Gaetano Latilla

	Gaetano Latilla
	; taliansky hudobný skladateľ
Narodenie	10. január 1711; Bari, Taliansko
Úmrtie	15. január 1788 (77 rokov); Neapol, Taliansko
Odkazy
Commons	Gaetano Latilla
	Biografický portál

Gaetano Latilla (* 10. január 1711, Bari, Taliansko – † 15. január 1788, Neapol), bol taliansky hudobný skladateľ, predstaviteľ neapolskej opernej školy.

Ako chlapec spieval v zbore katedrály v Bari. V roku 1726 ho prijali na konzervatórium Conservatorio S. Maria di Loreto v Neapol, kde študoval u Francesca Manciniho a Giovanniho Veneziana.

V roku 1732 debutoval ako operný skladateľ komickou operou Li mariti a forza v neapolskom divadle Fiorentini, ktorá ho okamžite vyniesla medzi najobľúbenejších operných skladateľov Talianska.

V roku 1738 sa stal zástupcom kapelníka v jednom z najslávnejších rímskych chrámov, v bazilike Panny Márie Väčšej. Pokračoval ďalej v opernej tvorbe, ale stal sa aj vyhľadávaným skladateľom chrámovej hudby a oratórií.

V roku 1753 prijal miesto učiteľa na benátskom konzervatóriu Conservatorio della Pieta a stal sa aj druhým kapelníkom v bazilike sv. Marka. Za trocha podivných okolností, zrejme po akomsi rozpore so zákonom, v roku 1772 Benátky urýchlene opustil a vrátil sa do Neapola.

Zomrel v Neapole 15. januára 1788.

Opery

Li mariti a forza (1732 Neapol, Teatro dei Fiorentini)
L'Ottavio (1733 Neapol, Teatro dei Fiorentini)
Gl'ingannati (1734 Neapol, Teatro dei Fiorentini)
Angelica ed Orlando (1735 Neapol, Teatro dei Fiorentini)
Lo sposo senza moglie (I due supposti conti) (1736 Neapol, Teatro nuovo)
Gismondo (1737 Neapol, Teatro dei Fiorentini)
La finta cameriera (1738 Rím)
Don Calascione (1741 Londýn)
La giardiniera contessa (1742 Neapol, 1752 Paríž)
Temistocle (1737 Rím, Teatro Tor di nona)
Demofoonte (1738 Benátky, Teatro S. Giovanni)
Madama Ciana (1738 Rím, Teatro Pallacorda)
L'ambizione delusa (1747 Turín)
Gli artigiani aricchiti (1753 Paríž)
Polipodio e Rocchetta (1738 Rím, Teatro Argentina)
Romolo (1739 Rím, Teatro Delle Dame)
Siroe (1740 Rím, Teatro Delle Dame)
Alceste in Ebuda (1741 Neapol, Teatro S. Carlo)
La vendetta generosa (1742 Neapol, Teatro dei Fiorentini)
Zenobia (1742 Turín, Teatro Regio)
La gara per la gloria (1744 Benátky, Teatro S. Moisé)
Amare e fingere (1745 Neapol, Teatro nuovo)
Il concerto (1746 Neapol, Teatro nuovo)
Adriano in Siria (1747 Neapol, Teatro S. Carlo)
Catone in Utica (1747 Rím, Teatro Capranica)
Chiaseduno ha il suo negozio (1747 Madrid, Teatro Buen Retiro)
Il barone di Vignalunga (1747 Neapol, Teatro nuovo)

Il vecchio amante (1747 Turín, Teatro Carmignano)
La Celia (1749 Neapol, Teatro dei Fiorentini)
Amore in Tarantola (1750 Benátky, Teatro S. Moisé)
Il gioco de' matti (1750 Neapol, Teatro nuovo)
L'astuzia felice (1750 Turín, Teatro Carignano)
Gl'impostori (1751 Benátky, Teatro S. Moisé)
Griselda (1751 Benátky, Teatro S. Cassiano)
La pastorella al soglio (1751 Benátky, Teatro S. Moisé)
L'opera in prova alla moda (1751 Benátky, Teatro S. Moisé)
Urganostocar (1751 Benátky, Teatro S. Moisé)
L'isola d'amore (1752 Benátky, Teatro S. Moisé)
Olimpiade (1752 Benátky, Teatro S. Cassiano)
Alessandro nell'Indie (1753 Benátky, Teatro S. Moisé)
Antigona (1753 Modena, Teatro di Corte)
Il protettor del poeta (1754 Rím, Teatro Della Valle)
Venceslao (1754 Barcelona)
La finta sposa (1755 Bologna, Teatro Formagliari)
Tito Manlio (1755 Rím, Teatro Capranica)
Ezio (1758 Neapol, Teatro S. Carlo)
L'amore artigiano (1761 Benátky, Teatro S. Angelo)
Merope (1763 Benátky, Teatro S. Benedetto)
La buona figliola supposta vedova (1766 Benátky, Teatro S. Cassiano)
Gl'inganni amorosi (1774 Neapol, Teatro dei Fiorentini)
Il maritato fra le disgrazie (1774 Neapol, Teatro dei Fiorentini)
Antigono (1775 Neapol, Teatro S. Carlo)
Li sposi incogniti (1779 Neapol, Teatro nuovo)

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.