.^[201] Messi sa stal spolu s Cristianom Ronaldom len druhým hráčom, ktorý prekonal túto hranicu, ale potreboval nato o 21 zápasov menej ako Portugalčan.^[202] 4. novembra odohral v zápase proti Seville v lige (2:2) svoj 600. zápas za Barcelonu.^[203] Po prevzatí štvrtej Zlatej kopačky podpísal s Barcelonou 25. novembra novú zmluvu do sezóny 2020/2021. Jeho výkupná klauzula bola stanovená na 700 miliónov €.^[204] 7. januára 2018 odohral 400. zápas v lige v zápase proti Levante (3:0), v ktorých si pripísal 144 ligových asistencií a 365 gólov, čím vyrovnal rekord Gerda Müllera za najviac ligových gólov strelených za jeden klub v top 5 ligách Európy.^[205] O týždeň neskôr tento rekord prekonal, keď strelil 366. ligový gól z priameho kopu proti Realu Sociedad (2:4 výhra vonku).^[205]

4. marca strelil v domácom ligovom zápase nad Atléticom Madrid (1:0) z priameho kopu 600. seniorský gól.^[206] 14. marca strelil v domácom zápase Ligy majstrov UEFA proti Chelsea (3:0) 99. a 100. gól v Lige majstrov UEFA, čím sa stal len druhým hráčom po Cristianovi Ronaldovi, ktorý vyrovnal túto hranicu; dokázal to však v mladšom veku, za menej zápasov, menej odohraných minút a menej striel ako Portugalský konkurent.^[207] Jeho prvý gól, ktorý prišiel po dvoch minútach a ôsmich sekundách, bol jeho najrýchlejším gólom v kariére. Taktiež pomohol Barcelone dostať sa už po jedenásty krát v rade do štvrťfinále tejto súťaže.^[208] 7. apríla strelil hetrik v zápase proti Leganés (3:1), vrátane šiesteho gólu z priameho kopu v sezóne, čím vyrovnal rekord jeho bývalého spoluhráča Ronaldinha.^[209] Opäť ukončil sezónu ako najlepší strelec ligy s 34 gólmi, čo mu prinieslo už jeho piatu Zlatú kopačku.^[210] 21. apríla strelil druhý gól Barcelony - 40. v sezóne - pri víťazstve 5:0 vo finále Copa del Rey nad Sevillou; taktiež nahral na gól Luisovi Suárezovi. Bola to štvrtá výhra Barcelony v rade v tejto súťaži a 30. celkovo.^[211] 29. apríla strelil hetrik pri víťazstve 4:2 vonku nad Deportivo La Coruña, čím získala Barcelona 25. ligový titul.^[212] 9. mája strelil gól proti Villarrealu (5:1), čím Barcelona vytvorila nový rekord v počte zápasov bez prehry (43) v La Lige.^[213]

2018/2019: Kapitán FC Barcelona, desiaty titul v La Lige a rekordná šiesta Zlatá kopačka

Po odchode bývalého kapitána Andrésa Iniestu v máji 2018 bol Messi menovaný novým kapitánom klubu.^[214] 12. augusta 2018 získal ako kapitán Barcelony prvú trofej, keď dokázal vyhrať Supercopa de España nad Sevillou 2:1. 19. augusta strelil dva góly v úvodnom zápase ligovej sezóny nad Alavésom (3:0). Jeho prvý gól v zápase bol z priameho kopu, keď súperovi hráči vyskočili a lopta prešla popod nich; tento gól bol zároveň 6000. gólom Barcelony v La Lige.^[215] 18. septembra strelil hetrik v

zápase s PSV Eindhoven (4:0) v úvodnom kole skupinovej fázy Ligy majstrov UEFA, čím vytvoril nový rekord za najviac hetrikov v tejto súťaži (osem).^[216] 20. októbra strelil gól a asistoval pri výhre 4:2 nad Sevillou, avšak v 26. minúte si poranil pravú ruku a musel byť vystriedaný; testy neskôr potvrdili, že utrpel zlomeninu vretennej kosti, čo ho vyradilo z futbalu na tri týždne.^[217] 8. decembra strelil proti Espanyolu (4:0) dva góly z priameho kopu – jeho 9. a 10. gól z priameho kopu v kalendárnom roku; toto bolo po prvýkrát čo niečo také v lige dokázal. Jeho prvý gól v zápase bol zároveň 10. gólom v ligovej sezóne, čím sa stal prvým hráčom v histórii La Ligy, ktorý strelil minimálne 10 gólov v 13. sezónach po sebe.^[218]

13. januára 2019 strelil 400. gól v La Lige, čo sa mu podarilo za 435 zápasov a počas stretnutia s Eibarom (3:0). Stal sa prvým hráčom histórie, ktorému sa to podarilo v jednej z top 5 líg Európy.^[219] 2. februára strelil dva góly pri remíze 2:2 nad Valenciou. Jeho prvý gól padol z penalty, bol jeho 50. v lige a stal sa tak len tretím hráčom v histórii La Ligy, ktorému sa toto podarilo, hneď po Cristianovi Ronaldovi a Hugovi Sánchezovi.^[220] O mesiac neskôr klub vyhlásil, že začali prípravu na Messiho odchod do dôchodku.^[221] 23. februára strelil 50. hetrik v kariére a asistoval Luisovi Suárezovi v zápase proti Seville (4:2 výhra vonku); zároveň sa mu podarilo dosiahnuť 650 gól za klub a krajinu na seniorskej úrovni.^[222] 16. apríla strelil dva góly v druhom zápase štvrťfinále Ligy majstrov UEFA proti Manchestru United (3:0), a po celkovom skóre 4:0 sa FC Barcelona dostala do semifinále po prvýkrát od roku 2015; boli to taktiež jeho prvé góly vo štvrťfinálových zápasoch od roku 2013.^[223][224]

27. apríla prišiel Messi v zápase proti Levante z lavičky a strelil jediný gól zápasu, čím zabezpečil Barcelone predčasný ligový titul;^[225] bol to jeho 450. zápas za Barcelonu v lige, a zároveň prvá ligová trofej v úlohe kapitána.^[226][227] 1. mája strelil dva góly v semifinále Ligy majstrov UEFA doma proti Liverpoolu (3:0); jeho druhý gól v zápase, ktorý bol z priameho kopu zo vzdialenosti 32 metrov, bol jeho 600. gólom za Barcelonu na seniorskej úrovni.^[228] V druhom zápase o šesť dní neskôr prehrala Barcelona na Anfielde 4:0, a tak vypadla zo súťaže s celkovým skóre 4:3.^[229] 19. mája v poslednom zápase Barcelony v lige strelil dva góly pri remíze 2:2 v Eibare (jeho 49. a 50. gól v sezóne vo všetkých súťažiach), čo mu zabezpečilo jeho šiestu trofej Pichichi pre najlepšieho strelca ligy (36 gólov v 34 zápasoch), čím vyrovnal Zarru v počte sezón ako najlepší strelec ligy.^[225] Taktiež získal šiestu Zlatú kopačku, tretíkrát v rade (od sezóny 2016/2017).^[230] 25. mája strelil gól vo finále Copa del Rey poti Valencii, avšak tento zápas Barcelona prehrala (1:2).^[231]

2019/2020: Rekordná šiesta Zlatá lopta

5. augusta 2019 bolo oznámené, že Messi nebude môcť odcestovať na turné po USA pre zranenie pravého lýtka.^[232] 19. augusta bol Messiho lob spoza šestnásty proti Realu Betis nominovaný na cenu FIFA Puskás Award.^[233] Neskôr v mesiaci si po uzdravení lýtko opäť poranil, čo ho vyradilo z hry na začiatku sezóny.^[234] Dôsledkom bolo, že bol zranený na neurčito s tým, že sa vráti k hraniu po septembrovej reprezentačnej prestávke.^[235]

Svoj prvý zápas v sezóne odohral 17. septembra, keď prišiel z lavičky pri bezgólovej remíze 0:0 proti Borussi Dortmund vonku v otváracom zápase Ligy majstrov UEFA.^[236] 23. septembra získal Messi cenu FIFA The Best pre najlepšieho hráča na svete, pred Virgilom van Dijkom a Cristianom Ronaldom.^[237] 6. októbra strelil svoj prvý gól v sezóne v ligovom zápase proti Seville (4:0 doma) z priameho kopu; bol to jeho 420. gól v La Lige, čím prekonal Cristiana Ronalda s jeho 419 ligovými gólmi v top 5 európskych súťažiach.^[238][239] 23. októbra strelil Messi svoj prvý gól tejto sezóny Ligy majstrov UEFA pri výhre vonku 2:1 nad Slaviou Praha, čím sa stal prvým hráčom, ktorý strelil gól v 15. sezónach Ligy majstrov UEFA v rade (nerátajú sa kvalifikačné kolá).^[240] Rovnako vyrovnal spoločný rekord Raúla a Cristiana Ronalda za najviac súperom strelených gólov minimálne jeden gól v tejto súťaži (33). 29. októbra strelil dva góly a pri dvoch asistoval pri domácej výhre 5:1 nad Realom Valladolid v La Lige; jeho prvý gól – z 32 metrov – bol jeho 50. gólom z priameho kopu v kariére.^[241] Jeho góly (608) ho taktiež dostali pre Cristiana Ronalda (606), čo sa týka klubovej úrovne.^[242] 9. novembra strelil tri góly (vrátane dvoch priamych kopov) pri domácej výhre 4:1 nad Celtou Vigo. Bol to jeho 34. hetrik v La Lige, čím vyrovnal Cristiana Ronalda ako držiteľa tohto rekordu.^[243] 27. novembra sa Messi podieľal na všetkých troch góloch svojho tímu pri víťazstve 3:1 nad Borussiou Dortmund, keď v 29. minúte asistoval Luisovi Suárezovi a v 34. minúte strelil gól. Taktiež v druhom polčase asistoval na gól Antoinemu Griezmannovi. Bol to jeho 700. zápas za Barcelonu, a súčasne vytvoril nový rekord v Lige majstrov UEFA, keďže v zápase proti Borussi Dortmund strelil gól proti 34. súperovi, čím prekonal predošlý rekord Raúla a Cristiana Ronalada.^[244] 2. decembra získal Messi rekordnú šiestu Zlatú loptu.^[245] 7. decembra, v ligovom zápase proti Mallorce (výhra 5:2) strelil hetrik, čím sa stal hráčom s najviac hetrikmi v histórii La Ligy (35).^[246] 22. februára 2020 strelil v ligovom zápase proti Eibaru štyri góly pri výhre 5:0.^[247] Zároveň sa stal oficiálne prvým hráčom v histórii, ktorý sa podieľal na 1000 góloch svojho tímu počas profesionálnej kariéry (góly a asistencie).^[248] Dňa 14. júna 2020 strelil gól a na dva nahral v ligovom zápase proti Mallorce, v prvom zápase po trojmesačnej pauze, kvôli pandémii COVID-19. V tomto zápase stanovil nový rekord, keď strelil minimálne 20 ligových gólov v 12. sezónach v rade.^[249] 30. júna strelil gól z penalty pri remíze 2:2 v ligovom zápase proti Atléticu Madrid, vďaka čomu strelil už 700. gól v kariére za Barcelonu a Argentínu.^[250] 11. júla vyrobil 20. asistenciu v ligovej sezóne pre Artura Vidala pri výhre 1:0 vonku nad Realom Valladolid, čím vyrovnal Xaviho rekord 20 asistencií v jednej sezóne La Ligy zo sezóny 2008/2009;^[251][252] s 22 gólmi sa stal tiež iba druhým hráčom v top 5 európskych ligách v 21. storočí, po Thierrym Henrym v sezóne 2002/2003 v Premier League za Arsenal (24 gólov a 20 asistencií), ktorý si pripísal minimálne 20 gólov a 20 asistencií v jednej ligovej sezóne.^[253] Po dvoch góloch pri výhre vonku 5:0 proti Alavésu v poslednom zápase ligovej sezóny 20. júla ukončil sezónu ako najlepší strelec a najlepší nahrávač La Ligy, s 25 gólmi a 21 asistenciami, vďaka čomu získal rekordnú siedmu trofej Pichichi, čím prekonal Zarru; Barcelona však skončila na druhom mieste za Realom Madrid.^[254] 9. augusta, v druhom zápase osemfinále Ligy majstrov UEFA proti Neapolu na Camp Nou strelil druhý gól tímu a získal penaltu na tretí gól, pri výhre 3:1 doma, čo viedlo k celkovému skóre 4:2 a postupu do štvrťfinále, kde sa stretli s Bayernom Mníchov.^[255] 15. augusta utrpel najväčšiu porážku kariére, keď vo štvrťfinále proti Bayernu Mníchov prehrala Barcelona 2:8, a tak opäť ukončila sezónu Ligy majstrov s potupným vypadnutím.^[256]

August 2020: Túžba odísť z Barcelony

25. augusta 2020 Barcelona potvrdila Associated Press "že Messi poslal klubu dokument, v ktorom vyjadruje túžbu odísť."^[257] Toto oznámenie získalo významnú mediálnu odozvu, a to aj od súčasných i bývalých spoluhráčov, katalánskeho prezidenta Quima Torru a organizácií pôsobiacich vo futbale i mimo neho, zatiaľ čo príspevky týkajúce sa Messiho odchodu boli celosvetovo populárne na sociálnej sieti Twitter.^[258] 26. augusta vyhlásil športový riaditeľ Barcelony Ramon Planes, že klub túži "vystavať tím okolo najlepšieho hráča na svete" a potvrdil, že Messi bude môcť odísť, iba ak kupujúci zaplatí jeho výkupnú klauzulu vo výške 700 miliónov €; nahlásenú možnosť predčasného ukončenia zmluvy, ktorú mal Messi v zmluve, bolo možné uplatniť, iba ak by to oznámil klubu do 31. mája, hoci zástupcovia hráča majú argumentovať tým, že termín by mal byť stanovený na 31. augusta, kvôli predĺženej sezóne 2019/2020.^[259] Pôvodné oznámenie viedlo neskôr v ten večer k protestu 300 fanúšikov pred Camp Nou proti prezidentovi klubu Josepovi Bartomeuovi.^[260] 30. augusta vydala La Liga vyhlásenie týkajúce sa Messiho, že jeho zmluva s Barcelonou stále platí a jeho výpovedná klauzula je stále aktívna.^[261]

4. septembra vydal Jorge Messi, Lionelov otec a zároveň agent, oficiálne vyhlásenie v reakcii na La Ligu s tvrdením, že „klauzula 700 miliónov € nie je platná v prípade jednostranného rozhodnutia hráča o odchode s účinnosťou po skončení sezóny 2019/2020.“, ako sa uvádza v Messiho zmluve s klubom;^[262] o chvíľu neskôr La Liga odpovedala tým, že si stojí za vyhlásením zverejneným 30. augusta.^[263] Neskôr v ten večer Messi v rozhovore pre Goal oznámil, že bude pokračovať v Barcelone a dokončí posledný rok svojej zmluvy. V rozhovore vysvetlil, že klub informoval klub počas celého roka, že chce odísť, a že prezident klubu Josep Bartomeu uviedol, že na konci každej sezóny sa môže rozhodnúť, či môže zostať alebo odísť, avšak svoje slovo nakoniec nedodržal a poukazoval na jeho výkupnú klauzulu vo výške 700 miliónov €,^[264] ktorá Messimu ponechala dve možnosti: zostať alebo sa obrátiť na súd proti klubu. Messi v tom istom rozhovore uviedol, že „nikdy by som sa proti svojmu milovanému klubu nepostavil pred súd. Preto zostávam“.^[265]

2020/2021: Posledná sezóna v Barcelone

25. septembra opäť verejne skritizoval vedenie klubu, tentoraz za odchod Luisa Suáreza, keď vyhlásil, že "v tomto klube ma už nič neprekvapí".^[266] 27. septembra otvoril sezónu 2020/2021 premenenou penaltou pri výhre 4:0 nad Villarrealom v La Lige.^[267] 20. októbra strelil gól z penalty a asistoval na piaty gól pri domácej výhre 5:1 nad Ferencvárosom v Lige majstrov UEFA a stal sa tak prvým hráčom v histórii, ktorý skóroval v 16-tich sezónach Ligy majstrov UEFA.^[268] 25. novembra bol nominovaný na ocenenie FIFA The Best 2020 a neskôr bol zaradený do užšieho listu medzi troch kandidátov o túto cenu.^[269][270] 29. novembra strelil štvrtý gól svojho tímu pri víťazstve 4:0 nad Osasunou. Po strelení gólu ukázal dres svojho niekdajšieho tímu Newell's Old Boys na počesť argentínskeho krajana Diega Maradonu, ktorý zomrel pred štyrmi dňami, a zdvihol obe ruky k obrazovke, ktorá na štadióne ukazovala Maradonovu tvár. Dres bol replikou čísla 10 toho istého, ktorý mal Maradona na sebe počas pôsobenia v klube v roku 1993.^[271] 17. decembra skončil v ankete FIFA The Best 2020 na treťom mieste za prvým Robertom Lewandowskim a druhým Cristianom Ronaldom, a bol začlenený FIFA FIFPro World XI po štrnásty krát v rade.^[272]

23. decembra strelil v ligovom zápase proti Realu Valladolid 644. gól za Barcelonu, čím prekonal Pelého rekord v Santose za najviac strelených gólov v jednom klube.^[273][274] Na oslavu tohto úspechu poslal Budweiser každému brankárovi, proti ktorým Messi skóroval, osobne toľko fliaš piva, koľko im strelil gólov.^[275] 17. januára 2021 bol vo finále španielského supepopohára 2021, v predĺžení pri prehre 3:2 nad Athletic Bilbao, prvýkrát v klubovej kariére vylúčený za nešportové správanie (úder rukou do hlavy Asiera Villalibreho, rozhodca si to pôvodne nevšimol, ale upozornil ho VAR a išiel to skontrolovať).^[276][277] 21. februára prekonal Xaviho klubový rekord za najviac zápasov v La Lige s jeho 506. ligovým zápasom za Barelonu proti Cádizu, v ktorom strelil gól z penalty pri domácej remíze 1:1.^[278] 10. marca strelil gól z 32 metrov a neskôr nepremenil penaltu pri remíze 1:1 proti Paris Saint-Germain v Parc des Princes v druhom dvojzápase osemfinále Ligy majstrov UEFA; Barcelona prvýkrát po 14-tich rokoch vypadla z tejto súťaže už v osemfinále po celkovom skóre 2:5, keďže prvý zápas prehrala doma 1:4.^[279] 21. marca prekonal Xaviho rekord 767 odohratých zápasov za Barcelonu, v zápase proti Realu Sociedad vonku pri výhre 6:1, v ktorom strelil dva góly a na jeden prihral; bol to jeho 768. zápas za Barcelonu.^[280] 17. apríla strelil dva góly vo finále Copa del Rey pri výhre 4:0 nad Athleticom Bilbao. Druhým gólom zlomil rekord Gerda Müllera za 30+ golóv v 12-tich po sebe idúcich sezónach, keď to teraz dokázal v 13-tich po sebe idúcich sezónach. S 35 trofejou za Barcelonu taktiež predbehol bývalého krídelníka Manchestru United Ryana Giggsa, ako najviac dekorovaný hráč za jeden klub. Ako najlepší strelec La Ligy získal trofej Pichichi rekordný ôsmykrát v kariére. Bola to taktiež jeho piata výhra v rade v boji o najlepšieho strelca ligy, čím prekonal Argentínčana Alfreda Di Stéfana a Mexičana Huga Sáncheza, ktorý sa to obom podarilo štyrikrát za Real Madrid, a vyrovnal rekordný zápis Jeana-Pierra Papina piatich výhier o kráľa strelca v top piatich ligách Európy.

1. júla 2021 sa stal voľným hráčom po vypršaní zmluvy,^[281] pričom rokovania o novej zmluve boli komplikované kvôli finančným problémom Barcelony.^[282] 5. augusta Barcelona oznámila, že Lionel Messi v klube nezostane, napriek tomu, že sa obe strany dohodli a v ten deň mali podpísať zmluvu. Klub ako dôvod Messiho odchodu uviedol finančné a štrukturálne prekážky, ktoré predstavujú predpisy La Ligy. O tri dni neskôr, na tlačovej konferencii na Camp Nou, na ktorej sa rozplakal, potvrdil, že odchádza z Barcelony.^[283][284]

Paris Saint-Germain

2021/2022: Siedma Zlatá lopta a prvá sezóna v novom klube

10. augusta 2021 sa Messi pripojil k Paris Saint-Germain.^[285] S francúzskym klubom podpísal dvojročný kontrakt do júna 2023 s možnosťou predĺženia o ďalší rok.^[286] Vybral si číslo 30, rovnaké, aké nosil na začiatku svojej kariéry v Barcelone.^[285]

Za klub debutoval 29. augusta, keď nastúpil ako striedajúci hráč pri výhre 2:0 proti Stade de Reims.^[287] Prvý zápas v Lige majstrov UEFA za PSG odohral 15. septembra pri vonkajšej remíze 1:1 proti Club Bruggy.^[288] O štyri dni neskôr debutoval na domácom štadióne PSG proti Lyonu pri výhre 2:1.^[289] 28. septembra strelil prvý gól za klub spoza šestnástky pri domácej výhre 2:0 proti Guardiolovmu Manchestru City v skupinovej fáze Ligy Majstrov.^[290] 21. novembra strelil prvý gól v Ligue 1 pri domácej výhre 3:1 proti Nantes.^[291] Neskôr v tom istom mesiaci dokázal dať tri asistencie v jednom zápase piatykrát v jeho kariére pri hosťovskej výhre 3:1 nad Saint-Étienne.^[292] Strelil 40 gólov za klub a reprezentáciu v kalendárnom roku a pomohol Argentíne vyhrať Copa America 2021, vďaka čomu získal 29. novembra rekordnú siedmu Zlatú loptu.^[293]

2. januára 2022 PSG vyhlásilo, že bol Messi pozitívne testovaný na COVID-19, kvôli čomu chýbal v dvoch ligových zápasoch a v jednom pohárovom zápase.^[294][295] Vrátil sa 23. januára v ligovom zápase proti Reims, v ktorom nastúpil v druhom polčase z lavičky a asistoval na tretí gól pri domácej výhre 4:0.^[296] 13. marca, po vypadnutí v osemfinále Ligy majstrov UEFA s Realom Madrid, boli Messi a jeho spoluhráč Neymar vypískaní niektorými fanúšikmi PSG v Parc des Princes v ligovom zápase proti Bordeaux.^[297][298] Po zápase tréner PSG Mauricio Pochettino bránil Messiho so slovami ,,Posudzovať Messiho týmto spôsobom je nespravodlivé,“ a dodal: „Bol to rok učenia, a to nielen na profesionálnej úrovni prísť do Paris Saint-Germain, do novej ligy a s novými spoluhráčmi, ale aj na rodinnej úrovni.“^[299] 23. apríla pomohol PSG získať desiaty titul Ligue 1 po tom, čo strelil gól spoza šestnástky pri domácej remíze 1:1 proti Lens.^[300] Messi ukončil svoju debutovú sezónu s 11 gólmi a 14 asistenciami vo všetkých súťažiach.^[301] Nedokázal streliť dvojciferný počet gólov v lige prvýkrát od sezóny 2005/2006, strelil 6 gólov.^[302]

Inter Miami

Prvá sezóna v MLS

Po potvrdení svojho odchodu z PSG bol Messi spájaný s návratom do bývalého klubu Barcelona, ​​ako aj s prestupom za veľké peniaze do klubu Al-Hilal v saudskoarabskej profesionálnej lige, ale jeho rozhodnutie prestúpiť do klubu Inter Miami pôsobiacom v Major League Soccer bolo 5. júna 2023 oznámené barcelonskému prezidentovi Joanovi Laportovi.^[303][304] Barcelona ho nemohla podpísať kvôli finančným obmedzeniam.^[305] Messi potvrdil, že ho oslovili iné európske kluby, ale že Barcelona je jediný európsky tím, za ktorý chcel hrať.^[305]

15. júla 2023 Inter Miami oznámilo podpis dva a pol ročnej zmluvy s Lionelom Messim.^[306]Fanúšikom bol formálne predstavený na živo vysielanom podujatí s názvom „La PresentaSÍon“ na štadióne DRV PNK nasledujúci deň spolu s bývalým spoluhráčom z Barcelony Sergiom Busquetsom.^[307] Messi debutoval za klub 21. júla v zápase Ligového pohára proti Cruz Azul, kde skóroval z priameho kopu v nadstavenom čase a zaistil tak Interu víťazstvo 2:1.^[308]

Reprezentačná kariéra

2004 - 2005: Úspechy na mládežníckej úrovni

Keďže mal Messi Argentínsko-Španielsku národnosť, mohol hrať za oba národné tímy.^[309] Vyberači hráčov do Španielskej U17 si ho začali všímať v roku 2003 po tom, čo barcelonský riaditeľ Carles Rexach naňho poukázal ako svojho mladého hráča Španielskej futbalovej federácii. Messi túto ponuku odmietol, pretože mal ambíciu reprezentovať La Albiceleste už od útleho detstva. Aby sa zabránilo tomu, aby sa Španieli opäť hlásili k jeho získaniu, zorganizovala Argentínska futbalová federácia v júni 2004 dva prípravné zápasy pre hráčov do 20 rokov, proti Paraguaju a Uruguaju, s cieľom schváliť jeho postavenie ako argentínskeho hráča vo FIFA. Päť dní po jeho 17. narodeninách, 29. júna, si odkrútil debut za Argentínu proti Paraguaju (8:0), kde strelil jeden gól a asistoval dvakrát. Následne bol nominovaný na súpisku na Majstrovstvá Južnej Ameriky do 20 rokov, ktoré sa konali v Kolumbii vo februári 2005. Keďže mu chýbala výdrž oproti ostatným spoluhráčom, vďaka jeho rastovému hormónu, nastúpil v šiestich z deviatich zápasov z lavičky. Po tom, čo bol v zápase s Venezuelou vyhlásený mužom zápasu, strelil víťazný gól na 2:1 v rozhodujúcom zápase proti Brazílii, čím zabezpečil tretie miesto v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta do 20 rokov.

Messi si bol vedomý svojich fyzických obmedzení, a preto si zamestnal osobného trénera na zväčšenie svalovej hmoty, čím sa vrátil do tímu v zlepšenom stave včas na Majstrovstvá sveta do 20 rokov, ktoré sa konali v Holandsku v júni 2005. Po tom, čo bol vynechaný v základnej zostave na prvý zápas proti Spojeným štátom (0:1 prehra), požiadali najdôležitejší hráči trénera, aby dal Messiho hrávať, pretože ho považovali za svojho najlepšieho hráča. Po tom, čo pomohol tímu v zápasoch proti Egyptu a Nemecku, aby sa dostali do vyraďovacích kôl, sa ukázal ako hlavná postava tímu v osemfinále proti Kolumbii (strelil gól), vo štvrťfinále proti favoritovi na titul Španielsku (strelil gól a asistoval) a strelil úvodný gól proti obhajcovi titulu Brazílii v semifinále. Pred finálovým zápasom mu bola udelená Zlatá lopta pre najlepšieho hráča turnaja. Strelil góly z dvoch penált pri výhre 2:1 nad Nigériou, čím získala Argentína piaty titul šampióna, a Messi ukončil turnaj ako najlepší strelec zo šiestimi gólmi.^[310] Jeho výkony boli porovnávané s krajanom Diegom Maradonom, ktorý viedol Argentínu k titulu v roku 1979.^[310]

2005 - 2006: Seniroský debut a debut na Majstrovstvách sveta

Vďaka výkonom a úspechom v kategórii do 20 rokov ho José Pekerman povolal do seniorského tímu na prípravný zápas proti Maďarsku, dňa 17. augusta 2005. Vo veku 18 rokov si Messi odbil debut na seniorskej úrovni Argentíny na štadióne Ferenca Puskasa, keď do hry naskočil v 63. minúte, ale po dvoch minútach bol vylúčený, kvôli faulu na Vilmosa Vanczáka, ktorého udrel do tváre, keď sa chcel od neho vymaniť.^[311] Messiho údajne našli v šatni s plačom.^[312] K tímu sa vrátil 3. septembra v kvalifikačnom zápase na Majstrovstvá sveta pri porážke proti Paraguaju, ktorý pred zápasom vyhlásil za "debut".^[313] Messi odohral svoj prvý zápas v ďalšom kvalifikačnom zápase proti Peru, kde zaistil penaltu pre svoj tímu, čo im zaistilo víťazstvo. Po zápase ho Pekerman označil za "klenot".^[314] Následne sa pravidelne zúčastňoval na zápasoch v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta 2006 a 1. marca 2006 strelil svoj prvý gól v priateľskom zápase proti Chorvátsku.^[315] O týždeň neskôr utrpel zranenie hamstringu, čo ohrozilo jeho účasť na Majstrovstvách sveta, avšak José Pekerman ho vybral do nominácie a začal trénovať na opätovnom uzdravení do tejto súťaže pred začiatkom turnaja.^[316]

Počas Majstrovstiev sveta v Nemecku bol svedkom víťazstva v otváracom zápase proti Pobrežiu Slonoviny z lavičky. V ďalšom zápase proti Srbsku a Čiernej hore sa stal najmladším hráčom, ktorý kedy reprezentoval Argentínu na Majstrovstvách sveta, keď prišiel z lavičky v 74. minúte. Asistoval na štvrtý gól mužstva a strelil posledný gól zápasu na 6:0, čím sa stal najmladším strelcom na turnaji a šiestym najmladším strelcom v histórii Majstrovstiev sveta.^[317] Keďže mali postup do vyraďovacej fázy zabezpečený, tak počas posledného zápasu v skupine nechal tréner viacerých hráčov šetriť. Messi tým pádom nastúpil proti Holandsku (0:0), čím vyhrali skupinu vďaka gólovému rozdielu.^[318] V osemfinále proti Mexiku. hranom v deň jeho 19. narodenín, prišiel na ihrisko v 84. minúte, keď bol výsledok 1:1. Vyzeralo to, že strelil gól, ale kvôli offsidu bol zrušený. Argentína vyhrala po predĺžení.^[319] Vo štvrťfinále proti Nemecku nehral. V tomto zápase Argentína vypadla, keď prehrala 4:2 v penaltovom rozstrele. Po príchode domov začali mnohí pochybovať o Pekermanovom rozhodnutí nechať Messiho na lavičke, keďže verili, že by dokázal zvrátiť zápas v prospech Argentíny.^[320]

2007 - 2008: Finále Copa América a Olympijské zlato

Keď sa Messi začal stávať jedným z najlepších na planéte, zaistil si miesto u trénera Alfia Basileho v základnej zostave, v tíme, ktorý bol favoritom na víťazstvo na Copa América 2007 vo Venezuele. Založil víťazný gól pri víťazstve 4:1 v otváracom zápase nad Spojenými štátmi, a potom vybojoval penaltu pre tím v ďalšom zápase proti Kolumbii (4:2 výhra).^[321][322] Keď už mali postup do vyraďovacej fázy zabezpečený, začal Messi len na lavičke náhradníkov, prišiel na posledných 25 minút za stavu 0:0, a asistoval na jediný gól zápasu proti Paraguaju. Vo štvrťfinále, kde čelili Peru, strelil druhý gól pri výhre 4:0. V semifinále proti Mexiku (3:0) strelil gól na 2:0. Vo finále prehrala Argentína prekvapujúco 3:0 nad Brazíliou, ktorej chýbalo niekoľko najlepších hráčov.^[323] Po neočakávanej porážke vo finále nasledovala v Argentíne mohutná kritika ľudí, avšak Messiho nekritizovali kvôli jeho mladému veku a sekundárnemu postaveniu hviezdnemu hráčovi Juanovi Románovi Riquelmemu. Bol menovaný najlepším mladým hráčom turnaja CONMEBOLOM.

Pred Letnými Olympijskými hrami 2008 Barcelona vylúčila Messiho z reprezentácie Argentíny na turnaj, pretože sa to časovo zhodovalo s kvalifikačnými zápasmi na Ligu majstrov UEFA.^[324] Po tom čo Barcelona predstavila nového trénera Pepa Guradiolu, ktorý vyhral Olympijské hry v roku 1992, bolo mu ním dovolené odísť na turnaj a pripojiť sa k tímu do 23 rokov v Pekingu. Počas prvého zápasu proti Pobrežiu Slonoviny strelil gól a asistoval pri výhre 2:1. Následná výhra 1:0 nad Austráliou dostala Argentínu do štvrťfinále. Messi v poslednom zápase v skupine proti Srbsku oddychoval, a výhra 2:0 im zabezpečila prvé miesto v skupine. Vo štvrťfinále proti Holandsku opäť strelil prvý gól a asistoval na druhý, čím pomohol vyhrať zápas 2:1 po predĺžení. Po výhre v semifinále nad Brazíliou 3:0, dokázal Messi vo finále asistovať na gól proti Nigérii a získal Olympíjsku zlatú medailu. Bol vyhlásený za najlepšieho hráča turnaja.^[325]

2008 - 2011: Kolektívny úpadok

Od konca roku 2008 zažil národný tím trojročné obdobie herného úpadku. Pod manažérom Diegom Maradonom, ktorý doviedol Argentínu k titulu Majstrov sveta ako hráč, sa jeho tím kvalifikoval na Majstrovstvá sveta 2010, kam si miesto zabezpečili až v poslednom kvalifikačnom kole, kde zdolali Uruguaj 1:0. Maradona bol kritizovaný za svoje strategické rozhodnutia, medzi ktoré patrilo aj dávanie Messiho do zostavy mimo svojej obľúbenej pozície. V ôsmich kvalifikačných zápasoch pod Diegom Maradonom strelil Messi iba jeden gól, a to pri víťazstve Argentíny nad Venezuelou 4:0. Počas zápasu hranom 28. marca 2009 si po prvýkrát obliekol dres s číslom 10, pretože Riquelme ukončil reprezentačnú kariéru.^[326] Celkovo strelil Messi štyri góly v osemnástich kvalifikačných zápasoch. Pred začiatkom turnaja navštívil Maradona Messiho v Barcelone a ukázal mu jeho taktické plány; Messimu načrtol formáciu 4-3-1-2, kde by on hral na pozícii pred útočníkmi, na pozícii playmakera, ktorá bola jeho preferovaná pozícia od detstva.

Napriek nepodarenej kvalifikácii bola Argentína považovaná za uchádzačov na titul Majstra sveta v Juhoafrickej republike. Na začiatku turnaja sa nová formácia ukázala byť účinná; Messi počas otváracieho zápasu s Nigériou vyslal najmenej štyri pokusy na bránu, avšak brankár Nigérie ho vychytal, čo viedlo k výhre 1:0. Počas ďalšieho zápasu s Južnou Koreou sa podieľal na všetkých štyroch góloch svojho tímu, pri výhre 4:1. Keďže mala Argentína v poslednom zápase istý postup do vyraďovacej časti, väčšina hráčov zostala na lavičke, ale Messi údajne odmietol ostať medzi náhradníkmi. Po prvýkrát si obliekol kapitánsku pásku pri výhre 2:0 nad Gréckom; ako ústredný hráč tímu sa podieľal na druhom góle Argentíny, čím skončili na prvom mieste v skupine.^[327] V osemfinále porazili Mexiko 3:1, kde Messi asistoval pri prvom góle.

Argentína vypadla vo štvrťfinále proti Nemecku, v rovnakej časti turnaja a s rovnakým súperom ako pred štyrmi rokmi. Prehra 4:0 bola najväčšia od roku 1974.^[328] FIFA následne zvolila Messiho za jedného z 10 najlepších hráčov na turnaji.^[329] Po návrate domov bol Messi dosť kritizovaný. Keďže bol vnímaný ako najlepší hráč na svete, očakávalo sa, že privedie Argentínu k titulu, rovnako ako to urobil Diego Maradona v roku 1986, avšak nedokázal zopakovať výkony, ktoré predvádzal v Barcelone za národný tím, čo viedlo k obvineniam, že sa nezaujíma o svoju krajinu tak ako o klub.^[330]

Maradonu po turnaji nahradil Sergio Batista, ktorý doviedol Argentínu k Olympijskému zlatu v roku 2008. Batista publikoval, že poskladá tím okolo Messiho, kde ho nasadí ako falošnú deviatku v rozostavení 4-3-3, tak ako hral aj v Barcelone.^[331] Hoci strelil Messi rekordných 53 gólov počas sezóny 2010/2011 za Barcelonu, za Argentínu neskóroval v oficiálnych zápasoch od marca 2009.^[331] Napriek zmene taktiky, jeho gólové suchoty pokračovali aj počas Copa América 2011, ktoré hostila Argentína. Ich prvé dva zápasy s Bolíviou a Kolumbiou skončili remízami. Média a fanúšikovia začali hovoriť, že si nerozumie dobre s útočníkom Carlesom Tévezom, ktorý sa tešil veľkej popularite v Argentíne; Messi bol následne vypískaný jeho vlastnými fanúšikmi po prvýkrát v kariére. Počas ďalšieho zápasu, ktorý bol rozhodujúci, s Tévezom na lavičke, predviedol Messi dobre ohodnotený výkon, keď v zápase s Kostarikou pri výhre 3:0 asistoval na dva góly. Vo štvrťfinále proti Uruguaju sa zápas skončil remízou 1:1, s Messiho asistenciou, avšak Argentína vypadla v penaltovom rozstrele (4:5).^[332]

2011 - 2013: Prevzatie kapitánskej pásky

Po neúspešných výkonoch Argentíny na Copa América bol Batista nahradený Alejandrom Sabellom. Po jeho príchode v auguste 2011 sa stal Messi kapitánom tímu a druhým kapitánom sa stal Javier Mascherano. Messi pokračoval vo vedení tímu ako najlepší hráč, zatiaľčo Mascherano plnil vodcovskú úlohu v tíme.^[333] Pri prebudovaní tímu nechal Sabella Téveza odstrániť z tímu a priviedol hráčov, ktorý s Messi vyhrali na mládežníckych úrovniach Majstrovstvá sveta a Olympijské hry. Teraz hral Messi v tíme voľného hráča. Gólové suchoty ukončil 7. októbra počas prvého zápasu kvalifikácie na Majstrovstvá sveta proti Čile, čo bol jeho prvý oficiálny gól za Argentínu po dva a pol roku.^[334]

Pod Sabellom sa jeho gólová úspešnosť drasticky zväčšila; doteraz strelil 17 gólov v 61 zápasoch pod minulými manažérmi, a počas nasledujúcich troch rokov strelil 25 gólov v 32 zápasoch.^[334] V roku 2012 strelil za Argentínu 12 gólov v 9 zápasoch, čím vyrovnal rekord Gabriela Batistutu v počte gólov za jeden kalendárny rok.^[335] Prvý hetrik za Albiceleste prišiel 29. februára 2012 v priateľskom zápase proti Švajčiarsku, čo nasledovalo ďalšími dvoma hetrikmi v priebehu roka a pol proti Brazílii a Guatemale. Messi pomohol tímu k zaisteniu si miestenky na Majstrovstvá sveta 2014 víťazstvom 5:2 nad Paraguajom, dňa 10. septembra 2013; asistoval na jeden gól a strelil ďalšie dva z penált, čím sa stal s 37 gólmi za Argentínu druhým najlepším strelcom v histórii po Batistutovi. Celkovo strelil 10 gólov v 14 zápasoch počas kvalifikácie.^[336] Vďaka zlepšeným výkonom, jeho väzba s krajanmi narastala, a postupne ho argentínčania začali vnímať priaznivejšie.

2014 - 2015: Finále Majstrovstiev sveta a finále Copa América

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

---