Vírnik (iné názvy: autogíra, autogýra, gyroplán) je lietadlo ťažšie ako vzduch, ktorého rotujúce nosné plochy (rotory) na rozdiel od vrtuľníka nie sú poháňané vlastným motorom, ale len účinkom prúdu vzduchu za letu (t. j. aerodynamickými silami), a ktorého dopredný pohyb je vytváraný samostatnou vrtuľou (tá môže byť tak ťažná, ako aj tlačná) poháňanou motorom.

Prvý vírnik zostrojil v roku 1923 Španiel Juan de la Cierva. Pred druhou svetovou vojnou boli vírniky obľúbené ako pozorovacie a spojovacie lietadlá. Ich prednosťou bola najmä nízka minimálna rýchlosť a veľmi krátka štartovacia aj pristávacia dráha. Napríklad počas druhej svetovej vojny boli vírniky ťahané nemeckými ponorkami a používané na pozorovanie. Po vojne boli nahradené vrtuľníkmi, ktoré majú úplne kolmý vzlet aj pristátie a dokážu visieť vo vzduchu, takže sú na pozorovanie alebo záchrannej služby oveľa vhodnejšie. Dnes vírniky používajú najmä leteckí nadšenci, ktorí túžia po niečom nezvyčajnom a cenovo oveľa dostupnejšom ako vrtuľník. Z podobných dôvodov sú aj obľúbenou predlohou pre leteckých modelárov.

Príklady vírnikov

• Focke-Achgelis Fa 330
• Kajaba Ka-1
• KASKR
• CAGI A-7

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vírnik (lietadlo)

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vírník na českej Wikipédii.

Portál letectvo