Acetylén

Bezpečnosť
	Európska klasifikácia látok
	Hrozby
	Mimoriadne; horľavá; (F+)
	NFPA 704
	4 1 3

	Etín
	Etín
	Etín
	Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	C2H2
Synonymá	acetylén
Vzhľad	bezfarebný plyn
	Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	26,0373 g/mol
Teplota topenia	-84 °C
Teplota varu	-83,8 °C
Kritický bod	35,2 °C; 6190 kPa
Hustota	1,09670 kg/m³ (plyn)
	Termochemické vlastnosti
Štandardná zlučovacia entalpia	+226.88 kJ/mol
Bezpečnosť
	Európska klasifikácia látok
	Hrozby
	Mimoriadne; horľavá; (F+)
	NFPA 704
	4 1 3
	Ďalšie informácie
Číslo CAS	74-86-2
	Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. ; Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
	Chemický portál

Acetylén (systematické pomenovanie etín) je chemická zlúčenina patriaca medzi uhľovodíky, konkrétne do skupiny alkínov.^[1] Objavil ho v roku 1836 Ír Edmund Davy. Za normálnych podmienok je to plynná bezfarebná látka bez zápachu (technický acetylén má nepríjemný cesnakový zápach), ktorá so vzduchom vytvára vysoko výbušnú zmes.^[1]

Výroba

Hydratáciou karbidu vápenatého

Bližšie informácie v hlavnom článku: Acetylénový vyvíjač

Vstup: oxid vápenatý, uhlie (resp. koks)
Výstup: karbid vápenatý, oxid uhoľnatý

CaO + 3 C → CaC₂ + CO

Vstup: karbid vápenatý, voda;
Výstup: acetylén, hydroxid vápenatý

CaC₂ + 2 H₂O → Ca(OH)₂ + C₂H₂ ^[1]

Produkcia plynu je 347 litrov na 1 kg karbidu vápenatého. Výhoda je v skladovateľnosti karbidu vápenatého a rýchlej produkcii acetylénu pri jeho hydratovaní.

Krakovaním ľahkých benzínov s dodatočnou premenou produktov

Vstup: ľahké benzíny, voda ^[2]
Výstup: acetylén, etén, metán, oxid uhoľnatý, vodík

C_nH_{2n + 2} → 2 C₂H₂ + C_mH_2m

Využitie etínu

Používa sa ako technický plyn pri rôznych chemických procesoch a ako palivo do plynových zváračiek a karbidových lámp; zmes acetylénu s kyslíkom horí plameňom s teplotou až 3000 °C.^[1] Pri jeho spaľovaní dochádza ku trom rôznym reakciám podľa množstva kyslíka vstupujúceho do reakcie.

2 C₂H₂ + O₂ → 4 C + 2 H₂O

2 C₂H₂ + 3 O₂ → 4 CO + 2 H₂O

2 C₂H₂ + 5 O₂ → 4 CO₂ + 2 H₂O

Rozpoznať reakciu je možné podľa teploty plameňa a produkcie sadzí.

V minulosti bol acetylén hlavnou surovinou na výrobu alifatických uhľovodíkov, dnes slúži predovšetkým na výrobu vinyléterov a esterov, 1,4-butándiolu.^[1]

Upozornenie

Acetylén je síce netoxický, ale pri vyššej koncentrácii ma po vdýchnutí dusivé a mierne narkotické účinky. Pri tlaku prevyšujúcom 150 kPa (neoverené) alebo privedení do kvapalného alebo tuhého skupenstva samovoľne exploduje. Kvôli tomuto nepríjemnému javu sa vo vysokotlakových nádobách skladuje rozpustený v acetóne.

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e aetylén. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 38.
↑ Technické plyny . . Dostupné online. (česky)

Externé odkazy

Údaje o acetyléne (po anglicky)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[EB-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e aetylén. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 38.

[2] Technické plyny . . Dostupné online. (česky)

[1]

[2]