Kościelisko
mesto
Panoráma Kościeliska a Západné Tatry
Znak
Štát	Poľsko
Vojvodstvo	Malopoľské
Okres	tatrzański
Obec	Kościelisko (obec)
Nadmorská výška	950 – 1 183 m n. m.
Súradnice	49°17′27″S 19°53′18″V / 49,29083°S 19,88833°V / 49.29083; 19.88833
Rozloha	136,37 km² (13 637 ha)
Obyvateľstvo	3 900 (31.12.2006)
Hustota	28,6 obyv./km²
Primátor	Bohdan Marek Pitoń
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	34-511
Telefónna predvoľba	+48 18
EČV	KTT
Adresa	Strzelców Podhalańskich 44 34-511 Kościelisko
Telefón	+48 18 207 91 00
Poloha mesta v rámci Poľska
Wikimedia Commons: Kościelisko
Webová stránka: http://www.gminakoscielisko.pl/
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Kościelisko je poľská dedina, ktorá leží päť kilometrov západne od Zakopaného. Tvorí ju 21 osád, ktoré sú roztratené na poľanách a stráňach Palenicy Kościeliskiej a Butorowego Wierchu na západnej strane Gubalowského podhoria (nazývané tiež Pasmem Gubałowskim) v Podtatranskej brázde.

Z histórie

Obec vznikla v 17. a 18. storočí na miestach pastierskej a banskej činnosti. Na lesných poľanách vyrástli malé skupiny domov. Pôvodne sa volala Poľana Kościeliska. Tvorili osady, ktoré sa v miestnych kronikách uvádzajú ako: Blachówka (1623), Budzówka, Butorów, Chotarz, Czajki, Górkówka, Gronik, Groń, Karpielówka, Kierpcówka, Kiry (1646), Nędzówka, Pająkówka, Pitoniówka, Rysulówka, Sobiczkowa, Staszelówka, Sywarne, Szeligówka, Wojdyłówka.

Najskôr tu boli pastieri. Po nich v 18. storočí kráľ Stanislav August dal priviesť baníkov a hutníkov z Nemecka a zo Spiša, ktorí mali dobývať a spracúvať železnú rudu. Založili na východných svahoch Ornaku v hornej časti Doliny Kościeliskej prvú baňu. Vyťaženú rudu potom prevážali do dolnej časti doliny na spracovanie. Prvú pec na tavenie postavili v roku 1767. V jej okolí vyrástli ďalšie obytné domy, mlyn a hostinec. Rudu ťažili aj v bani Maturka v Stołoch a na iných miestach.

Od roku 1790 Kościelisko patrilo k Zakopanému. Žilo tu okolo 500 obyvateľov. Do kostola chodili v Zakopanom. Až v roku 1916 tu postavili nový kostol, farnosť zriadili v roku 1923. Vtedy tu žilo už tisíc ľudí. V Kościelisku sa narodilo a žilo veľa významných Poliakov. Napríklad literáti Andrzej Stopka Nazimek a Stanislaw Nędza Kubiniec. Žil tu legendárny goral horský vodca Jan Krzeptowski–Sabała, vlastným menom Jan Krzeptowski a mnohí iní. V prezidentskej rezidencii tu oddychovali poľskí prezidenti Wojciech Jaruzelski, Lech Wałęsa i Aleksander Kwaśniewski.Kościelisko V rokoch 1973 – 1977 bola obec sídlom gminy Kościelisko-Witów. Po niekoľkých rokoch bola gmina včlenená do gminy Tatrzańskiej. Gmina Kościelisko bola obnovená v roku 1994. Kościelisko je často nazývané „Sercem Podhala” (Srdcom Podhalia).

Športové a turistické stredisko

Okrem toho, že je východiskom mnohých vysokohorských tatranských turistických trás, je aj miestom, kde sa usporadúvajú biatlonové súťaže. Konajú sa tu mnohé kultúrne a spoločenské podujatia, na ktorých sa prezentuje najmä goralský folklór, zvyky a obyčaje. Centrum Kościeliska sa nachádza v osade Szeligówka. Tu stojí kostol sv. Kazimira. Turistické trasy sa začínajú dva kilometre južnejšie pri osade Kiry.^[1] V okolí obce sú hotely a penzióny, dobré autobusové spoje a lyžiarske vleky, cyklistické chodníky a ihriská.Sú tu dobré podmienky na bežecké lyžovanie a zjazdové lyžovanie. Kościelisko

Referencie

1. ↑ KOLLÁR, Daniel; LACIKA, Ján; MALARZ, Roman. Slovensko-poľské Tatry. prvé. vyd. Bratislava : Dajama, 1998. 354 s. ISBN 80-967547-2-6.

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kościelisko (wieś) na poľskej Wikipédii.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kościelisko