Vedecký podvod je čin spáchaný sfalšovaním výsledkov vedeckého výskumu, selektívnym výberom vstupných dát pre vedeckú prácu, prípadne manipulatívnym spracovaním týchto dát, tak aby výsledok zabezpečil dotyčnému osobný prospech, či už priamy finančný, alebo plynúci z osobného ocenenia.

Znaky vedeckého podvodu nesie aj:

• plagiátorstvo výsledkov cudzej vedeckej práce a ich následná publikácia pod vlastným menom;
• úmyselné kladenie prekážok pri publikovaní iných vedeckých prác, ktoré dokazujú omyl vo vedeckom výskume;
• zneužitie politických a iných konexií na vytvorenie zdania vedeckého konsenzu o nejakom virtuálnom probléme v masmédiách a následné presadenie financovania výskumu tohto v skutočnosti zanedbateľného problému z verejných zdrojov.

Americký Úrad pre vedeckú a technickú politiku definuje akademickú nečestnosť ako:^[1] fabrikáciu, falzifikáciu alebo plagiátorstvo pri predkladaní, uskutočňovaní, posudzovaní alebo pri vykazovaní výsledkov výskumu.

Fabrikácia vedeckých výsledkov predstavuje vytváranie neexistujúcich údajov alebo výsledkov a ich zaznamenávanie alebo oznamovanie (publikovanie). Falšovanie je manipulácia s výskumnými materiálmi, zariadeniami alebo procesmi alebo ich pozmeňovanie, tiež vynechávanie údajov alebo pozorovaní tak, že vo výsledkoch výskumu nie sú presne zastúpené. Akademická nečestnosť nezahŕňa bežné („čestné“) chyby, ktoré sa pri výskume vyskytnú ani rozdielny názor výskumníkov na určitý vedecký problém. Zistenie pochybenia ako je akademický podvod si vyžaduje, aby došlo k výraznému odklonu od prijatých noriem a postupov príslušnej výskumnej komunity; takéto zneužitie bolo spáchané úmyselne, vedome, alebo zásadnou nedbanlivosťou; obvinenie musí byť preukázané prevažnou väčšinou dôkazov.^[2]

Referencie