A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ján Lenčo | |
slovenský spisovateľ a literárny kritik | |
Narodenie | 23. október 1933 Žilina, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 1. november 2012 (79 rokov) Žilina, Slovensko |
Ján Lenčo (* 23. október 1933, Žilina – † 1. november 2012, Žilina) bol slovenský spisovateľ, literárny kritik, recenzent, esejista a prekladateľ.
Životopis
Ján Lenčo sa narodil 23. októbra 1933 v Žiline. Tu prežil svoje detstvo i mladosť, tu roku 1951 maturoval na gymnáziu. Vysokoškolské vzdelanie získal v Bratislave, kde v rokoch 1952 – 1957 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského slovenský jazyk, literatúru a dejepis. Tu už počas štúdií pracoval najprv ako redaktor v Slovenskom nakladateľstve detskej knihy a potom ako redaktor vydavateľstva Slovenský spisovateľ. V roku 1956 uzavrel manželstvo s Boženou Slivkovou. V roku 1958 sa s manželkou presťahovali do rodnej Žiliny. Tu pôsobí ako redaktor denníka Pravda (1959 – 1967), a krátko i ako stredoškolský učiteľ či ako knižný úradník. Od roku 1976 do roku 1988, kedy odišiel do penzie, pracoval v kine Úsvit ako správca. V roku 1982 uzatvára po rozvode prvého manželstva, druhé manželstvo so Žofiou Vojtekovou. Od roku 1988 bol na dôchodku, literatúre sa však venoval naďalej a publikoval takmer až do svojej smrti v roku 2012.
Tvorba
Do literárneho diania vstúpil už v 50. rokoch ako vysokoškolák, kedy začal uverejňovať svoje recenzie a kritiky. V nich sa venoval najmä dielam začínajúcich autorov a problémom (vtedajšej) modernej slovenskej literatúry, ale v menšej miere i nemeckým a francúzskym originálnym a preloženým dielam. Recenzné príspevky publikoval v denníkoch a časopisoch Pravda, Smena, Mladá tvorba, Kultúrny život či Slovenské pohľady. Vo viacerých z týchto periodík i v humoristicko-satirickom časopise Roháč mu uverejnili i autorské krátke a kratučké prózy.
Knižne debutoval v roku 1966 zbierkou prozaických miniatúr Cesta na morské dno. Podobné smerovanie má aj Nepokoj v minútach (1968) či z neskoršej tvorby Pravidlá a výnimky (1990), Nebezpečná Šeherezáda (1993) a aj jeho posledné napísané a predposledne publikované dielo Posledný anjel (2009). V týchto dielach často využíva štruktúru a postupy najstarších literárnych žánrov ako sú legendy, báje, podobenstvá a rozprávky. Lenčove miniatúry, mikropoviedky a krátke prózy majú moralizujúci charakter a výrazný etický rozmer. Je pre ne charakteristická intelektuálnosť, silná pointa a posolstvo.
Ako nemilosrdný kritik politickej svojvôle a moci sa prejavil, okrem iných diel, najväčšmi v útlom, no významnom dielku Didaktická kronika rodu Hohenzollerovcov (1968). Sú to črty a pamflety vo forme fiktívnej historickej kroniky, kde autor prostredníctvom irónie, satiry a sarkazmu, predovšetkým však pravdy demaskuje negatívne praktiky zneužívania osobnej moci štátnych činiteľov i štátnej moci všeobecne. Publikovanie sprevádzali mnohé problémy, ktoré nemali dopad len na samotnú knihu, ale i na autora.
Dejinné a mytologické námety pre ich nadčasovosť a aktuálnosť používa ako pripodobnenie súčasnosti a nastavenie zrkadla modernému človeku. Takéto postupy sa nachádzajú v historických románoch Egypťanka Nitokris (1972), Odyseus, bronz a krv (1982), Žena medzi kráľmi (1985) alebo v zbierkach poviedok s historickými a historizujúcimi motívmi Hviezdne okamihy (1974) či Kleopatrin milenec (1980).
Pre mládež napísal román vystavaný na mýte o Daidalovi a Ikarovi Čarodejník z Atén (1978).
Prvky fantastiky uplatnil v dielach Pomsta zo záhrobia (1971) a Socha z Venuše (1988).
Spoločenské romány Rozpamätávanie (1978) a jeho voľné pokračovanie - Roky v kine Úsmev (1987) sú príbehy zhŕňajúce autorove skúsenosti učiteľa a správcu kina. Tieto dve diela obsahujú viaceré autobiografické rysy.
Knihy Zmluva s diablom (2003) a Vražda v márnici a iné poviedky (2008) sú zbierkami jeho už skôr vydaných miniatúr a poviedok, pričom druhá z nich obsahuje navyše poviedku Krvavá legenda o Origovi, ktorá predtým nemohla vyjsť knižne.
Mnohé autorove diela sa dočkali viacerých vydaní.
Lenčo vo svojich dielach nastoľuje mnohé otázky ľudského bytia a existencie – otázky života, smrti, pravdy, spravodlivosti, moci, myslenia, ľudských túžob a citov, jednoducho všetkého, čo človeku pomáha, ale i bráni v sebarealizácii. Pri písaní využíva mnohé literárne formy, ako legendy, podobenstvá, bájky, grotesky až absurditu. Pre jeho tvorbu je tiež príznačná intelektuálska epika, zameraná proti neľudskosti, bezpráviu, diktátu, útlaku a neslobode.
Ján Lenčo a ŠtB
Po Lenčovej smrti vyšla najavo informácia, že autorovo meno malo byť vedené v archívoch ŠtB. Osoba s menom Ján Lenčo a s dátumom narodenia 23.10.1933 má dvakrát záznam v Registračných protokoloch agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti ako agent a raz ako dôverník s krycím menom Prokop. Je to pravda, osoba v archívoch je zhodná s osobou Jána Lenča. Avšak ako potvrdil aj Július Vanovič, Lenčo nebol donášačom a nikdy nikoho neudal. Ján Lenčo so spoluprácou súhlasil v roku 1980 z rodinných dôvodov - (z Lenčovho článku Spomienka na Pezlára): "Mirko Válek mi o ňom mnoho povedal, keď moja staršia dcéra ušla do západného Nemecka v r. 1980 a chcel som ju navštíviť – čo mi vynieslo záznam môjho mena v registre spolupracovníkov ŠTB, takže som sa dostal do výbornej spoločnosti p. Sokola, Banáša, Šestáka (ktorý mi veľmi ublížil) a mnohých ďalších. Vidím pracovníkov Ústavu pamäti národa, ako pažravo hľadajú moje meno..."
Dielo
Tvorba pre dospelých
- 1966 – Cesta na morské dno, zbierka miniatúr
- 1968 – Didaktická kronika rodu Hohenzollernovcov, fiktívna historická kronika / pamflet
- 1968 – Ďaleká a blízka, dve novely (jedna s názvom Dukát z rozprávky bola i sfilmovaná ako Dukát z rozprávky, r. Eugen Šinko, 1968)
- 1968 – Nepokoj v minútach, zbierka próz
- 1971 – Pomsta zo záhrobia, zbierka poviedok
- 1972 – Egypťanka Nitokris, historický román
- 1974 – Hviezdne okamihy, zbierka historických poviedok
- 1978 – Rozpamätávanie, spoločenský román
- 1979 – Zlaté rúno, román podľa legendy o Argonautoch
- 1980 – Kleopatrin milenec, zbierka historických poviedok
- 1982 – Odyseus, bronz a krv, román podľa eposu Odysea
- 1985 – Žena medzi kráľmi, historický román
- 1987 – Roky v kine Úsmev, spoločenský román
- 1988 – Socha z Venuše, zbierka krátkych sci-fi próz, ilustrácie R. Brož
- 1990 – Pravidlá a výnimky, zbierka miniatúr
- 1993 – Nebezpečná Šeherezáda, zbierka miniatúr
- 2001 – Čarovná Lucia, 1. časť triptychu, zbierka krátkych próz
- 2001 – Luckine krídla, 2. časť triptychu, zbierka krátkych próz
- 2001 – Svetlo Lucia, 3. časť triptychu, zbierka krátkych próz
- 2003 – Zmluva s diablom, reprezentatívny výber miniatúr
- 2004 – Hriech v Turecku, zbierka krátkych próz
- 2008 – Vražda v márnici a iné poviedky, reprezentatívny výber próz
- 2009 – Posledný anjel, zbierka miniatúr
- 2009 – Zástup z rodu hrdých, reportáže, črty
Tvorba pre deti
- 1976 – Mesačná princezná a iné rozprávky z blízkych i ďalekých krajín, výber a doslovný preklad - Ján Lenčo, prerozprávala a upravila Božena Lenčová
- 1976 – Čarovný kameň (s podtitulom Rozprávky z Tibetu), výber a doslovný preklad - Ján Lenčo, prerozprávala a upravila Božena Lenčová
- 1978 – Čarodejník z Atén, román pre mládež na motívy gréckej mytológie
Tvorba pod pseudonymom
- 1999 - Napoleon. Život a doba, (pseudonym André Boutet)
- 1999 – Kleopatra. Život a doba, (pseudonym Franz Kraul)
Práce o autorovi a autorove bibliografie
- 1983 - Ján Lenčo: personálna výberová bibliografia (zostavila Irena Tomanová)
- 2003 - Ján Lenčo - Výberová personálna bibliografia (zostavila Milada Valachová)
- 2009 - Život a dielo Jána Lenča (editor a vedecký redaktor: Andrej Červeňák)
- 2017 - Ján Lenčo 1933-2012. Zborník z odborného seminára z cyklu Osobnosti Žiliny (zostavil: Igor Válek)
Ocenenia
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk