Ľudovít Didi
slovenský učiteľ, prvý rómsky spisovateľ románov v slovenskej literatúre
Narodenie	16. január 1931 Púchov, Česko-Slovensko
Úmrtie	15. september 2013 (82 rokov) Vráble, Slovensko
Bydlisko	Vráble
Alma mater	Pedagogický inštitút v Nitre
Literárny portál  Biografický portál

Ľudovít Didi (* 16. január 1931, Púchov – † 15. september 2013, Vráble)^[1] bol slovenský učiteľ, disident, účastník protikomunistického odboja, prvý rómsky spisovateľ románov v slovenskej literatúre.^[1][2]

Životopis

Narodil sa v meste Púchov ako nemanželské rómske dieťa. Vyrastal u starých rodičov z matkinej strany. Starý otec Ondrej Didi bol slávny rómsky hudobník. Ľudovú a meštiansku školu vychodil v Púchove. Chudobná rodina Didiovcov však nedokázala zabezpečiť mladému Ľudovítovi vyššie vzdelanie. Hoci ho prijali na Učiteľský ústav v Bánovciach nad Bebravou, do školy pre nedostatok financií nenastúpil. Odišiel do Bratislavy, kde po krátkom čase začal doučovať synov jedného Bulhara. Za doučovanie mal kde prespať a kde sa stravovať. V rokoch 1951 začal študovať na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v Prahe, odkiaľ ho za jeho negatívne názory na vtedajšiu dobu vylúčili.^[2][3]

V rokoch 1959 – 1963 absolvoval štúdium na Pedagogickom inštitúte v Nitre pre vzdelanie učiteľov národných škôl. Po úspešnom ukončení pôsobil na rôznych miestach a malotriednych školách. V rokoch 1966 – 1974 sa stal vedúcim vychovávateľom v Osobitnej škole vo Vrábľoch. Vylúčili ho v roku 1974 pre protisocialistické názory.^[2]

Po tomto roku nastali pre Didiovcov nepríjemné chvíle. Boli sledovaní tajnou službou ŠtB, synovi sa podarilo až na tretíkrát dostať na štúdium, druhý syn a dcéra išli najskôr za učňov a až okľukou sa dostali do škôl.^[3]

Rehabilitácia

V roku 1980 spolu s manželkou Máriou vyhľadali matku Marty Kubišovej^[4] a ako zamestnanci fabriky podpísali Chartu 77.^[2][5] Po udalostiach v roku 1989 ho Okresný národný výbor v Nitre rehabilitoval a Ľudovít sa stal riaditeľom Detského domova v Kolíňanoch. Tu pôsobil ako riaditeľ až do roku 1998. V roku 1992 mu na Vysokej škole ekonomickej v Prahe, na základe rehabilitácie, udelili titul Ing. V roku 2007 mu Ústav pamäti národa priznal status „účastník protikomunistického odboja“.^[1]

Dielo

Ľudovít Didi žil a tvoril vo Vrábľoch. Písať knihy začal až na dôchodku v roku 2001. Bol prvým autentickým rómskym spisovateľom románov v slovenskej literatúre.^[1]

• Príbehy svätené vetrom. Bratislava, 2004
• Cigánkina veštba. Bratislava, 2008^[4]
• Róm Tardek a jeho osud. Bratislava, 2013
• Čierny Róm a biela láska. Bratislava, 2011

Referencie

Externé odkazy

• Z teba kňaz nebude – rozhovor v Knižnej revue 2005/04
• Ľudovít Didi podpísal Chartu 77, komunisti ho preradili k sústruhu