Anatolij Kralickij - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím

Odborná literatúra, audioknihy, eknihy:


Kategórie (12):


















© Beletria.sk

Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Anatolij Kralickij
Anatolij Kralickij
mních rádu svätého Bazila Veľkého
Anatolij Kralickij
Rod. menoAlexander Fedorovič Kralickij
Narodenie12. február 1835
Vyšné Čabiny, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko)
Úmrtie11. február 1894 (58 rokov)
Mukačevo, Rakúsko-Uhorsko (dnes Ukrajina)
Národnosťrusínska
Známy vďakaliterárne dielo Kňaz Laborec (po slovensky Knieža Laborec)
Profesiamních, pedagóg, spisovateľ, prozaik, etnograf, historik, literárny vedec, folklorista, novinár, fotograf
RodičiaFedor Kralickij
Anna Končová
SúrodenciJúlia, Terézia, Anton, Mária, Michal, Zuzana, Štefan a Anna
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Anatolij Kralickij

Anatolij Kralickij[1] (vlastným menom Alexander Fedorovič Kralickij;[2] * 12. február 1835, Vyšné Čabiny, Rakúske cisárstvo, dnes Slovensko – † 11. február 1894, Mukačevo, Rakúsko-Uhorsko, dnes Ukrajina) bol mních rádu svätého Bazila Veľkého[3], cirkevný činiteľ, pedagóg, spisovateľ, prozaik, etnograf, historik, literárny vedec, folklorista, novinár, fotograf[4][5][6] a významná osobnosť národného obrodenia Rusínov.[7]:9[8]:387 Popri Alexandrovi Duchnovičovi a Alexandrovi Pavlovičovi sa stal najvýznamnejším spisovateľom karpatskorusínskej literatúry druhej polovice 19. storočia.[4][9][10][11]:368[12]:10[13]

Životopis

Monastier Zostúpenia Svätého Ducha

Anatolij Kralickij sa narodil 12. februára 1835 v obci Vyšné Čabiny[6][14][pozn. 1][pozn. 2] ako tretie z deviatich detí (3 synovia a 6 dcér) v rodine miestneho gréckokatolíckeho diakona a učiteľa Fedora Kralického[12] a Anny Končovej (Anny Koncsovej).[15] Pokrstený bol 13. februára 1835 v miestnom gréckokatolíckom chráme kňazom Michalom Jakovičom.[7]:15[16]:11[17][18][19][20][pozn. 3][21] Jeho otec Fedor sa narodil v Haliči (pri meste Stryj[11]) a keď bol mladý, prišiel do monastierskej školy v Krásnom Brode, aby sa vyučil za kantora a učiteľa.[22][23]:276 – 277 Mama pochádzala z obce Svetlice. Anatolij Kralickij mal dve staršie sestry – Júliu a Teréziu, mladšími súrodencami boli Anton[pozn. 4], Mária, Michal, Zuzana, Štefan a Anna.[16]:13[24]:13 Základné vzdelanie najskôr získal od svojho otca v rodine a potom v škole v susednej obci Krásny Brod.[16]:14[23][25][24]:19[26][27]

Anatolij Kralickij sa koncom 40. rokov stretol s Alexandrom Duchnovičom, ktorý navštevoval Monastier Zostúpenia Svätého Ducha v Krásnom Brode.[7] Obdobie života Anatolija Kralického do roku 1858 nie je pre vedcov jednoznačné. Vznikajú názory, že bol samouk[28] alebo sa učil na Haliči[11]:360, v Prešove, v Užhorodskom duchovnom seminári (1852 – 56)[24]:13, v Užhorodskom biskupskom seminári[29] či študoval filozofiu na Košickom gymnáziu[16]:17[30][31] alebo bol určitý čas novicom do Monastiera svätého Mikuláša v Mukačeve.[32] Podľa ďalšieho názoru sa v roku 1850 ako 15-ročný dostal do Monastiera Zostúpenia Svätého Ducha.[23] V roku 1854 sa dostal ako kandidát do Monastiera svätého Mikuláša[33] v Mukačeve na odporúčanie od Alexandra Duchnoviča, ktorý si všimol jeho nadanie k dejinám a literatúre. Anatolij Kralickij následne v rokoch 1854 – 56 študoval v Máriapovčianskom monastieri, neskôr medzi rokmi 1856 – 58 v Monastieri Zostúpenia Svätého Ducha.[12][16]:19[25][32][pozn. 5] V roku 1856 podľa Heleny Rudlovčákovej taktiež dostal ponuku stať sa učiteľom v (dnes už ukrajinskej) obci Imstyčovo.[24]:19[pozn. 6] Rozhodol sa však ostať vo Vyšných Čabinách – vyžiadal si miesto miestneho učiteľa, aby pomáhal otcovi. Počas štúdií sa začal venovať umeleckej tvorbe a štúdiu regionálnej histórie, etnografie a ľudovej tvorby.[24]:17, 19[35]

Monastier svätého Mikuláša

25. marca 1858 ho v Prešove prešovský biskup Jozef Gaganec vysvätil za mnícha a prijal rehoľné meno – Anatolij.[36] Obrad zorganizoval Alexander Duchnovič vtedy pôsobiaci na pozícii tajomníka biskupa.[16]:32 Za necelý polrok bol prijatý do Monastiera sv. Michala v Máriapócsi ako profesor cirkevnej histórie[8] a kanonického práva v rehoľnej škole.[37] Zároveň získal právo viesť bohoslužbu.[7]:13[25][38][39] Tam sa naučil nemčinu, čo mu pomohlo pri štúdiu nemeckej literatúry.

V 60. rokoch 19. storočia bol Anatolij Kralickij aktívny v občianskej, kultúrnej a osvetovej činnosti – venoval sa písaniu diel, prekladom či recenziám. V roku 1860 v novinách Zorja halyckaja (po slovensky Úsvit haličský) ako svoje prvé dielo publikoval romantickú poviedku Pastyr u polonynach (po slovensky Pastier na holiach).[7]:33 O 3 roky neskôr napísal svoje najznámejšie dielo – poviedku Kňaz Laborec (po slovensky Knieža Laborec) – dielo o legendárnom kniežati Laborcovi ranofeudálneho štátu slovanského kmeňového zväzu Bielych Chorvátov.[8]:21 Ideou diela je názor Anatolija Kralického, že boj za slobodu národa bol v tejto dobe nevyhnutný[24]:37, 40, 72 – 86 V roku 1863 prestúpil do Monastiera svätého Mikuláša v Mukačeve, ktorý bol od svojho vzniku hlavným strediskom náboženského, národného i kultúrneho života v Podkarpatskej oblasti.[40][41][42][pozn. 7][43] Začal v ňom pôsobiť ako učiteľ novicov, neskôr sa stal tajomníkom igumena. Od roku 1869 do smrti bol igumenom v Monastieri svätého Mikuláša v Mukačeve.[12]:14 [15][7]:36[44][45][46] V roku 1885 kandidoval na pozíciu prvého predstaveného všetkých monastierov (protoigumena[47]) Gréckokatolíckej cirkvi v Rakúsko-Uhorsku, ale neskôr sa vzdal kandidatúry kvôli svojej názorovej orientácii na ideu slovanskej vzájomnosti a Rusko.[7]:20[16]:24[22][24]:34[44][48][49] Kvôli týmto názorom sa Anatolij Kralickij stal aj nepohodlným pre vládu. Vláda ho následne verejne obvinila z kolaborácie s redakciou novín Slovo, ktorých vydávanie bolo na území Rakúsko-Uhorska zakázané.[7]:36[16]:24[50], a z nelojálnosti k uhorským zákonom. Spolu s ďalšími redaktormi bol obvinený zo spolupráce s haličskými proruskými (v Rakúsko-Uhorsku zakázanými) novinami. Anatolij Kralickij bol podľa Mychajla Petrovyča Drahomanova názorovo orientovaný na Moskvu tzv. ľudovým spôsobom.[12]:9[51]

Anatolij Kralickij bol aj jeden z prvých amatérskych fotografov v Podkarpatskej oblasti. Vo februári 1866 ho Jakiv Fedorovič Holovackyj požiadal, aby urobil niekoľko fotografií ľudí v kroji. Tieto snímky umiestnil do práce Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi (po slovensky Ľudové piesne Haličskej a Uhorskej Rusi). Anatolij Kralickij v júni 1866 poslal Michailovi Fiodorovičovi Rajevskému fotografiu muža – Rusína z oblasti pohoria Munții Maramureșului. V roku 1869 sa zúčastnil osadenia nového kríža na chrám v obci Lypča. Pri tejto príležitosti sfotografoval miestneho majstra Vasyľa Melcera oblečeného v huculskom kroji a napísal báseň Pamjatnoje (po slovensky Pamätné).[7]:21[4] František Rut Tichý tvrdil, že táto fotografia bola objavená v roku 1924 počas opravy zvonice chrámu pri Monastieri svätého Mikuláša v Mukačeve. Žiadna fotografia od Anatolija Kralického sa však nezachovala.[5]

Anatolij Kralickij v spolupráci s Viktorom Kimakom po smrti Alexandra Duchnoviča v roku 1865 určitý čas vydával národné (ľudové) kalendáre – tzv. Mesjaceslovy, ktoré Duchnovič vydával od začiatku 50. rokov 19. storočia. Kalendáre mali nábožensko-moralizátorsky charakter, ale obsahovali tiež úryvky z umeleckej literatúry (diela napríklad Alexandra Duchnoviča, Alexandra Pavloviča, Anatolija Kralického či Alexandra Mytraka) či rady pre hospodárov.[24]:37

Anatolij Kralickij sa v októbri 1866 zapojil do činnosti kultúrno-osvietenského spolku – Spoločnosť sv. Vasilija Veľkého (iný názov: Spoločnosť sv. Vasyľa Velykoho; po slovensky Spoločnosť svätého Vasilija Veľkého alebo Spoločnosť svätého Bazila Veľkého; rusínsky názov: Spoločnosť sv. Vasyľa Velykoho; ukrajinský názov: Tovarystvo sv. Vasyľa Velykoho)[2][12][8]:375[52][53], kde pôsobil na funkcii sekretára. V rámci činnosti spolku bol redaktorom novín Slovo (po slovensky Slovo) a neskôr novín Svit (po slovensky Svet) v rokoch 1867 – 71.[24]:38[54] Bol tiež členom literárnej spoločnosti v Ľvove – Halycko-Ruska matycja (po slovensky Haličsko-Ruská matica). Neskôr sa s Ivanom Siľvajom pokúšal o založenie vlastných literárno-občianskych novín, avšak myšlienku sa nepodarilo zrealizovať.[24]:38[7][pozn. 8]

Od 23. apríla do 19. júna 1867 sa uskutočnila Vseruská etnografická výstava v Moskve. Do prípravného výboru bol v roku 1866 pozvaný aj Anatolij Kralickij, ale z neznámej príčiny to odmietol.[24]:16, 17, 19[55]

Anatolij Kralickij ovládal mnoho jazykov – ruštinu, ukrajinčinu, slovenčinu, češtinu, maďarčinu, nemčinu, francúzštinu, gréčtinu, latinčinu, karpatorusínsky.[24]:39

Anatolij Kralickij po Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní sa venoval prekladom diel slovenských autorov (Pavol Jozef Šafárik, Svetozár Hurban-Vajanský, Ondrej Serebíni, Anton Bielek...). V roku 1892 v novinách Lystok (po slovensky Lístok) publikoval historický prehľad slovenskej literatúry.[24]:36[56]

Anatolij Kralickij zomrel 11. februára 1894 v Mukačevskom monastieri a pochovali ho do krypty na cintoríne tohto monastiera. Nekrológ, v ktorom bol vyzdvihnutý prínos Anatolija Kralického, napísal Eugenij Fencik.[57] Eugenij Fencik bol taktiež autorom prvej biografie Anatolija Kralického z roku 1893.[16]

Tvorba

Anatolij Kralickij je autorom okolo 400 vedeckých, publicistických a literárnych titulov.[15] Svoje diela publikoval aj pod rôznymi pseudonymami (Askoľd, Ivan Noď, Foma Fomyč, Laborčan...) a kryptonymami (A. K., A. Kr., An. Kr...).[6][12][58] Napísal veľa poviedok, povestí, noviel, čŕt, prekladov, publicistických článkov, etnografických a vlastivedných štúdií – Sivero-vostočnaja Uhorščyna (po slovensky Severovýchodné Uhorsko)[pozn. 9][59], Topografičesko-geografičeskoje opisanije (po slovensky Topograficko-geografický opis), Rusiny Laborskije v Uhorščine (po slovensky Rusíni Laboreckí v Uhorsku)[60], Svadebnyji obrjady u Laborskych Rusinov (po slovensky Svadobné obrady u Laboreckých Rusínov)[26][61][62], Narodnyji pesni iz okolicy Mističevskoj v Ugriji (po slovensky Národné piesne z okolia Mystyči v Uhorsku), Narodnaja etnografija (po slovensky Národná etnografia)[63], Etnografičeskije mysli iz byta Ugorskich Slovakov (po slovensky Etnografické poznámky zo života Uhorských Slovákov)[64], O sovremennom položenii russkich v Ugrii (po slovensky O súčasnom postavení Rusov v Uhorsku)[65].[16]:21 Jeho diela neboli za jeho života vydané knižne.

Práce a diela Anatolija Kralického boli publikované v rozličných publikáciách v Moskve, Petrohrade, Budapešti, Viedni, Kyjeve, Ľvove a Užhorode.[66] V rokoch 1856 – 59 písal do prvých novín na Podkarpatskej Rusi – Cerkovnaja gazeta (po slovensky Cirkevné noviny).[67] Prispieval taktiež do užhorodských novín – Svit (po slovensky Svet)[68], Lystok (po slovensky Lístok) a haličských novín a časopisov – Slovo (po slovensky Slovo), Žyťťa i slovo (po slovensky Život a Slovo), Sokol (po slovensky Sokol), Sova (po slovensky Sova)[69][70], Zorja halyckaja (po slovensky Úsvit haličský), Halyčanyn (po slovensky Haličan), Novyj prolom (po slovensky Nový prelom), Novyj halyčanyn (po slovensky Nový Haličan), Vestnyk (po slovensky Vestník), Beseda (po slovensky Beseda), Naukovyj sbornik (po slovensky Náučný zborník), Otečestvennyj sbornik (po slovensky Vlastenecký zborník), Karpat.[12][15][71] Vyjadroval svoje kriticko-realistické názory, pre ktoré sa stal nepohodlným pre uhorskú vládu – poukazoval na veľký útlak rusínskeho a ukrajinského obyvateľstva v Rakúsko-Uhorsku.[8]:387[24]:29, 39

Prispel tiež k vytvoreniu zbierky informácií o slovanských národoch – Slavjanskij sbornik (po slovensky Slovanský zborník), ktorý bol vydaný v Petrohrade. V svojej tvorbe sa venoval aj histórii podkarpatských monastierov.[22][25][64][72][pozn. 10][73][74] [75][76][77] Kralickij v roku 1874 publikoval článok Pivnično-Schidna Uhorščyna (po slovensky Severovýchodné Uhorsko), v ktorom uviedol topograficko-geografický opis vtedajších 4 zakarpatských komitátov s charakteristikou miest, obcí, národnostnej štruktúry a postavenia tunajšieho obyvateľstva.[15][78][79]

Vytvoril sériu článkov Naukovyj sbornik halycko-ruskoj maticy (r. 1866, I. – IV.) (po slovensky Vedecký zborník Haličsko-rusínskej matice), v ktorých vo forme reportáží napísal sériu biografií významných predstaviteľov rusínskej kultúry[7]:38 – Alexandra Duchnoviča[80][pozn. 11], Arsenija Kocaka[81], Vasiľa Popoviča, Michala Baluďanského[82][83] a ďalších.[84] V rámci publicistickej činnosti uverejnil články aj o niektorých osobnostiach slovenskej kultúry – Štefanovi Moyzesovi, Jánovi Kollárovi[85], Pavlovi Jozefovi Šafárikovi, Jankovi Kráľovi[86][87], Jozefovi Hložníkovi[88] a Františkovi Víťazoslavovi Sasinkovi.[89]

Je autorom mnohých poviedok a rozprávaní zo života rodného kraja, podkarpatských Lemkov (Rusínov). Tie sa neskôr stali podkladmi pre diela Alexandra Duchnoviča, Arsenija Kocaka či Vasiľa Popoviča.

Pamätník Anatolija Kralického v Čabinách

Filozofia a názory Anatolija Kralického boli výrazne ovplyvnené antickými filozofmi starovekého Grécka a Ríma ako aj ideou slovanskej vzájomnosti.[2] V svojej tvorbe a národno-uvedomovacom procese nasledoval svojich veľkých predchodcov – Andreja Bačinského, Juraja Joanika Baziloviča, Vasiľa Dovhoviča, Michala Lučkaja[56], Alexandra Duchnoviča, Alexandra Pavloviča, keď bránil kultúru svojho národa v období silnej maďarizácie. Považoval sa za stúpenca a pokračovateľa buditeľskej činnosti Alexandra Duchnoviča.[33] Záchranu proti maďarizácii Rusínov videl rovnako ako Alexander Duchnovič v šírení idey slovanstva a slovanskej vzájomnosti. Zastával názor, že Rusko je záchrancom slovanských národov a veril v ich lepšiu budúcnosť.[90]

V spolupráci s Cirillom Szabóom vytvoril knižnú sériu Narodnoje čtenije (po slovensky Národné čítanie) a vydali ju v roku 1869. Ich cieľom bolo šíriť osvetu národa.[7][91]

Zostavil veľkú knižnicu vďaka dávnym archívom. Jeho knižnica obsahovala diela významných ukrajinských, ruských, slovenských, poľských, srbských, nemeckých a maďarských spisovateľov (Hryhorij Savyč Skovoroda, Ivan Petrovyč Kotľarevskyj, Taras Hryhorovyč Ševčenko, Marko Vovčok, Oleksa Petrovyč Storoženko, Michal Lučkaj, Alexander Sergejevič Puškin, Vasilij Andrejevič Žukovskij, Nikolaj Vasilievič Gogoľ, Pavol Jozef Šafárik, Ján Kollár, Adam Mickiewicz...).[24]:17, 18[92] Mnoho kníh mu daroval ukrajinský vedec Mychajlo Petrovyč Drahomanov[pozn. 12][93], ktorý mu posielal etnografické a folklórne materiály a zbierky. Medzi nimi boli Maloruski narodni pisni (po slovensky Maloruské národné piesne) a Maloruski narodni perekazy (po slovensky Maloruské národné povesti). Diskutovali spolu aj o problémoch národnostných menšín v Rakúsko-Uhorsku a v Ruskej ríši.[25] Ďalej to boli knihy Zapiski ochotnika (Ivan Sergejevič Turgenev), Rasskazy (Fiodor Michajlovič Rešetnikov), Kobzar (Taras Hryhorovyč Ševčenko), Povisti (Marko Vovčok)...[24]:18 Mychajlo Drahomanov vyzval Rusínov a Ukrajincov žijúcich v Rakúsko-Uhorsku, aby mu posielali piesne či rozprávky, na základe ktorých charakterizoval spôsob život a ľudovú tvorbu miestneho obyvateľstva v prácach Istoričeskije pesni malorusskogo naroda (po slovensky Historické piesne maloruského národa) a Malorusskije predanija i rasskazy (po slovensky Maloruské povesti a rozprávky). Na výzvu sa mu ako prvý prihlásil práve Anatolij Kralickij.[12]:8[94] Anatolij Kralickij si dopisoval s Jakovom Fedorovičom Holovackým, ktorý využil jeho materiály o folklóre a vo svojej štvordielnej práci Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi (po slovensky Ľudové piesne Haličskej a Uhorskej Rusi)[64][92][35], Osypom Andrijovyčom Mončalovským a Ivanom Jakovyčom Frankom. Ivan Jakovyč Franko publikoval niektoré Kralického zápisy v časopise Žyťťa i slovo (po slovensky Život a slovo).[95] Kralickij udržiaval vzťahy s mnohými osobnosťami vedy a kultúry, napríklad s Antonom Semionovičom Budilovičom, s Bohdanom Andrijovyčom Didyckým, s Andrejom Petrovičom Deškom, s Mychajlom Petrovyč Drahomanov, s Izmailom Ivanovičom Sreznevským...[15][24]:18, 27[25][44][54][96][97]

„ Knihy sú tie komory, v ktorých sú spojené poklady minulých rodov a duševné zisky súčasníkov. “
– citát Anatolija Kralického

Anatolij Kralickij prekladal z nemčiny, zo slovenčiny, z češtiny, z ruštiny, z maďarčiny a z francúzštiny. Osobitnou časťou prekladateľskej činnosti Anatolija Kralického sú preklady diel nemeckého spisovateľa Jeremiasa Gotthelfa a švajčiarsko-nemeckého spisovateľa Johanna Heinricha Daniela Zschokkeho, ktorí pôsobili v období osvietenstva. Anatolij Kralickij sa snažil preklady prispôsobiť prostrediu Užhorodskej Rusi (napríklad postavy v jeho dielach slávia Vianoce podľa Juliánskeho kalendára).[7]:40, 41 Zo slovenskej literatúry prekladal diela Jána Hollého (báseň Hlas matky Tatry)[24]:25, Pavla Jozefa Šafárika, Svetozára Hurbana-Vajanského, Ondreja Seberíniho[16] (dielo Marína Hrúzová) a Antona Bieleka[98], ktoré uverejňoval v novinách Lystok (po slovensky Lístok).[12][99] Udržiaval kontakt aj s niektorými predstaviteľmi slovenskej kultúry (Janko Kráľ[pozn. 13][86][87], Samuel Ormis[22]...). V rámci publicistickej činnosti uverejnil články aj o Štefanovi Moyzesovi, Pavlovi Jozefovi Šafárikovi, Jozefovi Hložníkovi a Františkovi Víťazoslavovi Sasinkovi.[89]

Svoju literárnu tvorbu začal v 60. rokoch 19. storočia. Patril k slovanofilom a usiloval sa o presadenie myšlienky slovanskej vzájomnosti, ktorá ovplyvňovala spoločensko-politický život inteligencie v tomto čase. Zastával názor, že cárske Rusko je akýmsi záchrancom slovanských národov a podporuje ich mierumilovnosť. Nesúhlasil s tvrdenie, že v tej dobe Rusko zaostávalo za západnou Európou v oblastiach umenia, literatúry a náuky.[49] Pôsobil v období romantizmu a realizmu.[8]:27[44] Bol hlavným predstaviteľom karpatorusínskeho romantizmu.[24]:27, 47[pozn. 14] V jeho romantických dielach sa postavy nepodrobia osudu, snažia sa pomáhať druhým bez viery v nadprirodzené sily, čo bolo dôkazom viery Anatolija Kralického v silu národa a lepšie vlastnosti človeka.[100] Presadzoval úprimnosť a lásku, nie odlúčenosť i samostatnosť ako iní romantici.[24]:27, 58

Anatolij Kralickij pod vplyvom realizmu napísal viacero sociálno-spoločenských poviedok. Poukazoval v nich na rôzne problémy a ťažkú sociálno-ekonomickú situáciu na území dnešného východného Slovenska a Zakarpatskej Rusi. Venoval sa problematikám sociálnej, národnej a kultúrnej obrody, sociálnej nespravodlivosti, biedy ľudu a emigrácie. V dielach sa venoval aj alkoholizmu – veľkému problému tunajšieho obyvateľstva, ktorý zneužívali hospodári, obchodníci a krčmári.[101] Druhou príčinou chudoby na vidieku v tejto oblasti podľa Anatolija Kralického bola exekúcia.[7]:119 – 122[24]:44 Prvý zoznam diel Anatolija Kralického uverejnil v roku 1930 ruský historik Fiodor Fiodorovič Aristov pod názvom Chronologičeskij perečeň napečateľnych sočinenij A. F. Kralickogo. 1850 – 1893 gg (po slovensky Chronologický zoznam vydaných diel A. F. Kralického. Roky 1850 – 1893).[24]:11, 59 – 61, 65 – 67[68]

Literárnu tvorbu Anatolija Kralického hodnotili napríklad Ivan Jakovyč Franko[102][pozn. 15], Jevgenij Sabov, Volodymyr Ivanovyč Birčak[pozn. 16][12]:11[103], Dmytro Mykolajovyč Verhun, Ivan Serhijovyč Kolomijec, Vasyľ Lazarevyč Mykytas[104][pozn. 17][58][105][106]...

Život a tvorba Anatolija Kralického sa stala predmetom štúdia napríklad pre Františka Ruta Tichého, Fiodora Fiodoroviča Aristova, Vasyľa Lazarovyča Mykytasa[58][107], Jolanu Holendovú, Helenu Rudlovčákovú, Eugena Perfeckého, Valerija Paďaka, Michala Pavliča...[16]

Etnografia

Anatolij Kralickij sa tiež zaoberal etnografiou a folklórom.[66][108] Zoznamoval sa často s obyčajnými dedinčanmi a pri stretnutiach si zapisoval piesne, múdrosti, vedomosti o národných obradoch, hádanky, príslovia, porekadlá, rozprávky, koledy...[64] Napísal viaceré etnografické články aj o rôznych slovanských národoch – o Srboch[109][110], o Bulharoch[111], o Rusoch[54][112][113][114], o Ukrajincoch[115]... Riešil v nich tiež sociálno-ekonomické, politické, kultúrne či historické otázky.[24]:34

Anatolij Kralickij v roku 1863 strávil dva týždne na východnom Slovensku,[116] kde ho zaujali tunajšie svadobné zvyky, o ktorých napísal v článku Svadebnyji zvyčaji u šaryšskych Slovakov (po slovensky Svadobné zvyky šarišských Slovákov). Článok uverejnil v časopise Halyčanyn (po slovensky Haličan) v roku 1868. Článok druhýkrát vydal v roku 1871.[24]:31[117][118][119]

Materiálmi pre jeho etnografickú činnosť sa stali vtedajšie vydania Andreja Deška[120], Mychajla Andrijovyča Vrabeľa[121], Vuka Stafanovića Karadžića, Jána Kollára...[24]:24, 30

Dielo

Poviedky

  • Kňaz Laborec (po slovensky Knieža Laborec) je najvýznamnejšie a najznámejšie dielo Anatolija Kralického. Dielo bolo publikované v zborníku Halyčanyn (po slovensky Haličan) v roku 1863.[64] Dej romantickej poviedky sa sústreďuje na knieža Laborca, jeho snahu ubrániť sa vo svojej užhorodskej pevnosti proti Uhrom.[92][pozn. 18] Zradou bol nútený utekať so svojou dcérou Virou[122] a svojimi najbližšími spolubojovníkmi až k rieke Sviržava, na brehu ktorej ho Uhri chytili a popravili. Jeho verní spolubojovníci ho tam pochovali. Kralickij opisuje tragický koniec slovami: „Pochovali ho na tom mieste pri Sviržave a nazvali tú nešťastnú riečku Laborec“. Dielo bolo následne niekoľkokrát vydané (napríklad v roku 1925 Augustínom Vološinom).[12][7]:14, 35[44]
  • Obraz žizni (po slovensky Obraz života) je poviedka, ktorá je literárnym debutom Anatolija Kralického. Bola publikovaná v šlabikári Knyžnycja čytaľnaja dľa načynajuščych v roku 1847. V poviedke vystupuje starec, ktorý má predstavovať Alexandra Duchnoviča.[24]:39 – 40
  • Pastyr u polonynach (po slovensky Pastier na planinách) je poviedka, ktorá je kompozične rozdelená na 6 častí s 2 dejovými líniami. V prvej dejovej línii sa dej sústreďuje na chudobného pastiera Volodymyra. Miluje Olenu, ktorú však zámožný otec už sľúbil rozmaznanému boháčovi Tichomírovi. Druhá línia sa odohráva vo Valašsku, kde bojar Dumyriu vyznáva lásku Flore, pričom vo vedľajšej izbe na smrteľnej posteli leží jeho žena. Flora ho obviní z neľudskosti a chce sa mu pomstiť. Anatolij Kralickij vydal dielov roku 1860 v novinách Zorja halyckaja (po slovensky Úsvit haličský).[12][24]:48 – 51[123]
  • Svjato-Jurskyj monastryr v Livadiyi (po slovensky Sväto-jurský monastier v Livadii) je poviedka z obdobia oslobodzovacích bojov v Grécku. Anatolij Kralickij ju napísal v roku 1862 a bola vydaná v roku 1865 v 10 vydaniach časopisu Slovo (po slovensky Slovo).[7]:34, 35, 40
  • Kazň neba (po slovensky Nebeská poprava) je poviedka, ktorá bola publikovaná v roku 1863.[124][7]:35
  • Prometej (po slovensky Prometeus) je poviedka s prvkami gréckej mytológie, ktorú Anatolij Kralickij vydal v novinách Svit (po slovensky Svet) pod pseudonymom Foma Fomyč v roku 1867.[125]
  • Napoleon v Moskve.[15]
  • Ne chody, Hrycju, na večornyci! (po slovensky Nechoď, Hryc, na priadky!) je romantická poviedka s prvkami mystiky a folklóru, ktorej námetom boli aj známe ľudové piesne z východného Slovenska a zo Zakarpatskej Rusi. Jednou z nich bola pieseň o večnej láske a boji o ľudskú dôstojnosť - Oj ne chody, Hrycju, ta j na večornyci (po slovensky Oj, nechoď Hryc, na priadky)[126], ktorá bola prvýkrát uvedená v roku 1805. Anatolij Kralickij časť zo začiatku piesne uviedol na koniec poviedky. Dielo vydal v ľvovských novinách Slovo (po slovensky Slovo). Týmto dielom inšpiroval viacerých spisovateľov (Alexander Alexandrovič Šachovskoj, Volodymyr Ivanovyč Samijlenko, Mychaljo Petrovyč Staryckyj, Oľha Julianivna Kobyľanska...). Dielo bolo publikované až v roku 1865 v novinách Slovo (po slovensky Slovo).[7]:35[24]:53 – 57[127]
  • Fedir Petrjuk je romantická poviedka s historickou témou[104], ktorá bola publikovaná v zborníku Otečestvennyj sbornik (po slovensky Vlastenecký zborník) vo Viedni v roku 1862. Dej sa odohráva v pohorí Munții Maramureșului v období turecko-tatárskych nájazdov. Hlavnou postavou je vidiecky hospodár Fedir Petrjuk, ktorý zradou nadobudol bohatstvo a kvôli peniazom je ochotný spraviť čokoľvek. Na druhej strane sú vzbúrenci, ktorý vedie Vasyľ Bahoš. Fedir Petrjuk sa na konci stáva žobrákom ako trest za to, že spolupracoval s nepriateľom a zapredal jedinú dcéru do osmanského háremu.[24]:12, 45, 51 – 53[128]
  • Bratovbyvcja (po slovensky Bratovrah) je romantická poviedka s biblickým námetom, ktorej rukopis sa nenašiel – stratil sa v redakcii literárneho zborník Halyčanyn (po slovensky Halíčan).[pozn. 19][129][7]:35[24]:40, 47 – 48
  • Juhoslov'janski amazonky (po slovensky Juhoslovanské amazonky) je romantická poviedka s námetom histórie obrany slovanských národov, ktorú Anatolij Kralickij publikoval v roku 1891. Témou je povstanie v juhoslovanskej dedine pod vedením Ivana Holovyča, ktorého neskôr zradia a vydajú nepriateľovi. Preto ho nahradí jeho manželka Terka – hlavná postava poviedky. Anatolij Kralickij prostredníctvom diela odsúdil vtedajšie pomery v mnohonárodnostnej spoločnosti.[24]:57, 58[130]
  • Mojsej je poviedka, ktorá bola publikovaná až v roku 1998.[7]:35[131][132]

Sociálno-spoločenské poviedky

  • Pivnycja (po slovensky Pivnica) je sociálno-spoločenská poviedka a jedno z najvýznamnejších diel Anatolija Kralického. Rieši problém svojho rodného regiónu – zrod krčmárstva vďaka rýchlemu vývoju kapitalizmu a alkoholizmu. Časté exekúcie mali za následok ešte väčšie zúboženie dedín.
  • Ekzekutor (po slovensky Exekútor) je realistická sociálno-spoločenská poviedka na vtedy aktuálnu tému – bieda a následné exekúcie na vidieku, ktorá bola publikovaná v roku 1892 pod pseudonymom Ivan Noď v časopise Beseda (po slovensky Beseda). Rozprávačom diela s jednoduchou kompozíciou a dejom je exekútor, ktorý cestuje do biednej dediny Iršavka.[24]:65 – 68 Autor v diele ukazuje veľkú prázdnu chyžu, ktorú je tiež potrebné dať do exekúcie. Exekútor odtiaľ berie jedinú vec – teplú perinu, pod ktorou leží chorá manželka dedinčana.[pozn. 20] Svoje konanie vysvetľuje povinnosťou. Neskôr sa však zamýšľa, či jeho konanie bolo ozaj spravodlivé.[8]:27[133]
  • Pijavycja (po slovensky Pijavica) je sociálno-spoločenská poviedka, ktorú Anatolij Kralickij publikoval s Cirillom Szabóom v roku 1869 v rámci knižnej série Narodnoje čtenije (po slovensky Národné čítanie). Má jednoduchý dej a kompozíciu tvorí 9 častí, z ktorých prvých osem je pomenovaných. Názov označuje hlavnú postavu – krčmára Rozenfeľda, ktorý sa usiluje iba o čo najväčší zisk. Používa aj nemorálne spôsoby ako napríklad riedenie pálenky špinavou vodou. Je vdovec s 3 synmi. Jednému z nich – Mendeľovi chce dať skryté peniaze v pivnici. Tie už predtým objaví dedinčanka Mária, ktorá sa v pivnici skryje a pred odhalením predstiera smrť. Otec a syn prenesú jej telo do lesa, kde ho chcú spáliť. Mária je však dôvtipná – zoberie peniaze, hodí ich do ohňa a utečie, za čo sa jej chce Rozenfeľd pomstiť. Mendeľ si následne otvorí vlastnú krčmu a založí aj fabriku. Hoci predáva pálenku lacnejšie, má nemorálne spôsoby ako otec. Na konci diela Mendeľa postavia pred súd.[7]:41[24]:61 – 64[91][134]

Románové novely

  • Sіľskyj učyteľ (po slovensky Dedinský učiteľ) je realistická románová novela, ktorú Anatolij Kralickij vydal pod pseudonymom Askoľd v novinách Svit (po slovensky Svet) v roku 1868. Inšpiroval sa dielami nemeckých spisovateľov Johanna Heinricha Daniela Zschokkeho a Jeremiasa Gotthelfa. Dej sa odohráva v obci Blažovce, ktorej obyvatelia sú opísaní ako leniví, zaostalí a mnohí závislí na alkohole. Hlavnou postavou je nový učiteľ Hryhorij, po príchode ktorého nastáva v dedine zmena. Hryhorij je pracovitý, čestný, presný, dochvíľny a čistotný. Rád číta a rozmýšľa nad tým, ako zlepšiť život ostatných v dedine. Odmieta akékoľvek telesné tresty na vyučovaní. Snaží sa o rozvoj obce – otvorí nedeľnú školu pre dospelých, pekáreň, detský domov, knižnicu, domov dôchodcov a iniciuje výstavbu kamenných domov. Postava je inšpirovaná Alexandrom Duchnovičom. Vo výučbe a rozvoji dedinského života mu pomáha aj jeho manželka, ktorá miestne ženy učí domácim prácam. Do mnohých aktivít sa zapája aj miestny kňaz Luka.[7]:40, 41[24]:68 – 71[135]
  • Ivan je romantická románová novela, ktorá vznikla na základe prekladu diela Uli der Knecht nemeckého spisovateľa Jeremiasa Gotthelfa. Anatolij Kralickij ju publikoval v užhorodských novinách Svit (po slovensky Svet). Neskôr ju knižne publikoval s Cirillom Szabóom v rámci knižnej série Narodnoje čtenije (po slovensky Národné čítanie) v roku 1869. Hlavnou postavou je 20-ročný Ivan, ktorý sa stáva múdrym ekonómom. Nie je však spokojný so svojím životom a východisko nachádza v alkohole.[24][136][137]
  • Pugačov je romantická románová novela, ktorá vznikla na základe prekladu diela A vakmerő (po slovensky Smelý) od maďarského spisovateľa Móra Jókaia. Anatolij Kralickij však konečný text upravil – preklad zdynamizoval vynechaním vedľajších postáv a epizód. Bol to zároveň jeho prekladateľský debut.[15][7]:39, 40, 143  –  153[138][139][pozn. 21]

Povesti

  • Abeľar i Heloysa (po slovensky Abélard a Heloisa) je povesť, ktorú Anatolij Kralickij vydal pod pseudonymom Laborčan v roku 1866.[7]:38
  • Ďak (po slovensky Kostolník) je povesť, ktorú Anatolij Kralickij publikoval v roku 1866 v zborníku Otečestvennyj sbornik (po slovensky Vlastenecký zborník) vo Viedni pod pseudonymom Laborčan.[7]:38[24]:40
  • Britva i mylo (po slovensky Britva a mydlo) je povesť, ktorá bola uverejnená v novinách Novyj Prolom (po slovensky Nový prielom) v roku 1883.[140]
  • Fon Mynkač je povesť, ktorú Anatolij Kralickij publikoval pod pseudonymom Ivan Noď v roku 1892.[141]
  • Žitejskije drjazgi (po slovensky Každodenné škriepky) je povesť, dej ktorej sa odohráva na jarmokoch v mestách Mukačevo a Berehovo. Témou sú príhody bežných ľudí – siroty Marišky, dedinčanov Zozuli a Andráša, ktorí predávajú zakázaný tabak.[24]:31[142]

Rozprávky

  • Kazka pro hory (po slovensky Rozprávka o horách) je rozprávka o stvorení hôr. Kde Pán Boh zasial zrno, tam vznikla hora. Pôvodne ich chcel rozmiestniť rovnomerne. Stvorenie nového sveta sa však nepáčilo Diablovi, ktorý v podobe osy uštipol Pána Boha. Tomu sa zrná rozsypali a hory boli rozmiestnené nerovnomerne.[24]:32
  • Sv. Petr i Kolesar (po slovensky Sv. Peter a kolesár) je rozprávka o chudobnom, dôvtipnom, čestnom a neúnavnom kolesárovi Ivanovi Kukynovi. Šesť dní v týždni ťažko pracuje a siedmy deň prehrá všetko v kartách. Raz ho navštívia Ježiš Kristus a sv. Peter. Na znak vďaky za pohostinnosť mu splnia 3 želania. Praje si, aby vždy vyhrával v kartách, aby bol obesený ten, kto mu bude z jablone kradnúť plody, a aby nemohol vstať z jeho lavičky ten, kto si na ňu sadne. Dlhý čas sa Ivanovi darí a koná dobré skutky. Jedného dňa za ním príde Smrť, ktorá si sadne na lavičku a už nemôže vstať. Ivan ju pustí, ak mu predĺži život o 100 rokov. Neskôr si chce zobrať jeho jablko, ale musí predĺžiť Ivanovi život o ďalších 300 rokov. Po 150 rokoch sa Smrť rozhodne veľmi starého Ivana vziať so sebou. Do neba však Ivana nepustia, a tak musí ísť so Smrťou do pekla.[24]:32 – 33[64][143]
  • Ohoň (po slovensky Oheň) je rozprávka, ktorú Anatolij Kralickij publikoval v časopise Beseda (po slovensky Beseda) pod pseudonymom Ivan Noď v roku 1893. Vystupujú v nej Ježiš Kristus a sv. Peter, ktorí odmeňujú dobrých pracovitých biednych ľudí. Trestajú tých, ktorí sú pyšní a prišli nečestne k bohatstvu. Negatívne postavy sú dvaja bratia. Starší je dedinský boháč a mladší je valach. Obidvaja po zbohatnutí zabudnú na niekdajšiu chudobu a spyšnejú. Za trest všetko ich bohatstvo spáli oheň.[24]:33
  • Frajir na husjačych nohach (po slovensky Frajer na husacích nohách) je rozprávka, ktorá bola publikovaná v časopise Žyťťa i slovo (po slovensky Život a Slovo) v roku 1894. Hlavnou postavou je Mária, ktorá ako jediná spomedzi kamarátok nemá priateľa a je ochotná pre to urobiť čokoľvek.[144]

Legendy

  • Dobra baba i čort (po slovensky Dobrá baba a čert) je legenda, ktorú publikovala Oľha Fedorivna Franková v časopise Žyťťa i slovo (po slovensky Život a slovo) v rámci rubriky Novely i fablio (po slovensky Novely a fabliau) v roku 1894. Dej sa dohráva sa v dedine, kde ešte nikdy neprišiel kominár. Raz si ho zavolá miestny statkár. Kominár sa spýta na cestu stareny, ktorá zbiera v lese hríby. Tá si myslí, že je čert. Preto mu odporučí dlhšiu cestu, aby nestretol kríž.[64][145]
  • Zvidky vzjalasja žaba? (po slovensky Odkiaľ sa vzala žaba?) je legenda, ktorá bola publikovaná v časopise Žyťťa i slovo (po slovensky Život a slovo) v roku 1894. Je o mužovi, ktorému sa narodí dieťa, no nikto nechce byť jeho kmotor. Plakať na konci dediny ho nájdu Ježiš Kristus a sv. Peter. Ježiš Kristus sa ponúkne, že pôjde za kmotra. Pokrstia dieťa a doma sa koná bohatá hostina. Muž postupne zbohatne a spyšnie. Po roku ho znovu navštívia Ježiš Kristus a sv. Peter. Nechce ich už však pohostiť a vyháňa ich z domu. Ježiš Kristus ho preto hodí do mláky a z muža sa stane žaba.[64][146]

Pamiatka

Výskum života a tvorby

  • Eugen Perfecký bol prvý historik, ktorý zistil informácie o rannom detstve Anatolija Kralického vďaka rozhovoru s jeho bratrancom – Mefodijom Kralickým.[7]:16
  • Informácie o živote a o tvorbe Anatolija Kralického na začiatku 30. rokov 20. storočia zisťoval František Rut Tichý. Vo svojej monografii rozoberajúcej život a tvorbu Anatolija Kralického písal o pôvode jeho rodiny z Haliče a poskytol informácie o jeho detstve a mladosti.[7]:16, 17[11]
  • Ako prvý biografické informácie o živote Anatolija Kralického poskytol Eugenij Fencik vo svojej rozsiahlej historicko-literárnej štúdii z roku 1893 – Očerk Ugro-russkoj pismennosti (po slovensky Náčrt Uhro-ruskej písomnosti), ktorú publikoval postupne medzi rokmi 1892 až 1896.[16]:10[pozn. 22][148]
  • Valerij Paďak a Larysa Iľčenko v roku 1994 v Užhorode vydali bibliografiu diel Anatolija Kralického, ktorá obsahuje približne 400 titulov. Okrem originálnych diel medzi ne patria aj preklady umeleckých diel slovenských, českých, maďarských, rakúskych, nemeckých, švajčiarskych, ruských a ďalších spisovateľov, novinové články, historické a literárne náčrty, memoáre, etnografické a štatistické výskumy, folklórne texty Rusínov a Zakarpatských Ukrajincov či články o histórii Rádu sv. Bazila Veľkého, mravoučné či liturgické texty... Snaha o vydanie diel do knižnej verzie vznikla už v roku 1989.[7]:11[16]:10[149]
  • V roku 2019 pri príležitosti 185. výročia dňa narodenia a 125. výročia úmrtia Anatolija Kralického v Prešove s podporou fondu na podporu kultúry národnostných menšín – KULTMINOR vyšla publikácia napísaná v rusínskom jazyku s názvom Anatolij Kralyckyj – Tvory (po slovensky Anatolij Kralickij – Dielo). Jej autormi sú Valerij Paďak a Michal Pavlič. Kniha obsahuje fakty týkajúceho sa jeho života a tvorby, umelecké prozaické diela, preklady, memoáre, články a historicko-etnografické štúdie, publicistické články (bola dovtedy najrozsiahlejšou zbierkou diel Anatolija Kralického – obsahuje 28 diel) ako aj vybranú korešpondenciu z rokov 1864 – 1883.[16]:9[150]
  • Vydavateľstvo Prešovskej univerzity v roku 2020 vydalo zbierku diel Anatolija Kralického pod názvom Kňaz Laborec: Vybrani tvory (po slovensky Anatolij Kralickij: Knieža Laborec). Knihu v rusínskom jazyku napísali Valerij Paďak a Michal Pavlič. Jej vydanie opäť podporil fond na podporu kultúry národnostných menšín – KULTMINOR. Kniha obsahuje fakty týkajúceho sa jeho života a tvorby, 32 umeleckých prozaických diel, preklady, memoáre, články a historicko-etnografické štúdie.[16]:10[151]

Poznámky

  1. ↑ V niektorých odborných textoch je uvádzané, že Anatolij Kralickij sa narodil 12. februára 1834 (Dmytro Mykolajovyč Verhun, Jolana Holendová, Eugen Perfecký), v iných 12. februára 1835 (tento dátum v svojom nekrológu spomínal Eugenij Fencik, ďalej tento dátum uvádzajú Valerij Paďak a Michal Pavlič). Valerij Paďak zistil na základe archívnych dokumentov, že správny dátum je 12. február 1835.
  2. ↑ Vyšné Čabiny boli s Nižnými Čabinami v roku 1964 zlúčené do súčasnej obce Čabiny.
  3. ↑ Kópia krstného listu bola nájdená v roku 2006 v archíve Zemplínskej župy (Zemplén Levéltára) v meste Nové Mesto pod Šiatrom.
  4. ↑ Kralického brat Anton sa podobne ako ich otec stal učiteľom. Po tom, čo otec zomrel na choleru, ho nahradil na pozícii miestneho učiteľa.
  5. ↑ V súčasnosti neexistujú žiadne archívne dokumenty, ktoré by potvrdzovali tieto tvrdenia.
  6. ↑ V monastieri v obci Imstyčovo pôsobil synovec Anatolija Kralického – Mefodij Kralickij, ktorý životopisné fakty o Anatolijovi Kralickému poskytol Eugenovi Perfeckému.[34]
  7. ↑ Monastier svätého Mikuláša bol od svojho vzniku v 14. storočí do roku 1947 bol mužským monastierom. V roku 1947 začal byť spravovaný Pravoslávnou cirkvou a stal sa ženským monastierom.
  8. ↑ Noviny mali podľa plánu vychádzať pod názvom Svit (po slovensky Svet).
  9. ↑ Anatolij Kralickij vo svojej štúdii spomína viaceré mestá a obce na území súčasného Slovenska - Čertižné, Palota, Kerestúr (obec od roku 1955 má názov Zemplínska Teplica), Maďarska - Debrecín, Tokaj, Gesztely, Rátka, ako aj rieky (Bodrog, Takta)
  10. ↑ Anatolij Kralickij sa v sérii historických článkov venoval napríklad monastierom: v obci Krásny Brod (Monastier Zostúpenia Svätého Ducha - 1864, 1871) , v obci Boroňavo (Boroňavskyj monastyr Blahoviščeňňa Presvjatoji Bohorodyci ČSVV, 1870, 1871), v obci Imstyčovo (Imstyčivskyj monastyr, 1867, 1871), v meste Máriapócs (1862, 1863, 1866, 1871), v obci Hrušovo (Hrušivskyj monastyr), v meste Mukačevo (Monastier svätého Mikuláša, 1865, 1871), v obci Malé Berezné (1871)...
  11. ↑ Niektorí vedci v 20. storočí považovali článok o Alexandrovi Duchnovičovi za nekrológ.
  12. ↑ Anatolij Kralickij a Mychajlo Petrovyč Drahomanov pi svojom spoločnom stretnutí v Kralického kancelárii diskutovali nielen o týchto knihách, ale aj o podmienkach pre národnostné menšiny v Ruskej ríši a v Rakúsko-Uhorsku.
  13. ↑ Anatolij Kralickij napísal aj biografiu Janka Kráľa. V biografii charakterizoval Janka Kráľa ako obzvlášť talentovaného, sčítaného, úprimného, humánneho človeka, ktorý sa zároveň „búril proti nespravodlivosti“.
  14. ↑ V tvorbe Anatolija Kralického sa nachádza najväčší vplyv folklóru zo všetkých predstaviteľov karpatskorusínskeho romantizmu.
  15. ↑ Ivan Jakovyč Franko taktiež v svojom článku Formaľnyj i reaľnyj nacionalizm (po slovensky Formálny a reálny nacionalizmus) pozitívne hodnotil kultúrnych činiteľov v karpatskej oblasti.
  16. ↑ Volodymyr Ivanovyč Birčak považoval tvorbu Anatolija Kralického za proukrajinsky orientovanú.
  17. ↑ Vasyľ Lazarovyč Mykytas napísal dovtedy najdetailnejšiu charakteristiku tvorby Anatolija Kralického. Jeho tvorbu charakterizoval vďaka vysvetleniu vtedajšej literárnej situácie a literárnym portrétom spisovateľov predchádzajúcej aj nasledujúcej generácie.
  18. ↑ Anatolij Kralickij v diele používa označenie Polovci, ako v 9. storočí nazývali Starých Maďarov.
  19. ↑ Rukopis diela sa stratil v redakcii literárneho zborníka Halyčanyn (po slovensky Haličan).
  20. ↑ Opisované situácie v diele boli inšpirované príbehom skutočného exekútora.
  21. ↑ Podľa prekladateľa Jevgenija Leopoldoviča Nedzelského a českého novinára Antonína Hartla zastávali názor, že poviedka Pugačov vznikla prekladom historickej novely Kapitánova dcéra od Alexandra Sergejeviča Puškina. Literárni vedci Valerij Paďak a János Váradi-Strenberg však zistili, že ide o preklad diela A vakmerő (po slovensky Smelý) od maďarského spisovateľa Móra Jókaia.
  22. ↑ Eugenij Fencik publikoval prvú biografiu Anatolija Kralického v časopise Lystok (po slovensky Lístok) v rokoch 1892 – 1894 a 1896.

Referencie

  1. ↑ KRALICKIJ, Anatolij. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok V. Km – L. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2013. 852 s. ISBN 978-80-8149-011-8. S. 316 – 317.
  2. ↑ a b c PLIŠKOVÁ, Anna; KONEČNÝ, Stanislava. Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989. 1.. vyd. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry, 2008. ISBN 978-80-8068-867-7. Kapitola Rusíni v prelomoch dvoch tisícročí, s. 16, 41.
  3. ↑ ŽARNAYOVÁ, Mária. Rád sv. Bazila Veľkého. Slovo (Prešov: Gréckokatolícka cirkev na Slovensku; Petra), 2010-05-23,  42,  11, s. 2. Dostupné online . ISSN 1335-7492.
  4. ↑ a b c PAĎAK, Valerij. Fotografiroval... Anatolij Kralickij. Zakarpatska pravda (Užhorod), 1986-03-22, s. 4. (po rusky)
  5. ↑ a b MEDVIĎ, Petro. Iz našoj istoriji: Anatolij Kralyckyj, neznamyj fotograf . Gorlice: Radio lem.fm, 2014-03-05, . Dostupné online. (po rusínsky)
  6. ↑ a b c TIMKOVIČ, Jozafát Vladimír. Dejiny baziliánskeho monastyra v Krásnobrode od 9. storočia po súčasnosť.  : . 585 s. Dostupné online. ISBN 978-80-970008-1-3. S. 331, 333. (po rusínsky)
  7. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac PAĎAK, Valerij; Pavlič. Anatolij Kralický - Tvorba. Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2019. 440 s. (Rusínska klasika.) Dostupné online. ISBN 978-80-555-2344-6. S. 9, 11, 14 – 16, 20, 22, 32 – 36, 38 – 46, 143. (po rusínsky)
  8. ↑ a b c d e f g PAĎAK, Valerij; PAVLIČ, Michal. Jevgenij Fencyk – Tvorba. 1.. vyd. Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2021. (Rusínska klasika.) Dostupné online. ISBN 978-80-555-2878-6. Kapitola Verchovyna... sdilajet meňa poetom!; Od romantizma do realizma; Zaznačky y komentri do tvoriv Je. Fencyka, s. 18, 21, 23, 27, 375, 387. (po rusínsky)
  9. ↑ KONEČNÝ, Stanislav. Náčrt dejín karpatských Rusínov. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove – Ústav rusínskeho jazyka a kultúry, 2015. 226 s. Dostupné online. ISBN 978-80-555-1297-6. Kapitola Rusínske národné obrodenie, s. 118.
  10. ↑ FENCIK, Eugen. Očerk Uhro-russkoj pysmennosty. Lystok (Užhorod),  5., s. 55.
  11. ↑ a b c d RUT TICHÝ, František. Anatolij Kralickij (Příspěvky k studiu jeho života i díla). Praha : , 1936. S. 355, 360, 369 – 371. (po česky)
  12. ↑ a b c d e f g h i j k l m HOLENDOVÁ, Jolana. Ne zabuvajmo našych dijačiv mynuloho. Prešov: Ukrajincy Slovaččyny, 2014-10-02, . (po ukrajinsky)
  13. ↑ Ukrajinskyj raďanskyj encyklopedyčnyj slovnyk (URES). Zväzok I.. Kyjev : , 1966. 752 s. S. 244. (po ukrajinsky)
  14. ↑ Čabiny: História. Obec Čabiny, .
  15. ↑ a b c d e f g h i SMOLIJ, Valerij Andrijovyč; BORJAK, Hennadij Volodymyrovyč; VERSŤUK, Vladyslav Fedorovyč; VIDŇANSKYJ, Stepan Vasyľovyč; HORBYK, V'jačeslav Oleksandrovyč; DANYLENKO, Viktor Mychajlovyč; DMYTRIJENKO, Marija Fedorivna. Encyklopedija istoriji Ukrajiny. Kyjev : Naukova Dumka, 2008. 565 s. Dostupné online. S. 290, 291. (po ukrajinsky)
  16. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q PAĎAK, Valerij. Anatolij Kralický: Kňaz Laborec. Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2020. 400 s. Dostupné online. ISBN 978-80-555-2657-7. S. 9, 11, 13, 14, 17, 19, 21, 22, 32, 222 – 236. (po rusínsky)
  17. ↑ Zemplén Levéltára: Zemplén vármegyei felekezeti anyakönyvi másodpéldányok levéltári gyujteménye. 1821 – 1895.– Fond 4, 1420, old. 73.
  18. ↑ Schematizmus Gréckokatolíckeho arcibiskupstva v Prešove. Prešov: Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov, .
  19. ↑ PAĎAK, Valerij. Narys istoriji karpatorusynskoji literatury. Toronto : s.n., 2016. S. 77 – 82. x
  20. ↑ Zemplén vármegyei felekezeti anyakönyvi másodpéldányok levéltári gyüjteménye. 1821 – 1895. Zväzok 4. s.l. : Zemplén Levéltára. S. 73. (po maďarsky)
  21. ↑ PERFECKÝ, Eugen. Izvestija otdelenija russkogo jazyka i slovesnosti imperatorskoj Akademijej nauk. Zväzok 9.. Petrohrad : s.n., 1914. S. 313. (po rusky)
  22. ↑ a b c d PALAŠČÁK, Dávid. Beseda rusínska. hosť: Milan Jasík. Košice: RTVS, 2021-05-29, cit. 2021-10-05. 06:22, 22:15. (po rusínsky)
  23. ↑ a b c PEKAR, Atanasij. «Anatolij Kralyckyj, ČSVV, jak istoryk» // Tak samo.... Analecta Ordinis S. Basilii Magni (Rím), 1974, s. 276 - 292.
  24. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al am an HOLENDOVÁ, Jolana. Anatolij Kralyckyj. 1.. vyd. Prešov : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Odbor ukrajinskej literatúry, 1984. 256 s. Hromadsko-kuľturna ta osvitňa dijaľnisť Anatolija Kralyckoho, Romantyčni opovidaňňa Anatolija Kralyckoho, Sociaľno-pobutova tematyka opovidaň Anatolija Kralyckoho, Kňaz Laborec, Janko Kraľ, s. 11 – 18, 25 – 71, 142, 218. (po ukrajinsky)
  25. ↑ a b c d e f KYRYČUK, Oleksandr Vasyľovyč; OMEĽČUK, M.; ORLEVYČ, Iryna Vasylivna. Istorija relihij v Ukrajini: naukovyj ščoričnyk. Zväzok 1.. s.l. : s.n., 2011. 782 s. Dostupné online. Istorija chrystyjanstva: Relihijne žyťťa v Halyčyni ta Zakarpatti proťahom 1772 – 1914 rokiv, s. 181 – 183. (po ukrajinsky)
  26. ↑ a b RUDLOVČÁKOVÁ, Helena. Zakarpatoukrajinski foľklorysty i jich foľklorni zapysy 50 - 60 rokiv mynuloho storiččja v rukopysnych fondach Jakova Holovackoho. Prešov : NZ MUK, 1983. S. 183 – 188, 239 – 253. (po ukrajinsky)
  27. ↑ ŠLEPECKÝ, Andrej. Naši buditelia. Zväzok II.. Prešov : s.n., 1968. S. 40 – 41.
  28. ↑ FEJERČAK, Petr Ivanovič. Očerk literaturnago dviženija Ugorskich Russkich. Odesa : s.n., 1888. S. 42.
  29. ↑ PEKAR, A.; KLEN, G.. Oleksandr Duchnovyč i naša sučasnisť. Mižnarodna naukova konferencija, prysvjačena 200-littju vid dňa narodžeňňa O. Duchnovyča. Nove žyťťa (Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky), 2003-06-20/21. (po ukrajinsky)
  30. ↑ Slavjanskij sbornik. Zväzok 1.. Petrohrad : Izdanije Peterburgskago otdila Slavjanskago komiteta, 1875. Slovaki i Russkije v statistike Vengrii, s. 625. (po rusky)
  31. ↑ Slavjanskij sbornik. Zväzok I. Sankt-Peterburg: s.n., 1875. Anatolij Kralickij spolupracoval na článku s Ivanom Siľvajom a podpísali ho pod kryptonymom NN. Kapitola Slovaki i russkije v statistike Vengrii, s. 621 – 625. (po rusky)
  32. ↑ a b TIMKOVIČ, Jozefát Vladimír. Letopis Krásnobrodského monastiera, alebo kúsok zo slávnych dejín gréckokatolíkov na Slovensku. Prešov : Blahovistnika, 1995. 130 s. ISBN 978-80-9673-987-5. Osídlenie, s. 121.
  33. ↑ a b MAGOCSI, Paul Robert. Chrbtom k horám. Preklad Eva Eddy. Prešov : UNIVERSUM, 2016. 593 s. ISBN 978-80-89046-97-3. Karpatská Rus v Rakúsko-Uhorsku v rokoch 1868 – 1914, s. 100, 177.
  34. ↑ PERFECKÝ, Eugen. Obzor Ugrorusskoj istoriografii. Petrohrad : Tipografija Imperatorskoj Akademii Nauk, 1915. S. 313. (po rusky)
  35. ↑ a b RUDLOVČÁKOVÁ, Helena. Zbirnyk zachidnoukrajinskych narodnych piseň J. Holovackoho i peršodžerela vmiščenych u ňomu zakarpatoukrajinskych pisennych tekstiv. Prešov : s.n., 1980. S. 88, 91. (po ukrajinsky)
  36. ↑ Bibliografia niektorých kňazov: Kralickij, Alexander Anatolij, OSBM. Dominikánsky knižný inštitút, cit. 2021-04-05.
  37. ↑ Gréckokatolíkom: Anatolij Kralickij. Vatikánsky rozhlas, cit. 2023-01-08.
  38. ↑ JASÍK, Milan. Anatolij Kralický, rusínsky spisovateľ a historik 19. storočia. Čabiny : Gréckokatolícky farský úrad Čabiny, 2004. ISBN 80-969100-0-0. S. 50.
  39. ↑ MAGOCSI, Paul Robert; POP, Ivan. Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv. 1.. vyd. Užhorod : Vydavnyctvo V. Paďaka, 2010. 849 s. ISBN 978-966-387-044-1. (po ukrajinsky)
  40. ↑ Ukrajinskyj Centr - Osvitňo-Informacijnyj Portal Dľa Ukrajinciv - Biblioteka, Halereja, Forum. www.ukrcenter.com, cit. 2019-10-05. (po ukrajinsky)
  41. ↑ VIDŇANSKYJ, Stepan Vasyľovyč. Kralyckyj Anatolij Fedorovyč. Kyjev: resource.history.org.ua, 2008, cit. 2019-10-05. (po ukrajinsky)
  42. ↑ Istorija monastyria. Mukačevo: Svjato-Mykolajivskyj Mukačivskyj žinočyj monastyr, cit. 2021-10-06. (po rusky)
  43. ↑ Encyklopedija sučasnoji Ukrajiny. Zväzok 22. Kyjev : Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, 2020. 712 s. Heslo: Mukačivskyj monastyr svjatoho Mykolaja ČSVV; autor hesla: Viktor Vasyľovyč Kičera. Dostupné online. ISBN 966-02-2074-X. (po ukrajinsky)
  44. ↑ a b c d e MOROZ, Volodymyr. «My sim’ja preslavnoji Ukrajiny»: postať о. Anatolija Kralyckoho iz Zakarpaťťa u svitli joho i našoji sučasnostej. Relihijno-informacijna služba Ukrajiny (RISU), 2019-07-07, cit. 2021-07-27. (po ukrajinsky)
  45. ↑ Rusíni na Slovensku: Hospodářská a kulturní studia. Praha: Česká zemědělská univerzita: Provozně ekonomická fakulta, rev. 2020-10-10, cit. 2021-04-11. (po česky)
  46. ↑ Mukachevo Saint Nicholas's Monastery In: Internet Encyclopedia of Ukraine. Edmmonton, Toronto: Canadian Institute of Ukrainian Studies, cit. 2021-04-11. (po anglicky)
  47. ↑ Gréckokatolícka eparchia Košice – staré stránky. Košice: Gréckokatolícka eparchia Košice, cit. 2021-10-05.
  48. ↑ SIĽVAJ, Ivan. Izbrannyje proizvedenija. Prešov : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1957. S. 102. (po rusky)
  49. ↑ a b O malorossijanach i kazakach. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1868,  II.,  31, 36.
  50. ↑ GOMČIKOV, Nikolaj J.. Knigopečatňa st. Iosifa Fejševša. Karpat (Užhorod), 1885-03-08,  XIII.,  10.
  51. ↑ VYŠNEVSKYJ, Ivan Prokopovyč. Tradyciji ta sučasnisť. Ľvov : s.n., 1963. S. 37. (po ukrajinsky)
  52. ↑ LYAVINECZ-UGRIN, Marianna. History of the Russian Language in Hungary in the 19th Century. Discovering Kirill Szabov. Budapešť: 2018-11-06, cit. 2021-04-11. S. 5. (po rusky)
  53. ↑ POP, Ivan. Malé dejiny Rusínov. 2.. vyd. Bratislava : Združenie inteligencie Rusínov Slovenska, 2020. 240 s. ISBN 978-80-970354-4-0. Rusínsky politický program Adolfa Ivanoviča Dobrianskeho-Sačurova, s. 94.
  54. ↑ a b c FEDAKA, Pavlo. Narodna kuľtura i pobut zakarpatciv na strorinkach periodyčnych vydaň kraju druhoji polovyny XIX - poč. XX st.. Cit. 2023-02-12. S. 3, 4. (po ukrajinsky)
  55. ↑ ROVDA, Kirill Iosofovič. Čechi i russkije v ich literaturnych vzaimosvjazach: 50 - 60-e gody XIX veka. Leningrad : Nauka, 1968. 247 s. S. 19. (po rusky)
  56. ↑ a b MOLNÁR, Michal. Slováci a Ukrajinci. Prešov : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Odbor ukrajinskej literatúry, 1965. S. 74, 163 – 165. (po ukrajinsky)
  57. ↑ PALAŠČÁK, Dávid. Zvony nad krajinou rusínske. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2020-03-11, cit. 2020-09-23. 29:50 – 30:29. Hostia: Milan Moroz, Ľubica Gajdošová, Vladimír Pančák, Milan Jasík, Anna Habiňaková, Michal Bycko, Fedor Vico.
  58. ↑ a b c MYKYTAS, Vasyľ Lazarovyč. Haluzka mohutňoho dereva. Užhorod : Karpaty, 1971. S. 124, 134. (po ukrajinsky)
  59. ↑ KRALICKIJ, A.. Naukovyj sbornik. Zväzok 2. – 4.. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1866. Severo-vostočnaja Ugorščina, s. 151 – 155, 299 – 318. (po rusky)
  60. ↑ KRALICKIJ, Anatolij. Naukovyj sbornik. Zväzok II.. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1865. Rusiny Laborskije v Uhorščine, s. 106 – 107. (po rusky)
  61. ↑ KRALICKIJ, A.. Naukovyj sbornik. Zväzok I – IV. Ľvov : s.n., 1865. Svadebnyji obrjady u Laborskych Rusinov, s. 137 – 160. (po rusky)
  62. ↑ HOLOVACKÝ, Jakov Fedorovič. Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi. Zväzok 3.. Moskva : s.n., 1878. (po rusky)
  63. ↑ VASYĽJEVYČ, I.. Narodnaja etnografija. Lystok (Užhorod), 1888,  15.
  64. ↑ a b c d e f g h ŠMAJDA, Michal. A iši vam vinčuju. 1.. vyd. Prešov : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Odbor ukrajinskej literatúry, 1992. 502 s. Dostupné online. ISBN 80-08-01151-3. Lemky ta Lemkivščyna, s. 35, 58, 61, 65. (po ukrajinsky)
  65. ↑ KRALICKIJ, A.. Slavjanskij sbornik. Zväzok I. Petrohrad : s.n., 1875. O sovremennnom položenii russkich v Ugrii, s. 44 – 54. (po rusky)
  66. ↑ a b MYKYTAS, Vasyľ Lazarovyč. Kra-Kry. Ukrajinska Literaturna Encyklopedija. Tom 3.. izbornyk.org.ua, cit. 2021-08-01. (po ukrajinsky)
  67. ↑ Vydatni zakarapatci. Užhorod: Zakaraptska Oblasna Universalna Naukova Biblioteka im. F. Potyšňaka, cit. 2021-02-12. (po ukrajinsky)
  68. ↑ a b ARISTOV, Fiodor Fiodorovič. Karpatorusskij sbornik: Podkarpatskaja Rus v čest T. G. Masarika. 1850 – 1930. Užhorod : Izdanije Podkarpatskago Narodoprosvititeľnago Sojuza, 1930. Chronologičeskij perečeň napečateľnych sočinenij A. F. Kralickogo. 1850 – 1893 gg, s. 70 – 78. (po rusky)
  69. ↑ RUDLOVČÁKOVÁ, Helena. Biľa džerel sučasnosti. Prešov : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Odbor ukrajinskej literatúry, 1981. 416 s. S. 272. (po ukrajinsky)
  70. ↑ MEDVIĎ, Fetro. Pered 145-ma rokamy Rusyny vydavaly satiru. Smijaly sja z jepiskopa. lem.fm, 2016-07-06, cit. 2023-02-11. (po rusínsky)
  71. ↑ POP, Ivan. Dějiny Podkarpatské Rusi v datech. Praha : Libri, 2005. ISBN 80-7277-237-6. Podkarpatská Rus v rakousko-uherské monarchii, s. 235. (po česky)
  72. ↑ KONDRATOVYČ, Irynej Mychajlovyč. Istorija Podkarpatskoj Rusi dľa naroda. Užhorod : Prosvita, 1925. S. 35 – 37. (po rusky)
  73. ↑ KRALICKIJ, Anatolij. Krasnobrodskij monastyr. Lystok (Užhorod).
  74. ↑ KRALICKIJ, Anatolij. Monastyr Blagoveščenija Presvjatoj Bogorodicy v Boroňave. Vremennik Stavropigijskogo instituta na 1872 god (Ľvov), 1871. (po ukrajinsky)KRALICKIJ, Anatolij. Monastyr Blagoveščenija Presvjatoj Bogorodicy v Boroňave. Vremennik Stavropigijskogo instituta na 1872 god (Ľvov), 1871. (po ukrajinsky)
  75. ↑ KRALICKIJ, A.. Ugro-russkij monastyr v Marija-Povči. Vestnik Narodnogo Doma (Ľvov), 1891,  98. (po rusky)
  76. ↑ A. KRALICKIJ. Mesjacoslov na 1895 god. Užhorod : s.n., 1894. Monastyr Gruševskij. (po rusky)
  77. ↑ A. KRALICKIJ. Iz istorii našich ugro-russkich monastyrej. Monastyr Gruševskij. Lystok (Užhorod), 1894,  12.
  78. ↑ KRALICKIJ, A.. Naukovyj sbornik. Zväzok II. – IV. Ľvov : s.n., 1866. Severo-vostočnaja Ugorščina. (po rusky)
  79. ↑ Bedstvennoje položenije ugro-russkogo naroda; Čto jesť pričinoju obednenija našich kresťjan; O davnij panščyne; Narodnyj bunt v verchnej Ugriy 1831 g.. Slovo (Ľvov), 1861, 1863, 1872, 1874,  1., 3., 12., 14.,  1, 36, 78, 118 – 120.
  80. ↑ Aleksandr Duchnovič, krylošanin Prjaševskij. Zolotaja gramota: Iľustrovannyje pismo dľa polučenija i zabavy: Prigoda do "Strachopuda" (Viedeň), 1865,  7, s. 55, 56. (po rusky)
  81. ↑ KRALICKIJ, Anatolij. Arsenij Kocak: Doktor svjatogo Bogoslovija. Naukovyj sbornik (Ľvov: tipografija Stavropigijskogo instituta), 1866. (po rusky)
  82. ↑ KRALYCKYJ ANAT.. Michail Baluďanskij. Slovo (Ľvov: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1864,  4.,  30.
  83. ↑ FOMA FOMYČ. Michail Aleksandrovič Baluďanskij. Svit (Užhorod), 1868,  2.,  20 – 21.
  84. ↑ POP, Ivan. Ivan Pop: Osobnosti našich dějín - KRALICKIJ Anatolij Fedorovič. Bratislava: Združenie inteligencie Rusínov Slovenska, 2015-05-24, cit. 2019-10-05. (po česky)
  85. ↑ FOMA FOMYČ. Ján Kollár i jego „Doč Slavi“. Slovo (Ľvov), 1874,  14.,  27 – 29.
  86. ↑ a b PALAŠČÁK, Dávid. Beseda s NEV. hosť: Milan Jasík. Košice: RTVS, 2021-05-29, cit. 2023-01-28. (po rusínsky)
  87. ↑ a b KRALICKIJ, Anatolij. Janko Kráľ. Svit (Užhorod), 1869,  8..
  88. ↑ Hložník, Jozef In: Encyclopaedia Beliana. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, cit. 2021-02-12.
  89. ↑ a b Kralickyj, Anatolij. In: Encyklopédia Slovenska. Zväzok III. K – M. Bratislava : Veda, 1979. 656 s. S. 218.
  90. ↑ LYAVINECZ-UGRIN, Marianna. K voprosu izučenija istorii russkogo nerazgadannyj K. A. Sabov. Budapešť: Eötvös Loránd University, 2018-11-06, cit. 2021-04-11. S. 332. (po rusky)
  91. ↑ a b SZABÓ, Cirill. Narodnoje čtenije. Zväzok I.. Užhorod : s.n., 1869. Pijavica, Povesť iz ugro-russkoj narodnoj žižni, s. 6, 31, 32. (po rusky)
  92. ↑ a b c Kralyckyj Anatolij. Žyťťa Ukrajinskych Karpat (carpathians.eu), 2011-01-30, cit. 2021-04-16. (po ukrajinsky)
  93. ↑ DRAHOMANOV, Mychajlo Petrovyč. Avstro-ruski spomyny. Kyjev : Naukova dumka, 1970. Kniha pôvodne vyšla v roku 1892 v meste Ľvov.. S. 420 – 425. (po ukrajinsky)
  94. ↑ DRAHOMANOV, Mychajlo Petrovyč. Na spravi Uhorskoji Rusi. Narod (Kolomyja), 1895-06-01,  6.,  11, s. 163 – 166. (po ukrajinsky)
  95. ↑ Černec ta joho doba: nacionaľna ta relihijna identyčnisť y spadščyni o. Anatolija Kralyckoho, ČSVV (1835-1894). Provincija svjatoho Mykolaja: Vasylijanskyj čyn svjatoho Josafata v Ukrajini, 2019-02-12, cit. 2021-02-12. (po ukrajinsky)
  96. ↑ FOMA FOMYČ. Izmail Ivanovič Sreznevskij. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1867,  1.,  27.
  97. ↑ PAĎAK, Valerij. Slidom zahublenoho lystuvaňňa. Zakarpatska pravda (Užhorod), 1988-12-25,  62 – 64. (po ukrajinsky)
  98. ↑ IVAN NOĎ. Spravedlivyje vesy, Vostočnaja byľ. Beseda (Ľvov), 1892, 1893,  VI., VII.,  15, 24. Preklad diela z maďarčiny. (po rusky)
  99. ↑ MOLNÁR, Michal. Slováci a Ukrajinci. Bratislava : s.n., 1965. S. 74.
  100. ↑ LINTUR, Petro Vasyľovyč. Literaturnyje tečenija v Zakarpatje XIX. st.. s.l. : s.n., 1961. S. 45. (po rusky)
  101. ↑ EGAN, Edmund. Ekonomične položeňe ruskych seľan v Uhorščyni. Ľvov : s.n., 1901. S. 54, 56. (po ukrajinsky)
  102. ↑ FRANKO, Ivan Jakovyč. Narys istoriji ukrajinskoji literatury do 1890 r.. Ľvov : s.n., 1910. S. 157.
  103. ↑ BIRČAK, Volodymyr Ivanovyč. Literaturni stremliňňa Podkarpatskoji Rusi. Užhorod : s.n., 1937. S. 125. (po ukrajinsky)
  104. ↑ a b MYKYTAS, Vasyľ Lazarovyč. Literaturnyj ruch na Zakarpatti druhoji polovyny XIX stoliťťa, Konspekt lekcij z kusu istoriji ukrajinskoji literatury XIX st.. s.l. : s.n., 1965. S. 63. (po ukrajinsky)
  105. ↑ Istorija ukrajinskoji literatury u vosmy tomach. Zväzok 3.. Kyjev : s.n., 1968. S. 387, 388. (po ukrajinsky)
  106. ↑ Istorija ukrajinskoji literatury u vosmy tomach. Zväzok 4.. Kyjev : s.n., 1968. S. 202, 210. (po ukrajinsky)
  107. ↑ MYKYTAS, Vasyľ Lazarovyč. Literaturnyj ruch na Zakarpatti druhoji polovyny XIX stoliťťa, Konspekt lekcij z kursu istoriji ukrajinskoji literatury XIX. st.. Užhorod : UžDU, 1965. S. 63. (po ukrajinsky)
  108. ↑ DZEVERIN, Ihor Oleksandrovyč; HONČAR, Oles Terentijovyč; ŽULYNSKYJ, Mykola Hryhorovyč, a kol. Ukrajinska Literaturna Encyklopedija. Kyjev : s.n., 1995. Dostupné online. S. 41 – 58. (po ukrajinsky)
  109. ↑ Serbija. Naukovyj sbornik (Ľvov: tipografija Stavropigijskogo instituta), 1866, s. 23 – 25. (po rusky)
  110. ↑ A. KRALICKIJ. Nynešneje sostojanije Serbii. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1867,  10.
  111. ↑ LABORČAN. Koje-čto o nynešnej Bolgarii. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1868,  17.
  112. ↑ FOMA FOMYČ. Iz obščestvennoj žizni Rossii. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1867,  20 – 24.
  113. ↑ Delo russkogo mužika zimoj. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1867,  27.
  114. ↑ A. KRALICKIJ. Žizň na Rusi. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1868,  31 – 41.
  115. ↑ K.. Podvig Bogdana Chmeľnickogo. Slovo (Ľvov), 1874,  14.,  1.
  116. ↑ A. KRALICKIJ. Iz vpečatlenij, vynesennych slučajem dvunedeľnogo pobytija meždu Uhorskimi Slovakami, 1863 g.. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1869,  2, 3.
  117. ↑ KRALICKIJ, Anatolij. Iz vpečatlenij, vynesennych slučajem dvunedeľnogo pobytija meždu ugorskimi slovakami. Slovo (Ľvov), 1869,  9.,  2, 3.
  118. ↑ A. KRALICKIJ. Svadebnyji zvyčaji u šaryšskych Slovakov. Halyčanyn (Ľvov: tipografija Stavropigijskogo instituta), 1868,  2.,  18.
  119. ↑ Etnografičeckije meloči iz byta Ugorskich Slovakov. Vremennik, 1871, s. 109 – 111. (po rusky)
  120. ↑ DEŠKO, Andrej. Narodnyje pesni, poslovicy i pogovorki Ugorskoj Rusi i Svaďba na Ugorskoj Rusi. Zväzok 1.. Petrohrad : s.n., 1867. (po rusky)
  121. ↑ VRABEĽ, Mychajlo Andrijovyč. Russkij solovej. Užhorod : Kelet, 1890.
  122. ↑ MAGOCSI, Paul Robert. Narod nyvydky: ilustrovana istorija karpatorysynov. 1.. vyd. Užhorod : Vydavnyctvo V. Paďaka, 2007. ISBN 978-966-387-004-5. Ranišňa istorija karpatorusynov (V – XV st.), s. 33. (po rusínsky)
  123. ↑ Zorja Halyckaja ako Aľbum na hod 1860. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1860. Ako autor textu je uvedený Anatolij Kralickij.. Dostupné online. Pastyr v polonynanch (povisť), s. 528 – 540.
  124. ↑ Literaturnyj sbornik. 2.. vyd. Zväzok 1.. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1863. Kazň neba: Opovidanije..., s. 57  –  60.
  125. ↑ FOMA FOMYČ. Prometej, Mifologičeskij rasskaz. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1868,  10 – 11.
  126. ↑ Oj ne chody Hrycju. Ukrajinska pisňa, cit. 2021-02-15. (po ukrajinsky)
  127. ↑ KRALICKIJ, Anatolij. Ne chody, Hrycju, na večornyci. Slovo (Ľvov), 1865,  5.,  23, 24.
  128. ↑ K, A. Fedor Petrjuk. Otečestvennyj sbornik (Viedeň), 1862,  IX.,  7., 10., s. 78.
  129. ↑ Naukovyj zbornyk. s.l. : s.n., 1925. Bratovbyjcja, s. 197.
  130. ↑ AN ...IJ KRALICKÝ. Jugoslov'janskije amazonki, Rasskaz. Novyj Halyčanyn (Ľvov), 1891,  15. (po rusky)
  131. ↑ PAĎAK, Valerij. Zakarpatskyj Mojsej. Novyny Zakarpaťťa, 1991-03-05, s. 6. (po ukrajinsky)
  132. ↑ ŠTERNBERH, Jakiv. Kralyckyj A. Mojsej: Byblyčeskoje povestvovanije. Karpatskyj kraj (Užhorod), 1994,  4.,  3, 4, s. 46. (po ukrajinsky)
  133. ↑ IVAN NOĎ. Ekzekutor, Rasskaz iz ugro-russkoj narodnoj žižni. Beseda (Ľvov), 1892,  VI.,  3 – 5, s. 32, 33, 48, 49. (po rusky)
  134. ↑ ASKOĽD. Pijavica, Povesť iz ugro-russkoj narodnoj žižni. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1869,  1 – 7.
  135. ↑ ASKOĽD. Seľskij učiteľ, Povesť, pisannaja posle Genricha Čokke. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1869,  26. – 46..
  136. ↑ KRALICKÝ, A.. Ivan, Povesť iz narodnoj žizni. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1869, 1870,  14, 16, 17, 20, 22, 27, 29, 30, 32, 34 – 37, 39, 43, 45 – 49, 50.
  137. ↑ CIRILL, Szabó. Narodnoje čtenije. Zväzok 2.. Užhorod : s.n., 1869. Ivan, Povesť iz narodnoj žižni. (po rusky)
  138. ↑ KRALICKÝ, A.. Pugačov. Zolotaja gramota (Viedeň), 1865,  9, 10, s. 69, 70 (9); 77 – 79 (10). (po rusky)
  139. ↑ VÁRADI-STERNBERG, János; PAĎAK, Valerij. Egy ismeretlen 162. fordítás margójára. Kárpáti Igaz Szó (Užhorod: Kárpáti Igaz Szó), 1985-02-19. (po maďarsky)
  140. ↑ A. K. Britva i mylo, Rasskaz. Novyj prolom (Ľvov), 1883,  1.,  57.
  141. ↑ IVAN NOĎ. Ekzekutor, Rasskaz iz ugro-russkoj narodnoj žižni. Beseda (Ľvov), 1892,  7, 8, s. 76, 77. (po rusky)
  142. ↑ IVAN NOĎ. Žitejskije drjazgi. Beseda (Ľvov), 1893,  1, 3, 9, 10. (po rusky)
  143. ↑ IVAN NOĎ. Svjatoj Petr i kolesar, Ugro-russkaja narodnaja skazka. Beseda (Ľvov), 1892,  VI.,  17, 18. (po rusky)
  144. ↑ A. F. KRALICKIJ. Frajir na husjačych nohach. Žitje i slovo (Ľvov), 1894, s. 143, 144. (po ukrajinsky)
  145. ↑ A. F. KRALICKIJ. Dobra baba i čort. Žitje i slovo (Ľvov), 1894, s. 146. (po ukrajinsky)
  146. ↑ A. F. KRALICKIJ. Vidky vzjalasja žaba?. Žitje i slovo (Ľvov), 1894, s. 146. (po ukrajinsky)
  147. ↑ Spoločný program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí MAS LABOREC na obdobie 2016 - 2023. Krásny Brod: MAS LABOREC, 2020-07-29, cit. 2021-04-15. História obcí, s. 10.
  148. ↑ FENCIK, Eugen. Očerk Ugro-russkoj pismennosti. Zväzok 5. Užhorod : Lystok, 1893. S. 55. (po rusky)
  149. ↑ PAĎAK, Valerij; IĽČENKO, Larysa. O. Anatolij Kralyckyj: Bibliohrafičnyj pokažčyk. Užhorod : Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka, 1994. (po ukrajinsky)
  150. ↑ WIETOSZEWOVA, Alica. Semináre a publikácie. Prešov: Centrum jazykov a kultúr národnostných menšín Prešovskej univerzity v Prešove, 2020-02-27, cit. 2023-01-24.
  151. ↑ WIETOSZEWOVA, Alica. Paďak, Pavlič (ed.): Anatolij Kralyckyj: Kňaz Laborec. Vybrany tvory. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, rev. 2021-04-07, cit. 2023-01-24. (po rusínsky)

Literatúraupraviť | upraviť zdroj

Odborné publikácieupraviť | upraviť zdroj

  • PAĎAK, Valerij; IĽČENKO, Larysa. O. Anatolij Kralyckyj: Bibliohrafičnyj pokažčyk. Užhorod : Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka, 1994. 112 s. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij. Kralyckyj, A. Komu myla jesť otčyna: opovidaňňa. Užhorod : s.n., 1998.
  • PAĎAK, Valerij. Ideji slov'janskoji jednosti ta suspiľna dumka na Zakarpatti v XIX – XX st.. Užhorod : Užhorodskyj deržavnyj universytet, Zakarpatskyj rehionaľnyj centr sociaľno-ekonomičnoho i humanitarnoho doslidžeňňa, 1999. Publikácia bola venovaná 150. výročiu Slovanského zjazdu v Prahe. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij. Bibliotyčne Zakarpaťťa: storinky istoriji ta sučasnosti. Užhorod : Vydavnyctvo Valerija Paďaka, 2000. Kralyckyj Anatolij Fedorovyč, s. 16 – 18. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij; Vasyľjeva. Kalendar krajeznavčych pam'jatnych dat na 2004 rik: rekomendacijnyj binliohrafičnyj posibnyk. Užhorod : Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka, 2003. Anatolij Fedorovyč Kralyckyj: 110-riččja vid dňa smerti prozajika, etnohrafa, foľklorysta, žurnalista (1834 (1835?) – 1894), s. 60 – 63. (po ukrajinsky)
  • ŠTERNBERH, Jakiv; PAĎAK, Valerij. Do 50-riččja Užhorodskoho deržavnoho universytetu. 3.. vyd. Užhorod : Užhorodskyj deržavnyj universytet, Instytut karpatoznavstva, 1993. (Carpatica.) Nevidoma rukopysna spadščyna A. Kralyckoho v archivach Ukrajiny, Rosiji ta Uhorščyny, s. 160 – 169. (po ukrajinsky)
  • MAGOCSI, Paul Robert. Chrbtom k horám. Preklad Eva Eddy. Prešov : UNIVERSUM, 2016. 593 s. ISBN 978-80-89046-97-3. Karpatská Rus v Rakúsko-Uhorsku v rokoch 1868 – 1914, s. 69, 100, 177.
  • MAGOCSI, Paul Robert; POP, Ivan. Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv. Užhorod : Vydavnyctvo V. Paďaka, 2010. ISBN 978-966-387-044-1.
  • POP, Ivan. Malé dejiny Rusínov. 2.. vyd. Bratislava : Združenie inteligencie Rusínov Slovenska, 2020. 240 s. ISBN 978-80-970354-4-0. Rusínsky politický program Adolfa Ivanoviča Dobrianskeho-Sačurova, s. 94.
  • SOPOLIGA, Miroslav. Naukovyj zbirnyk Muzeju ukrajinskoji kuľtury u Svydnyku. Zväzok 18. Bratislava, Prešov : Slovenské pedagogické nakladateľstvo (Oddiel ukrajinskej literatúry), 1992. 392 s. Autor kapitoly: Valerij Paďak. Dostupné online. ISBN 80-08-01645-0. Nevidomyj fotohraf Anatolij Kralickyj (pro fotohrafične zacikavleňňa ta analiz rukopysnoho zošyta z fothrafií, s. 199 – 202. (po ukrajinsky)

Odborné publikácie v periodických vydaniachupraviť | upraviť zdroj

  • PAĎAK, Valerij. A. Duchovič i jego učenik A. Kralickij. Ruszin naptár-almanach (Budapešť), 2004, s. 133 – 141. (po rusínsky)
  • PAĎAK, Valerij. Anatolij Kralickij i russkaja kuľtura. Russkaja kuľtura Zakarpaťťa: aľmanach 2006 (Mukačevo, Užhorod: Mukačevskskoje gorodskoje obščestvo „Russkij dom“; Užgoroskoje obščestvo russkoj kuľtury), 2006, s. 144 – 147. (po rusky)
  • PAĎAK, Valerij; LJAVINEC, Marianna. Vyznamni postavy rusynskoji istoriji, literatury i kuľtury. Budapešť : Vydaňa Stolyčnoho Rusynskoho Samoupravlenija, 2010. Anatolij Kralyckyj (1835 – 1894) – svjaščennyk, prozajik, etnohraf, žurnalist, s. 101 – 104.
  • PAĎAK, Valerij. Anatolij Kralickij i rosijska literatura (do 150-riččja z dňa narodžeňňa pysmennyka). Zakarpatska pravda (Užhorod), 1985-03-14. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij. Anatolij Kralickij i russkaja literatura. Zakarpatska pravda (Užhorod), 1985-03-14. (po rusky)
  • PAĎAK, Valerij; János. Egy ismeretlen fordítás margójára. Kárpáti Igaz Szó, 1985-02-19. (po maďarsky)
  • PAĎAK, Valerij. Fotografiroval... Anatolij Kralickij. Zakarpatska pravda (Užhorod), 1986-03-22, s. 4.
  • PAĎAK, Valerij. Slidom zahublenoho lystuvaňňa. Zakarpatska pravda (Užhorod), 1988-12-25, s. 62 – 64.
  • PAĎAK, Valerij. Zakarpatskyj Mojsej (pro nevidomyj roukopys opovidaňňa Anatolija Kralckoho „Mojsej“). Novyny Zakarpaťťa (Užhorod), 1991-06-05,  2., s. 6. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij. Nevidomyj fotohraf Anatolij Kralyckyj. Svitlo j tiň, 1993,  2, s. 2, 3. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij. Drama čencja Anatolija (do 160-riččja z dňa narodžeňňa za 100-riččja z dňa smeri A. Kralyckoho). Karpatskyj kraj, 03/04-1994, s. 43 – 44. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij; IĽČENKO, Larysa. Duch narodnoj žizni.... Tysa, 1995,  1, 2, s. 132 – 135. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij; IĽČENKO, Larysa. Duch narodnoj žizni.... Tysa, 1996,  1, 2, s. 96 – 102. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij; IĽČENKO, Larysa. Kralyckyj i tretje tysjačoliťťa. Karpatskyj kraj, 1995,  1 – 4, s. 128 – 129. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij. Pysmennyk povertajeťsja na baťkivščynu. Za spryjaňňa mera Užhoroda. RIO (Užhorod), 1998-03-03,  1, s. 5. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij. V im'ja svoho narodu: 110 rokiv tomu pomer odyn iz najuslavlenišych čenciv-pysmennykiv Mukačivskoho monastyrja Anatolij Fedorovyč Kralyckyj. Staryj Zamok – Palanok (Mukačevo), 2004-02-12/18,  8, s. 12. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij. A. Duchovyč i jeho učenyk A. Kralyckyj. Rusynskyj svit (Ruszin Világ), 02 2005,  2 – 5. (po rusínsky)
  • PAĎAK, Valerij. Černec, kotryj vitaminizuvav Ľviv i buv uslavlennym pysmennykom (do 170-oho riččja z dňa narodžeňňa A. Kralyckoho). Trembita (Mukačevo), 2005-02-12, s. 13. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij. Nyžnij Zemplyn – rusynska terra inkognita – 2. Staryj Zamok – Palanok (Mukačevo), 2006-04-6/12, s. 12. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij. Solodkyj spomyn: Marija-Povč: v Uhorščyni vidkryto memorialnu došku rusynskomu pysmennykovi Anatoliju Kralyckomu. Staryj Zamok – Palanok (Mukačevo), 2006-02-16/22,  10. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij. Anatolij Kralyckyj – svjaščennyk, prozajik, etnohraf, žurnalist. Rusynskyj svit (Ruszin Világ), 03 2010,  78, s. 8,9. (po rusínsky)
  • PAĎAK, Valerij. Anatolij Kralyckyj – pysateľ poznatyj y neyzvistnyj. Rusyn, 2019,  2, s. 1 – 3. (po rusínsky)

Monografieupraviť | upraviť zdroj

  • HOLENDOVÁ, Jolana. Anatolij Kralyckyj. 1.. vyd. Prešov : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Odbor ukrajinskej literatúry, 1984. 256 s. Hromadsko-kuľturna ta osvitňa dijaľnisť Anatolija Kralyckoho, Romantyčni opovidaňňa Anatolija Kralyckoho, Sociaľno-pobutova tematyka opovidaň Anatolija Kralyckoho, Kňaz Laborec, Janko Kraľ, s. 11 – 18, 25 – 71, 142, 218. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij; Pavlič. Anatolij Kralický - Tvorba. Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2019. 440 s. (Rusínska klasika.) Dostupné online. ISBN 978-80-555-2344-6. S. 9, 11, 14 – 16, 20, 22, 32 – 36, 38 – 46, 143. (po rusínsky)
  • PAĎAK, Valerij; PAVLIČ, Michal. Anatolij Kralický: Kňaz Laborec. Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2020. 400 s. Kralickyj-Knjaz-Laborec.pdf (unipo.sk) Dostupné online. ISBN 978-80-555-2657-7. S. 9, 11, 13, 14, 17, 19, 21, 22, 32, 222 – 236. (po rusínsky)
  • JASÍK, Milan. Anatolij Kralický, rusínsky spisovateľ a historik 19. storočia. Čabiny : Gréckokatolícky farský úrad Čabiny, 2004. ISBN 80-969100-0-0. S. 50.
  • RUT TICHÝ, František. Anatolij Kralickij (Příspěvky k studiu jeho života a díla). Praha : s.n., 1936. S. 355, 369 – 371. (po česky)

Vydania diel Anatolija Kralickéhoupraviť | upraviť zdroj

  • DUCHNOVIČ, Alexander. Knižicja čitaľnaja dľa načynajuščich. s.l. : s.n., 1847. Poviedku napísal Anatolij Kralickij uvedený pod kryptonymom A. K.. Obraz žižni.
  • Mesjaceslov na 1886 god. Užhorod : s.n., 1885. (po rusky)
  • KRALICKIJ, A. F. Pastyr v polonynach, Povistka iz storon pod-Karpatskych. Zorja halckaja (Ľvov: Holovna ruska rada), 1860,  VII., s. 528 – 540.
  • K, A. Fedor Petrjuk. Otečestvennyj sbornik (Viedeň), 1862,  IX.,  7., 10., s. 78.
  • KR., A. F.. Halyčanyn. Zväzok III., IV.. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1863. Kňaz Laborec, Istoričeskij rasskaz.
  • KRALICKÝ, A. F. Halyčanyn. Zväzok II.. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1863. Kazň neba, Opovidaňňa.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Ne chody, Hrycju, na večornyci. Slovo (Ľvov), 1865,  5.,  23, 24.
  • KRALICKIJ, A. Gomer, Predanije grečeskogo naroda. Slovo (Ľvov), 1865,  5,  43 – 44.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Svjato-Jurskyj monastryr v Livadiyi. Slovo (Ľvov), 1865,  5.,  31 – 42.
  • KRALICKIJ, A. Kremľ, Vyderžka iz češckogo žurnala „Květy“. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1867,  19 – 21.
  • FOMA FOMYČ. Prometej, Mifologičeskij rasskaz. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1868,  10 – 11.
  • ASKOĽD. Pijavica, Povesť iz ugro-russkoj narodnoj žižni. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1869,  1 – 7.
  • ASKOĽD. Seľskij učiteľ, Povesť, pisannaja posle Genricha Čokke. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1869,  26. – 46..
  • ASKOĽD. Staraja istorija. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1869,  13.
  • KRALICKÝ, A.. Ivan, Povesť iz narodnoj žizni. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1869, 1870,  14, 16, 17, 20, 22, 27, 29, 30, 32, 34 – 37, 39, 43, 45 – 49, 50.
  • CIRILL, Szabó. Narodnoje čtenije. Zväzok 2.. Užhorod : s.n., 1869. Ivan, Povesť iz narodnoj žižni. (po rusky)
  • A. K.. Britva i mylo, Rasskaz. Novyj prolom (Ľvov), 1883,  1.,  57.
  • K, A. Vystrel Petra Sente, Iz maďarskogo, Rasskaz. Novyj prolom (Ľvov), 1884,  2.,  137 – 139.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Iz tureckoj žizni, Rasskaz. Novyj prolom (Ľvov), 1885,  3.,  244.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Jugoslov'janskije amazonki, Rasskaz. Novyj Halyčanyn (Ľvov), 1891,  15. (po rusky)
  • IVAN NOĎ. Ekzekutor, Rasskaz iz ugro-russkoj narodnoj žižni. Beseda (Ľvov), 1892,  VI.,  3 – 5. (po rusky)
  • IVAN NOĎ. Fon Minkač, Rasskaz iz ugro-russkoj narodnoj žižni. Beseda (Ľvov), 1892,  VI.,  7 – 8. (po rusky)
  • IVAN NOĎ. Žitejskije drjazgi, Vozňa s zapreščennym tabakom, Rasskaz iz ugro-russkoj narodnoj žizni. Beseda (Ľvov), 1893,  VII.,  1. 1. časť diela. (po rusky)
  • IVAN NOĎ. Žitejskije drjazgi, Na Mukačevskoj jarmarke, Očerk iz ugro-russkoj narodnoj žizni. Beseda (Ľvov), 1893,  VII.,  3. 2. časť diela. (po rusky)
  • IVAN NOĎ. Žitejskije drjazgi, Na Bergskoj jarmarke, Rasskaz iz ugro-russkoj narodnoj žizni. Beseda (Ľvov), 1893,  VII.,  9 – 10. 3. časť diela. (po rusky)
  • IVAN NOĎ. Ogoň, Ugro-russkaja narodnaja byľ. Beseda (Ľvov), 1893,  VII.,  19, s. 205 – 207. (po rusky)
  • A. K. Mesjaceslov na 1868 god. Užhorod : Obščestvo sv. Vasylija Velykoho, 1867. Kozačka, s. 56 – 63. (po rusky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. Kňaz Laborec: Istoričeskaja povisť iz IX veka. Mesjacoslov na 1921 (Užhorod: Unio), 1921,  13 – 27.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Kňaz Laborec: Istoryčna povisť iz IX vika. Užhorod : Vydavnyctvo Tovarystva „Prosvita“ v Užhorodi, 1925. (po ukrajinsky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. Kníže Laborec. Čas (Praha), 1922-07-23, 1922-07-06,  170, 176, s. 5, 6, 5, 6. Príloha týždenníka Besedy Času. (po česky)
  • RUT TICHÝ, František. Pověsti z Podkarpatské Rusi. Košice : s.n., 1930. Anatol. Kralickij: Kníže Laborec. (po česky)

Prekladyupraviť | upraviť zdroj

  • IVAN NOĎ. Spravedlivyje vesy, Vostočnaja byľ. Beseda (Ľvov), 1892, 1893,  VI., VII.,  15, 24. Preklad diela z maďarčiny. (po rusky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. Kňaz Laborec, Istoryčna povisť iz IX vika. Prosvita (Užhorod: Vydavnyctvo tovarystva Prosvita), 1925,  53. (po ukrajinsky)

Náčrtyupraviť | upraviť zdroj

  • KRALICKIJ, Anatolij. Michail Baluďanskij. Slovo (Ľvov), 1864,  4.,  30.
  • FOMA FOMYČ. Ján Kollár i jego „Doč Slavi“. Slovo (Ľvov), 1874,  14.,  27 – 29.
  • FOMA FOMYČ. Vuk Stefanović Karadžić. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1867,  19 – 20.
  • FOMA FOMYČ. Izmail Ivanovič Sreznevskij. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1867,  27.
  • FOMA FOMYČ. Vospominanije o Krylove. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1868,  9.
  • LABORČAN. Dimitrij V. Grigorovič. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1868,  15.
  • FOMA FOMYČ. Michail Aleksandrovič Baluďanskij. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1868,  20 – 21.
  • A. F. K. Ivan Sergejevič Aksakov. Svit (Užhorod), 1868,  37.
  • FOMA FOMYČ. Ivan Ernest Smoľar. Svit (Užhorod), 1868,  19.
  • FOMA FOMYČ. Kňaz Michail Obrenovič III. Svit (Užhorod), 1868,  24.
  • F. F. Evgraf Saltykov. Svit (Užhorod), 1868,  32.
  • F. F.. Ivan Subbotič. Svit (Užhorod), 1868,  38.
  • A. K. Vladimir Iv. Lamanskij. Svit (Užhorod), 1869,  2.
  • A. K. Apollonij N. Majkov. Svit (Užhorod), 1869,  17.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Janko Kráľ. Svit (Užhorod), 1869,  8..
  • K. I L. Aleksandr Duchnovič, krylošanin Prjaševskij. Zolotaja gramota: Iľustrovannyje pismo dľa polučenija i zabavy: Prigoda do "Strachopuda" (Viedeň), 1865,  7, s. 55, 56.

Historické článkyupraviť | upraviť zdroj

  • KRALICKIJ, A. Dimitrij Rac, ugro-russkij dvorjanin. Otečestvennyj sbornik (Viedeň), 1866,  XIII..
  • KRALICKIJ, A.. Slavjanskij sbornik. Zväzok I.. Petrohrad : s.n., 1875. O sovremennnom položenii russkich v Ugrii, s. 44 – 54. (po rusky)
  • Slavjanskij sbornik. Zväzok I.. Petrohrad : s.n., 1875. Anatolij Kralickij spolupracoval na článku s Ivanom Siľvajom a podpísali ho pod kryptonymom NN.. Slovaki i russkije v statistike Vengrii, s. 621 – 625. (po rusky)
  • KRALICKIJ, A. Nečto o starinnoj archimandrii Bochorskoj čina sv. Vasilija Velikogo v gorach Ščitnickich v Ugrii. Literaturnyj sbornik, izdanyj Halicko-ruskoj Maticeju (Ľvov: Halycko-ruska matycja), 1872.
  • KRALICKIJ, A.. Naukovyj sbornik. Zväzok I – IV. Ľvov : s.n., 1865. Svadebnyji obrjady u Laborskych Rusinov, s. 137 – 160. (po rusky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. Naukovyj sbornik. Zväzok II.. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1865. Rusiny Laborskije v Uhorščine, s. 106 – 107. (po rusky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. Naukovyj sbornik. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1865. Spisok monastyrej čina sv. V. Velikogo, suščestvovavščich inogda v Maramoroši i istertych imperatorom Iosefom II, 1788. (po rusky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. Naukovyj sbornik. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1866. Arsenij Kocak: Doktor svjatogo Bogoslovija, s. 66, 67. (po rusky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. Naukovyj sbornik. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1866. O drevnich Jevangelijach, s. 68, 69. (po rusky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. Naukovyj sbornik. Zväzok I. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1866. Serbija. (po rusky)
  • KRALICKIJ, A.. Naukovyj sbornik. Zväzok II. – IV. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1866. Severo-vostočnaja Ugorščina, s. 151 – 155, 299 – 318. (po rusky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. A. Duchnovič. Vremennik Stavropigijskogo instituta na 1871 god (Ľvov), 1870.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Etnografičeskije meloči iz byta Ugorskich Slovakov. Vremennik Stavropigijskogo instituta na 1871 god (Ľvov), 1870.
    • Zdroj:
    Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Anatolij Kralickij

Navigácia: Veda >

Analytika
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Metodológia vedy
Náboženstvo a veda
Náučná literatúra
Podvody vo vede
Popularizácia vedy
Potravinárstvo
Prírodné vedy
Pseudoveda
Scientometria
Spoločenské vedy
Teórie
Teatrológia
Technické vedy
Technika
Terminológia
Umenie
Výskum
Veda
Veda a technika podľa štátu
Veda a technika podľa kontinentu
Veda a technika podľa roka
Veda v kozme
Vedci
Vedecká literatúra
Vedecké databázy
Vedecké experimenty
Vedecké konferencie
Vedecké metódy
Vedecké ocenenia
Vedecké organizácie
Vedecké parky
Vedeckí spisovatelia
Vzdelávanie
Záhady

Príbuzné výrazy:



Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk