Figa
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Rimavská Sobota
Región	Gemer
Nadmorská výška	181 m n. m.
Súradnice	48°23′48″S 20°15′13″V / 48,3966°S 20,2537°V / 48.3966; 20.2537
Rozloha	9,2 km² (920 ha) [1]
Obyvateľstvo	430 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	46,74 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1244
Starosta	Norbert Máté[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA)
PSČ	982 51
ŠÚJ	514713
EČV (do r. 2022)	RS
Tel. predvoľba	+421-47
Adresa obecného úradu	Figa 11, 982 51 Figa
E-mailová adresa	obecfiga@post.sk
Telefón	047/55 95 311
Fax	047/55 95 311
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Figa
Webová stránka: obecfiga.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Figa (maď. Füge, Gömörfüge)^[4] je obec na Slovensku v okrese Rimavská Sobota.

Polohopis

Obec sa nachádza vo východnej časti okresu Rimavská Sobota na zvlnenom teréne. Jej intravilán je ohraničený na jednej strane Valickou dolinou a na strane druhej Kalošským potokom (od vlastného mena Kalysa) pomenovanom podľa susednej dediny Kaloše.

Dejiny

Figa je veľmi stará usadlosť, ktorú už v 11. storočí založila rodina Fügeiovcov (Figeiovcov), po ktorej bola pomenovaná. Historické záznamy boli často prekladané do maďarčiny ako Fügei, Alsó Füge, ale i do latinčiny ako Fyghe, Felseo. Rodina Figeiovcov dostala toto územie ako odmenu za svoje služby od kráľa Štefana I. a tieto práva sa dedili z pokolenia na pokolenie. Figei bol pravdepodobne hradský jobagión, teda človek, ktorý za udelené majetky vykonáva vojenskú a strážnu službu. V 13. storočí sa jobagióni stali jadrom novovzniknutej uhorskej šľachty – zemanmi. Podľa dochovanej listiny z roku 1247 celé územie Valickej doliny a teda aj obec Figa v 11. – 13. stor. patrilo ku kráľovskému hradu Gemer. V roku 1244 sa rodina Figeiovcov natoľko rozrástla, že vznikla Horná (maď. Felső Füge) a Dolná Figa (maď. Alsó Füge), ktorá neskôr zanikla. Jej potomkovia zakladali ďalšie nové dediny aj v blízkom okolí obce.

V minulosti bol tento kraj miestom migračných presunov, tureckých nájazdov, zmietaný zmenami v politicko-spoločenskej situácii, čo sa prejavilo nielen prísunom nových jazykových prvkov do reči ľudí, ale aj v pomenúvaní svojho okolia.

Pôvod terénnych názvov (tzv. toponým) možno hľadať v historických listinách, mapách a aj v pamäti obyvateľov, i keď tieto informácie sú značne mytologizované. Ďalším zdrojom výskumu by mohla byť kronika obce, ktorá sa však stratila už v roku 1967. Posledná urbárska mapa, ktorá v sebe zahŕňa pôvodné pomenovania terénu sa zachovala z roku 1877 (Okresná geodézia, Rimavská Sobota). V porovnaní s najnovšou mapou z roku 1964 došlo k obrovskej minimalizácii toponým.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Klasicistická kúria, jednopodlažnú stavba na obdĺžnikovom pôdoryse z polovice 19. storočia.^[5] V súčasnosti v objekte sídli obecný úrad a pošta. Fasády kúrie sú členené pásovaním prepájajúcim horný a dolný okraj okien, ktoré majú šambrány s klenákmi.

• Rímskokatolícky kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie, jednoloďová historizujúca stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z prvej polovice 20. storočia.^[6] Interiér má novodobé zariadenie. Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.

• 

  Kaplnka sv. Jána Nepouckého

• 
• 

Zaujímavosti

• Pri obci sa v minulosti nachádzalo „premiestňujúce sa“ jazero Jazernica, ktoré miestni volali Morské oko.
• Veľký a Malý močiar (maď. Nagy Mocsár és Kis Mocsár), ktoré ležia na východnej strane od Kálošského potoka. V súčasnosti sa využívajú na pestovanie poľnohospodárskych obilnín.
• Vyššia a Nižšia slaná studňa (maď. Felső Sóskút és Alsó Sóskút) – polia so slanou podzemnou vodou
• Červený povraz (maď. Veres Kőtel) – les, ktorý bol pravdepodobne pomenovaný podľa Veresa (vereš – v preklade z maďarčiny: krvavý, krvavo červený), ktorý bol jeden z potomkov Figeovskej rodiny. Niektorí obyvatelia tvrdia, že sa tu odohrala krvavá poprava na šibeniciach. Podľa ďalších je názov odvodený podľa legendy o princovi Imrichovi: maďarskí velitelia sa radi zabávali poľovaním v tejto oblasti. Bolo tu močaristé územie, veľa lesov a zveri. Utáborili sa a išli poľovať, na konci poľovačky si vraj uvedomili, že princ chýba. Začali ho hľadať a našli ho roztrhaného vedľa diviaka. Stalo sa to v roku 1031 v horách medzi obcami dnes nazývanými Stránska a Figa. Legenda sa šírila stáročia ústnym podaním.
• Vadova pustatina (maď. Vad puszta). V roku 1850 okrem Hevessyovcov a vdovy Palkovicsovej mala vo Fige majetok i rodina Vadovcov (od toho je odvodené Vad). Spočiatku sa táto samota nazývala Aranyszéki tanya (salaš Vada Andrášiho) neskôr Vad Andrássi tanya, ktorá sa skrátila na Vad puszta. Na mape z roku 1964 je toto miesto označené ako pustý vrch, ale obyvatelia Figy ho volajú Pustatina. Celý vrch bol pred nedávnom umelo zalesnený.
• Hradný vrch (maď. Várhegy). Nachádza sa na juhovýchod od intravilánu obce. Na vrchu sa v minulosti pravdepodobne nachádzal hrad, či kaštieľ, ktorý slúžil ako vojenské stanovište alebo strážna veža.

Literatúra

• Borziné Bódi, Irén : Szülőföldem Gömörfüge. Deportálásom története.
• Rimavská Sobota, FVCC, 1996. 96 s.
• Kovács, István B.: Vály-völgy. Rimavská Sobota : Gemerské tlačiarne, 1991. 427 s.
• Majtán, Milan : Z lexiky slovenskej toponymie. Bratislava : SAV, 1996. 192 s.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Figa (okres Rimavská Sobota)

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce
• Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci