Jablonický priesmyk (Яблуницький перевал)
priesmyk
Vrchol Jablonického priesmyku.
Štát	Ukrajina
Regióny	Ivano-Frankivská oblasť, Zakarpatská oblasť
Pohorie	Východné Karpaty
Nadmorská výška	931 m n. m.
Súradnice	48°18′11″S 24°26′34″V / 48,303165454°S 24,442664896°V / 48.303165454; 24.442664896
Najľahší výstup	zo štátnej cesty H-09 medzi Jasiňou a Jablonicou; vlakom z obce Lazeščina
Poloha v rámci Ukrajiny
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Jablonický priesmyk (staršie tiež Tatársky priesmyk; ukr. Яблуницький перевал, maď. Tatár-hágó) je horský priesmyk vo Východných Karpatoch na Ukrajine, na hranici Ivano-Frankivskej a Zakarpatskej oblasti.

Polohopis a geografia

Priesmyk sa nachádza vo Východných Karpatoch. Prechádza ním hrebeň pohoria Horhany (tiež nazývané Gorgany), ktoré je celkom spadajúcim pod Východné Karpaty. Horhany sa prevažne rozprestierajú v bývalej Haliči, no ich bočné hrebene zasahujú aj na bývalú Podkarpatskú Rus. S výnimkou turistických usadlostí je pohorie takmer neobývané, je charakteristické dlhými a hlbokými údoliami, ktoré sa vinú na obe strany od Jablonického priesmyku.^[1] Krajina v oblasti priesmyku má charakter roztratených obydlí, značná časť hôr je odlesnená, viac zalesnené sú západné svahy priesmyku smerom na stranu Zakarpatskej oblasti. Priesmyk sa nachádza neďaleko podhorského mestečka Jasiňa, tvorí hranicu medzi Zakarpatskou a Ivanofrankovskou oblasťou. Je to jeden z viacerých priesmykov, ktoré spájajú Zakarpatsko so zvyškom krajiny. Na severných svahoch priesmyku pramení rieka Prut, na južných svahoch začína údolie rieky Tisa (Čierna Tisa).

Dejiny

Priesmyk tvoril stáročia zemskú severovýchodnú hranicu Uhorska. Počas prvej svetovej vojny bol dejiskom ťažkých bojov, kedy sa ruská armáda snažila preraziť do uhorskej nížiny.^[2] Medzi rokmi 1918-1939 tvoril štátnu hranicu medzi Česko-Slovenskom a Poľskom. Po anexii Podkarpatskej Rusi v marci 1939 Maďarským kráľovstvom na krátke obdobie tiež hranicu medzi Poľskom a Maďarskom a pred operáciou Barbarossa aj maďarsko-sovietsku hranicu.

Jablonický priesmyk bol dôležitým dejiskom bojov počas druhej svetovej vojny. Použili ho zvyšky poľskej 10. jazdeckej brigády (asi 1500 mužov), aby unikli postupujúcej Červenej armáde. Väčšina z nich bola internovaná v Maďarsku.^[3] Cez priesmyk podnikol 1. júla 1941 zo sektoru Jasine útok horský prápor Maďarskej kráľovskej armády na ZSSR, smerom na obec Jablonica na severovýchodnej strane sedla.^[4] Od roku 1941 do roku 1944 boli cezeň tiež zásobované maďarské vojská na východnom fronte a bol súčasťou obrannej Arpádovej línie, pričom dôležité dopravné tepny boli opevňované. Tzv. Tatársky priesmyk a údolie Čiernej Tisy po Jasiňu, ako aj Verecký priesmyk s údolím okolo Volovca, Užocký priesmyk s údolím Uhu a údolie Strihaľne s Torunským priesmykom boli hlavné oporné body maďarskej obrany počas bojov v roku 1944 v čase sovietskej ofenzívy. Velenie nad obranu Jablonického priesmyku prevzal 15. júla 1944 generálmajor István Kozma, ktorému sa podarilo odvážnym velením 28. júla 1944 odraziť ofenzívu Červenej armády. Priesmyk sovietske vojská obsadili až 27. septembra 1944 na úkor vážnych strát, a to nie pre úspešný prielom obrany, ale kvôli strategickému sa stiahnutiu maďarských obrancov v snahe vyhnúť sa obkľúčeniu, nakoľko na iných frontoch už sovieti postúpili oveľa ďalej a ohrozovali už Debrecín.^[4] Sovieti územie okupovali do roku 1945, kedy sa Československo sa de iure územia vzdalo podpisom Medzištátnej zmluvy o odstúpení Zakarpatskej Ukrajiny Sovietskemu zväzu 29. júna 1945 v Moskve.^[5]

Doprava a turistický ruch

Priamo cez priesmyk dnes vedie významná ukrajinská štátna cesta H-09 (N-09), ktorá vedie zo severu z Ľvova cez Ivano-Frankivsk cez Karpatský oblúk smerom k rumunským hraniciam, aby sa stočila na západ do Mukačeva. Taktiež železničná trať z rumunského mesta Sighetu Marmației do Ivano-Frankivsku prekonáva karpatský oblúk v priestoroch priesmyku, asi 6 km juhovýchodne od cesty H-09.

Na rozdiel od podobných priesmykoch v ukrajinských Karpatoch, ako je Užocký či Verecký priesmyk, v Jablonickom je oveľa rozvinutejší turistický ruch. Priamo v sedle sa nachádza trhovisko, ktoré býva častou zastávkou prechádzajúcich turistov – v stánkoch je možné nakúpiť rôzny tovar, predovšetkým keramické a drevené suveníry. Okolo trhoviska, na mieste pôvodných drevených huculských usadlostí, vyrástli viaceré ubytovacie kapacity.^[2]

Referencie

1. ↑ Ukrajina - Jablonický průsmyk - zajímavé a užitečné informace . Cestovní kancelář Poznání, . Dostupné online. Archivované 2019-04-17 z originálu. (po česky)
2. ↑ ^{a b} Jablonický průsmyk . CK Mundo, . Dostupné online. (po česky)
3. ↑ METZ, Kaj. Yablonitsky Pass . Traces of War, . Dostupné online. (po anglicky)
4. ↑ ^{a b} Tatár-hágó . Karpátaljaturizmus, . Dostupné online. Archivované 2007-11-27 z originálu. (po maďarsky)
5. ↑ HANULA, Matej. Odčlenenie Podkarpatskej Rusi od Československa . Sme, 25.11.2004, . Dostupné online.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jablonický priesmyk (Ukrajina)