Ján Strásky
2. predseda vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
V úrade 2. júl 1992 – 31. december 1992
Prezident	Václav Havel
Marián Čalfa úrad zanikol
1. Minister dopravy Českej republiky
V úrade 2. júl 1992[1] – 10. október 1995
Prezident	Václav Havel
Premiér	Václav Klaus
ministerstvo vzniklo Vladimír Budínský
3. Minister zdravotníctva Českej republiky
V úrade 10. október 1995 – 4. júl 1996
Prezident	Václav Havel
Premiér	Václav Klaus
Luděk Rubáš Zuzana Roithová
Bývalý Minister poverený riadením ministerstva zahraničného obchodu ČSFR
V úrade 2. júl 1992 – 29. október 1992
Jozef Bakšay úrad zanikol
Bývalý Poslanec Českej národnej rady
V úrade 6. jún 1992 – 31. december 1992
Biografické údaje
Narodenie	24.12.194024. december 1940 Plzeň, Protektorát Čechy a Morava
Úmrtie	6. november 2019 (78 rokov) Praha, Česko
Politická strana	KSČ (1964 – 1969) ODS (1991 – 1998) Únia slobody (1998 – 2001)
Alma mater	Univerzita Karlova
Profesia	právnik, ekonóm (bankár)
Národnosť	česká
Odkazy
	Jan Stráský (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

PhDr. Jan Stráský (* 24. december 1940, Plzeň – † 6. november 2019, Praha) bol český politik, posledný predseda federálnej vlády Česko-Slovenska, úradujúci prezident ČSFR a poslanec Českej národnej rady, po zániku Česko-Slovenska český minister dopravy (1993 – 1995) a zdravotníctva (1995 – 1998), poslanec Poslaneckej snemovne, do roku 1998 člen ODS, následne Únie slobody. V rokoch 2011 – 2012 bol riaditeľom správy Národného parku Šumava.

Život pred politickou kariérou

Jan Stráský sa narodil 24. decembra v Plzni. V roku 1958 v Plzni absolvoval obchodnú akadémiu a začal pracovať v pobočke Štátnej banky československej v Bloviciach a neskôr v jej ústredí v Prahe 1 a po roku 1968 na blízkej pobočke, kde pôsobil až do roku 1990. V dobe normalizácie mal kontakty s českým disentom.^[2] V rokoch 1990 – 1991 bol námestníkom generálneho riaditeľa Komerčnej banky. V rokoch 1963 – 1970 študoval filozofiu a politickú ekonómiu na Filozofickej fakulte UK. Od roku 1964 bol členom KSČ, v roku 1969 zo strany vystúpil a v roku 1970 bol dodatočne vylúčený.^[3]

Politická kariéra

Už v roku 1990, počas svojho pôsobenia v Komerčnej banke bol externým poradcom predsedu vlády Českej republiky. Od mája 1991 do júla 1992 bol podpredsedom vlády Českej republiky a zároveň predsedom Hospodárskej rady vlády Českej republiky.^[3] V roku 1991 sa stal zakladajúcim členom ODS a na treťom kongrese ODS v novembri 1992 bol zvolený za podpredsedu strany, kde zostal až do decembra 1997.

Vo voľbách v roku 1992 sa stal poslancom Českej národnej rady. Podieľal na vyjednávaniach medzi českou a slovenskou stranou a 2. júla 1992 stal sa posledným predsedom vlády Česko-Slovenska. Zároveň bol poverený aj riadením federálneho ministerstva zahraničného obchodu. Od abdikácie posledného prezidenta Václava Havla 20. júla 1992 vykonával aj právomoci prezidenta republiky.^[3]

Po vzniku samostatného Česka sa vrámci transformácie Českej národnej rady na Poslaneckú snemovňu Parlamentu Českej republiky stal jej členom a svoj mandát za stranu ODS (volebný obvod Východočeský kraj)^[4] si udržal aj po voľbách v roku 1996. V období 1. apríla 1993 do 30. júna 1993 vykonával funkciu zmocnenca vlády pre riadenie Českých železníc. Po vzniku samostatného Česka taktiež zastával aj post českého ministra dopravy a od októbra 1995 post českého ministra zahraničia.^[3]

V roku 1997 sa pridal ku kritikom Václava Klausa, ktorého vyzval odchodu z čela vlády.^[2] V januári 1998 vystúpil zo strany ODS a vstúpil do Únie slobody. Od roku 1998 bol v dôchodku a krátko na to odišiel z politiky. Od januára 2001 pracoval ako riaditeľ Krajského úradu Juhočeského kraja,^[3] kde však na konci roku 2006 skončil.

Život po politickej kariére

V roku 2006 sa ako dlhodobý člen predsedníctva Klubu českých turistov stal predsedom tejto organizácie.^[5] Funkciu zastával do apríla 2014. O turistických atrakciách v Česku napísal aj niekoľko diel.^[6] Pri príležitosti 70. narodenín v decembri 2010 obdržal Striebornú plaketu prezidenta (Českej) republiky. 14. februára 2011 bol menovaný dočasným riaditeľom NP Šumava. V tejto pozícii mal porušiť zákon,^[7] a bol vystavený kritike pre svoj postoj ku kalamite lesných škodcov.^[2] Za svoje aktivity v tejto funkcii bol ocenený anti-cenou Ropák roku 2011 a cenou Zelená perla 2011 za výrok: „Zákon je dodržiavaný tým, že bude neustále porušovaný, ale jeho porušovanie bude kryté ním umožnenými výnimkami.“ ^[8]

Zomrel 6. novembra 2019 vo veku 78 rokov v domove pre seniorov v Prahe-Štěrboholiach.^[9][2]

Referencie

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jan Stráský na českej Wikipédii.