Hospodárstvo Malty – a tým aj životná úroveň - dosiahli v poslednom období, najmä v deväťdesiatych rokoch 20. storočia, isté pokroky a možno ich označiť ako relatívne stabilné a mierne prosperujúce.

Prehľad

Podiel sektorov na HDP (v %, 2001)

Podiel zamestnaných podľa sektorov (v %, 2001)

Maltské hospodárstvo sa vyznačuje vysokým nedostatkom prírodných zdrojov (najmä žiadne fosílne zdroje, nedostatok spodnej vody) a suchým podnebím. Celkovo je maltské hospodárstvo závislé na zahraničnom obchode (vrátane turistického ruchu).

Z desiatich nových členských štátov Európskej únie patrí Malta k najvyspelejším. Výška HDP (hrubého domáceho produktu) na obyvateľa v bežných cenách (2001: 10.300 €, 2002: cca. 11.000 €) je v porovnaní s ostatnými novými členmi Európskej únie relatívne vysoká (cca. 135 % priemeru, po Cypre na druhom mieste), ale nižšia v porovnaní s Európskou úniou (cca. 69 % priemeru, teda asi o 17 percentuálnych bodov viac ako Slovensko).

Pod tlakom Európskej únie bola Malta v posledných rokoch donútená preštruktúrovať svoje hospodárstvo, najmä v týchto oblastiach:

• celková liberalizácia hospodárstva, najmä zníženie objemu verejného sektora (2001: 35 % pracujúcich) v prospech súkromého
• odbúravanie štátnych subvencií, dirigizmu a intervencionizmu (ktorých dôsledkom bolo v minulosti skresľovanie niektorých hospodárskych ukazovateľov)
• stabilizácia verejných financií, najmä zmenšenie deficitu štátneho rozpočtu (1998 11 % HDP, 2003 ešte 9,7 % HDP) a hrubej štátnej zadlženosti (2003 73,6 % HDP - na konci októbra 2004 dosahovala 1 miliardu 340 miliónov maltských lír ( zhruba 3 miliardy 95 miliónov €)).

V rôznych správach Európskej únie posledných rokov boli výsledky reformných snáh maltskej vlády hodnotené síce rozdielne, ale veľakrát pozitívne:

• HDP dosiahol roku 2000 objemu 4,66 miliárd € (2001: 4 miliardy €) pri raste o 6,4 % (2001: -1,2 %, ako výnimočný výkyv ?); rast HDP sa potom stabilizoval, no v roku 2003 opäť HDP poklesol reálne o 1,7 % (na 1712,2 miliónov Lm).
• Nezamestnanosť kolíše medzi 6,7 % (2001), 7,8 % (2003) a 8,4 % v septembri 2004 a je teda zhruba polovičná ako nezamestnanosť desiatich nových členských krajín; mierny nárast (s výnimkou roku 2000) je pripisovaný reformám verejného sektora.
• Inflácia po roku 2000 kolíše medzi 2,4 % a 2,9 % .

Jednotlivé sektory

Poľnohospodárstvo

Hlavný ostrov Malta je nielen intenzívne zastavaný, ale nemá ani žiadne väčšie alebo súvislé zelené plochy. Poľnohospodárstvo má preto trochu väčší význam na menšom ostrove Gozo, kde aj situácia so zásobovaním vodou na zavlažovanie je v letnom období priaznivejšia. Gozo pokrýva aj istý podiel potreby zeleniny pre celý štát.

Poľnohospodárska plocha dosahuje iba 31 % celkovej plochy, v sektore je zamestnaných okolo 2 % pracujúcich. V priemere zaberajú poľnohospodárske usadlosti plochu 1 hektár. Okrem skutočnosti, že zaberanie ďalšej plochy pre poľnohospodársku výrobu neprichádza do úvahy, je budúcnosť maltského poľnohospodárstva ovplyvnená aj starnutím pracovnej sily (42,6 % pracujúcich je starších 60 rokov).

V popredí stojí rastlinná výroba (s podielom vyše 80 % na celkovom objeme poľnohospodárskej výroby), tu potom najmä zelenina (96.200 ton 2001), ďalej zemiaky a ovocie. Najmä v letných mesiacoch pokrýva Malta veľkú časť potreby dovozom.

Priemysel

Tento sektor je charakterizovaný malými výrobnými jednotkami (v priemere 11 zamestnancov na podnik). Malta sa v minulosti rôznymi daňovými úľavami cieľavedomo uchádzala o usídlenie zahraničných firiem, v súčasnosti na Malte existuje okolo 250 zahraničných podnikov, vyrábajúcich z veľkej časti pre vývoz.

K významným odvetviam patrí strojárstvo, elektronika (najmä komponenty do mobilných telefónov, televízorov, počítačov), textil a oblečenie, chemické a farmaceutické výrobky, dopravné zariadenia, stavba a oprava lodí.

Služby

Vysoký podiel tohto sektora na HDP je ovplyvnený aj veľkým významom turistického ruchu. Zatiaľ čo podiel služieb na tvorbe HDP je stabilne okolo 70 percent, klesá podiel zamestnaných v tomto sektore (z 71,5 percent v roku 1997 na 66 percent v roku 2001).

Dôležitým faktorom je obchod. Malta je nielen význačným obchodným strediskom v Stredomorí, ale má aj piatu najväčšiu obchodnú flotilu na svete (celková tonáž 28 miliónov ton).

Vybrané odvetvia

Turistický ruch: Maltu v súčasnosti navštevuje viac ako jeden milión turistov ročne (1985: okolo pol milióna, 2000: 1,2 milióna), teda trikrát toľko, ako má Malta obyvateľov, so stúpajúcou tendenciou. Turistika sa na HDP podieľa zhruba 35 percentami. Najväčší počet turistov prichádza zo Spojeného kráľovstva, Nemecka a Talianska.

Rybolov (2001: 841 ton živej váhy, so stagnajúcou tendenciou): celková tonáž rybárskej flotily je zhruba 18 000 ton, nízky výlovok je vyrovnávaný chovaním rýb v umelých nádržiach v zálivoch (akvakultúra, 2001: 1235 ton).

Energetika: určité úspechy boli dosiahnuté aj v oblasti zásobovania vodou a elektrinou. Obidve oblasti boli do konca osemdesiatych rokov 20. storočia katastrofálne, voda sa niekedy musela dovážať cisternovými loďami z Talianska (a jej používanie v bazénoch bolo zakázané). Po vybudovaní novej elektrárne a moderných odsoľovacích zariadeniach na morskú vodu v osemdesiatych a hlavne v deväťdesiatych rokoch je dnes situácia stabilná. Malta však dováža 100 percent zdrojov na výrobu elektrického prúdu.

Situácia v doprave na Malte je diktovaná skutočnosťou, že – nehľadiac na lodné spojenie medzi Maltou a Gozom a zahraničné lety – ide výlučne o cestnú dopravu. Cestná sieť je pritom stále zastaraná, počas turistickej sezóny tak situácia nadobúda katastrofálny stav. (Jediná železnica, ktorú Briti v roku 1883 postavili medzi Vallettou a Mdinou, niečo vyše 10 km, bola v roku 1931 zrušená.)

K typickým miestnym výrobkom patrí keramika a sklo, čipky, filigrány zo striebra a zlata, rôzne bronzové predmety.

Zahraničný obchod

V zahraničnom obchode pripadá 60 až 70 percent vývozu a dovozu na Nemecko, Francúzsko, Taliansko, USA a Spojené kráľovstvo. Orientácia na Európsku úniu, na ktorú pripadá 50 percent, je už dlhý čas jednoznačná.

Malta sa tradične vyznačuje obchodným deficitom (okolo 19 % HDP za rok 2001). Tento schodok je čiastočne vyrovnávaný pozitívnou bilanciou služieb (cestovný ruch). Ako jediná z desiatich nových členských krajín sa Malta vyznačuje negatívnou bilanciou v oblasti zahraničných priamych investícií (okolo -10 % HDP roku 2002).

Vo vývoze Malty hrajú veľkú úlohu strojárske výrobky, elektronika, textil a oblečenie, Ďalej je potrebné uviesť aj stavby resp. opravy lodí.

Dovoz Malty je diktovaný podmienkami ostrova: významnou položkou sú poľnohospodárske výrobky (rastlinné aj živočišne výroby a ďalšie potraviny), fosílne zdroje, ďalej chemické a strojárske výrobky.

Mena

Úradnou menou zostáva pre nasledujúce roky aj po vstupe do Európskej únie maltská líra, medzinárodná skratka Lm (tiež MTL), deliaca sa na 100 centov. Kurz Lm sa pohybuje okolo 1 Lm = 90,5 Sk = 2,33 € (stredný kurz, apríl 2005).

V mnohých prípadoch je možné platiť aj ďalšími menami: € (euro), US$ (americký dolár), £ (britská libra).

Hospodárstvo v číslach za rok 2001

Metodická poznámka

Pri porovnaní nasledujúcich číselných údajov možno rýchlo zistiť, že iné pramene uvádzajú čísla, ktoré (čiastočne) veľmi silno odporujú tu zverejneným číselným údajom (to sa týka napr. aj údajov Štatistického úradu Maltskej republiky). Dôvodom je okrem iného aj rozdielna klasifikácia resp. definícia kategórií. Pre porovnateľnosť čísel medzi sebou aj pre porovnateľnosť čísel s údajmi pre iné štáty Európskej únie boli použité iba čísla z rôznych zdrojov Európskej únie. Navyše sú tu v rámci porovnateľnosti uvedené iba čísla za rok 2001, aj keď v niektorých prípadoch možno nájsť aj údaje z neskorších období.

Externé odkazy

• Štatistický úrad Maltskej republiky (po anglicky)
• Portál Európskej únie (po slovensky)