Kamil Matiašovský
slovenský anorganický chemik
Dielo
Polia pôsobnosti	fyzikálna chémia a elektrochémie taveninových sústav, elektrodepozícia neželezných kovov, povrchová úprava kovov v taveninách solí
Alma mater	Chemická fakulta SVTŠ v Bratislave
Akademický titul	inžinier
Vedecká hodnosť	doktor vied
Významní profesori	Mikuláš Gregor
Významní študenti	Pavel Fellner
Osobné informácie
Narodenie	17. február 1931 Skalité, Slovensko
Úmrtie	1. august 1991 (60 rokov) Bratislava, Slovensko
Manželka	1. ? 2. Eva, rod. Kovalčíková (1942 – 2007)
Biografický portál

Doc. Ing. Kamil Matiašovský, DrSc. (* 17. február 1931, Skalité – † 1. august 1991, Bratislava) bol slovenský chemik, vysokoškolský učiteľ a spisovateľ.^[1]

Rodina^[1]1">upraviť | upraviť zdroj

• otec: Eugen Matiašovský (1901 – 1961), učiteľ
• mama: Emília, rod. Šurjanská (1903 – 1995)
• sestra
• 2. manželka: Eva, rod. Kovalčíková (1942 – 2007)

Štúdiumupraviť | upraviť zdroj

Navštevoval ľudovú školu v Ružomberku (1936 – 1941), pokračoval gymnáziom (1941 – 1949) v Ružomberku, Banskej Bystrici, Nîmes (1947 – 1948^[2]) a v Martine. Po maturite pokračoval štúdiom na Odbore chemickotechnologického inžinierstva (Chemická fakulta Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave), promoval ako inžinier v roku 1953.^[1]

Vedecké pôsobenieupraviť | upraviť zdroj

Vedecké pôsobenie začal (po krátkom období kedy pracoval ako zamestnanec Závodu Juraja Dimitrova v Bratislave) ako ašpirant u profesora Mikuláša Gregora.^[3] Dizertačnú prácu Fázový diagram sústavy MgCl₂–CaCl₂–NaCl obhájil v roku 1957 a bol mu udelený titul kandidát vied (CSc.). Následne pôsobil ako vedecký pracovník (od roku 1962 vedúci^[3]) Oddelenia taveninových sústav Ústavu anorganickej chémie SAV. Okrem toho externe pôsobil na Katedre anorganickej technológie Chemickej fakulty SVTŠ v Bratislave a Vysokej škole baníckej v Ostrave. V rokoch 1965 – 1967 pracovník vysokej technickej školy v Trondheime. V roku 1969 prácou Štúdium sústavy Na₃AlF₆–AlF₃–Al₂O₃–NaCl habilitoval na Hutníckej fakulte VŠB v Ostrave. Titul doktor vied (DrSc.) dosiahol v roku 1979 po obhájení práce Príspevok k teórii hliníkovej elektrolýzy.^[1]

Výsledky výskumu K. Matiašovského sa uplatnili v praxi pri výrobe hliníka a jeho zliatin v Závode SNP (Žiar nad Hronom) a elektrolytickom pokovovaní v taveninách v závode Kovofiniš (Ledeč nad Sázavou)^[4]

Spisovateľupraviť | upraviť zdroj

Okrem vedeckých prác bol autorom (pod pseudonymom Peter Horan) detektívnych románov: Prípad inžiniera Kolára (1966), Prípad pre Interpol (1968) a Kvíz pre vraha (1970). Pod vlastným menom publikoval cestopis zo svojho nórskeho pobytu pod názvom Cesta za polnočným slnkom (1970).^[1]

Bibliografiaupraviť | upraviť zdroj

Knižné vedecké práceupraviť | upraviť zdroj

• GRJOTHEIM, Kai, et al. Aluminium Electrolysis : The Chemistry of the Hall-Héroult Process. Düsseldorf : Aluminium-Verlag, 1977. 350 s. ISBN 3-87017-129-4. (2. vyd. 1982. ISBN 3-87017-155-3, 3. vyd. 2001. ISBN 978-3-410-22038-1, jap. vyd. Tokio 1981, čín. vyd.)
• MATIAŠOVSKÝ, Kamil; FELLNER, Pavel; SILNÝ, Alexander. Súčasné trendy v oblasti elektrochémie roztavených solí. In: KORYTA, Jiří, a kol. Současné trendy v elektrochemii. 1. vyd. Praha : Academia, 1986. 128 s. (Pokroky chemie; zv. 10.) S. 99 – 113.

Publicistika a rományupraviť | upraviť zdroj

• HORAN, Peter. Prípad inžiniera Kolára. Bratislava : Smena, 1966. 48 s. (Dobrodužné romány; zv. 114.)
• HORAN, Peter. Prípad pre Interpol. 1. vyd. Bratislava : Smena, 1967. 285 s. (Malá knižnica; zv. 55.)
• MATIAŠOVSKÝ, Kamil. Cesta za polnočným slnkom. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1970. 154 s. (Svetom.)
• HORAN, Peter. Kvíz pre vraha. 1. vyd. Bratislava : Smena, 1970. 326 s. (Labyrint; zv. 28.)

Zdrojeupraviť | upraviť zdroj

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Významné osobnosti SAV 2006 online. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1.6.2006, cit. 2022-01-25. Dostupné online.
• DANĚK, Vladimír. In Memoriam Associate Professor Ing. Kamil Matiašovský, DrSc. Chemical Papers, 1992, roč. 46, čís. 1, s. 70. Dostupné online cit. 2022-01-25. ISSN 1336-9075.