Pápežský palác v Avignone

Avignonské zajatie je obdobie rokov 1309 – 1378, keď pápeži sídlili namiesto Ríma v Avignone vo Francúzsku.

Tomuto kroku predchádzal spor francúzskeho kráľa Filipa IV. s pápežom Bonifácom VIII., potom ako pápež vydal bulu Unam sanctam, v ktorej požadoval prioritu duchovnej moci nad svetskou. Spory vyvrcholili pápežovou smrťou. Filip IV. následne presadil v kardinálskom zbore zvolenie Klementa V. za nového pápeža.^[1]

Týmto krokom sa v 14. storočí pápežský štát dostal pod silný vplyv Francúzska a došlo k veľkému úpadku katolíckej cirkvi. Sídlo v Avignone si vybudoval, vraj kvôli lepším podmienkam pre chatrné zdravie, Klement V., ktorý bol úplne závislý od francúzskeho panovníka. Jeho nasledovníci tiež zostávali úplne vo vleku francúzskej politiky a pápežský dvor sa luxusným životným štýlom nijako nelíšil od svetských panovníckych dvorov.

Urban V. sa v roku 1367 pokúsil znovu usadiť v Ríme, ale kvôli nepriateľskej až nebezpečnej situácii sa v roku 1370 vrátil do Avignonu. O prenesenie pápežského stolca sa usiloval aj jeho nástupca Gregor XI., ktorý sa nakoniec v Ríme objavil v roku 1377.

Urban VI. bol pre podozrenie z duševnej choroby zosadený a namiesto neho bol zvolený Klement VII. Tým začal dlhý rad vzdoropápežov, keď sa obaja muži vzájomne exkomunikovali a Klement VII. sa presídlil opäť do Avignonu. Aj po ich smrti trvalo zostávali dvaja pápeži, jeden v Ríme a druhý v Avignone. Európske štáty sa rozdelili podľa toho, ktorému pápežovi stranili. Bolo to škandálne obdobie súčasne vládnucich pápežov, kedy prestíž pápežského úradu klesla na dno. Jednota cirkvi bola obnovená až na kostnickom koncile v roku 1417 voľbou Martina V.

Literatúra

• Gelmi, J. 1994: Papežové. Od svatého Petra po Jana Pavla II. Praha.
• Mawxell - Stuart, P. G. 1998: Papežové, život a vláda. Od sv. Petra k Janu Pavlu II. Praha.
• Rendina, C. 2005: Příběhy papežů, dějiny a tajemství. Praha.

Referencie

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Avignonské zajetí na českej Wikipédii.