A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Epifanius zo Salamis[1] (iné mená: Epifánius zo Salaminy[2]; starogr. Ἐπιφάνιος Κωνσταντίας; * cca 315 – † 403) bol biskup v cyperskom meste Salamina (novogr. Σαλαμίς, lat. Constantia).
Život
Epifánius pochádzal z mesta Eleutheropolis (dnes: Bet Guvrin, Izrael). Niektoré pramene dokonca uvádzajú, že bol židovského pôvodu, no chýbajú o tom priame a hodnoverné dôkazy[3]. V mladosti strávil istý čas medzi egyptskými mníchmi. Neskôr bol vysvätený za kňaza a okolo roku 335 založil v blízkosti Eleutheropolisu kláštor, v čele ktorého potom stál nasledujúcich 30 rokov.
V roku 367 ho zvolili za biskupa v cyperskom meste Salamina (Constantia). Aj tu bol veľkým podporovateľom mníšstva.
Epifánius pokladal alexandrijského teológa Origena (* 185 – † 253) za pôvodcu všetkých heréz, vrátane arianizmu, a tak proti nemu bojoval „všetkými jazykmi sveta“, ako neskôr poznamenal historik Rufinus. Epifánius totiž ovládal gréčtinu, sýrčinu, hebrejčinu, koptčinu a latinčinu.
V tzv. prvom spore o Origena zohral Epifánius významnú úlohu. V roku 378 sa zúčastnil na synode v Antiochii a v roku 382 na synode v Ríme. V roku 394 prišiel do Jeruzalema a v Chráme Božieho hrobu predniesol kázeň proti Origenovej náuke. Z toho istého roku pochádza aj list, v ktorom Epifánius pojednáva o Origenových omyloch a obhajuje v ňom napr. aj názor o reálnej existencii biblického raja.
V diele Ancoratus sa Epifánius o. i. venoval geografii štyroch riek, ktoré (podľa biblického textu) vytekali z raja. Napríklad o rieke Gihon napísal, že sa vlastne jedná o dnešný Níl, vyteká z raja smerom k Etiópii a Egyptu a nakoniec ústi do Stredozemného mora[4].
Epifánius bojoval s Origenovou náukou a jej prívržencami až do konca svojho života. V roku 402 na podnet Teofila Alexandrijského pricestoval Epifánius do Konštantínopolu. Pustil sa do konfrontácie s konštantínopolským arcibiskupom Jánom Zlatoústym, pretože ho podozrieval, že sympatizuje s Origenovou teológiou. Bolo totiž známe, že Ján krátko predtým poskytol azyl Origenovým prívržencom. Jeho snaha však bola nakoniec márna.
Epifánius zomrel v roku 403 počas spiatočnej cesty z Konštantínopolu.
Dielo
Za Epifániovo najranejšie dielo sa považuje spis Ancoratus („Pevne zakotvený“) z roku 374. Predstavuje polemiku s Origenom a arianizmom.
Najznámejším dielom Epifánia zo Salaminy je Panarion („Domáca lekáreň“ proti dobovým herézam; známe aj pod názvom Adversus haereses alebo Haereses). Napísané bolo zrejme medzi rokmi 374 až 377. Obsahuje rozbor a argumenty proti 80 heretickým náukám, pričom Epifánius k nim zaradil aj niektoré myšlienky nekresťanských filozofických škôl (napr. stoicizmus) a náboženských smerov (napr. saduceji).
V roku 382 napísal knihu o biblických mierach a váhach (De mensuris et ponderibus).
Referencie
- ↑ EPIFANIUS ZO SALAMIS. In: KRAFT, Heinrich. Slovník starokresťanskej literatúry. Preklad Vojtech Mikula. Trnava : Dobrá kniha, 1994. 441 s. ISBN 80-7141-048-9. S. 142 – 145.
- ↑ ŠPIRKO, Jozef. Patrológia: životy, spisy a učenie sv. Otcov. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1995. 228 s. ISBN 80-967341-1-5 Chybné ISBN. S. 109.
- ↑ STEMBERGER, Günter. Juden und Christen im spätantiken Palästina. Zväzok Heft 9. Berlin : De Gruyter, 2007. (Hans-Lietzmann-Vorlesungen.) S. 10.
- ↑ SCAFI, Alessandro. Mapping Paradise. A history of heaven on earth.. London : British Library, 2006. S. 40.
Literatúra
- JÜLICHER, Adolf. Epiphanios 3. In: Paulys Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft. Band VI,1. Stuttgart, 1907.
- LEIDWANGER, Laurent. Épiphane de Salamine. In: GOULET, Richard (vyd.): Dictionnaire des philosophes antiques. Band 3. Paris: CNRS Éditions, 2000. ISBN 2-271-05748-5. S. 184–187.
- MARKSCHIES, Christoph - RATTMANN, Arnd. Gesamtindex zu Epiphanius Ancoratus, Panarion Haeresium und De fide. Berlin: De Gruyter, 2004. ISBN 3-11-017904-0.
- BAUTZ, Friedrich Wilhelm. Epiphanius von Salamis. In: Biographisch-Bibliographisches Kirchenlexikon. Band 1. 1975, 1990 (2. vyd.) ISBN 3-88309-013-1.
- RABO, Gabriel - ALBRECHT, Felix. „Über die Auferstehung“. Ein syrisches Exzerpt der Schrift des Epiphanius von Salamis De Duodecim gemmis. In: Oriens Christianus. Bd. 96. Wiesbaden, 2012. S. 1–7.
Externé odkazy
- Epiphanius of Salamis: Panarion (anglicky)
- Bibliothek der Kirchenväter - Epiphanius von Salamis (vybrané diela, nemecky)
- https://www.heiligenlexikon.de (nemecky)
- http://www.newadvent.org/cathen/13393b.htm (anglicky)
- Christian Classics Ethereal Library (anglicky)
- http://www.documentacatholicaomnia.eu - Epiphanius Salaminis Episcopus (kompletné dielo, Patrologia Graeca Migne)
- Epiphanius of Salamis: De mensuris et ponderibus (vybrané časti; anglicky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Epiphanios von Salamis na nemeckej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk