Štát alebo (staršie) Ústava (starogr. Πολιτεία – Politeia = štát, ústava) je Platónov najvýznamnejší spis (sokratovský dialóg), v ktorom podáva náčrt najlepšieho spoločenského zriadenia, ktoré považoval za uskutočnenie dokonalej spravodlivosti.

Ideálny štát má byť dokonale jednotný, pričom však stavovsky rozvrstvený. Skladá sa, analogicky podľa štruktúry duše, z troch nerovných stavov. Najnižším stavom sú producenti materiálnych statkov (roľníci, remeselníci, obchodníci), na druhom mieste sú bojovníci, ktorí zabezpečujú vonkajšiu bezpečnosť a vnútorný poriadok, a vládnuci stav tvoria strážcovia-filozofi, ktorí sú spôsobilí riadiť spoločnosť so znalosťou idey dobra. Vo filozofoch je zosobnená múdrosť obce, v bojovníkoch jej statočnosť a v uznaní vládnuceho postavenia filozofov spočíva umiernenosť, spoločná cnosť všetkých stavov. Ak každý stav vykonáva činnosť, ku ktorej je od prírody určený, je obec ako celok spravodlivá. Prechod jednotlivcov z jedného stavu do druhého je v zásade možný, avšak nie je žiadúci. Pre zabezpečenie obecného prospechu ruší Platón v stave bojovníkov a filozofov vlastníctvo a rodinu, pretože v nich vidí neprekonateľnú prekážku pre občiansku svornosť a kolektívne cítenie.^[1]

Referencie

Literatúra

• Platon. Dialógy. Preklad Július Špaňár. Vyd. v tomto výbere 1. Zväzok II. Bratislava : Tatran, 1990. 704 s. (Zlatý fond svetovej literatúry; zv. 108.) ISBN 80-222-0126-X. S. 7 – 356. (úvod a preklad)

Iné projekty

• Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Štát (dialóg)
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štát (dialóg)

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.