Ġgantija

	Ġgantija
	Ggantija, Gigantija
	prehistorický megalitický chrámový komplex
Štát	Malta
Dištrikt a ostrov	Gozo (Għawdex)
Miestna rada; (local council)	Xagħra
Súradnice	36°02′50″S 14°16′09″V / 36,047222°S 14,269167°V
Štýl	megalitická kultúra
Materiál	kameň (vápenec)
Výstavba	3600 – 3000 rokov pr. Kristom
	Svetové dedičstvo UNESCO
Názov súboru	Megalitické chrámy na Malte
Dátum zápisu	1980
	Poloha chrámu na mape Malty.
	Wikimedia Commons: Ġgantija
	Webová stránka: heritagemalta.org/ggantija-temples/
	Geografický portál

Súradnice: 36°02′50″S 14°16′09″V / 36,047222°S 14,269167°V

Ġgantija (iné názvy: Ggantija, Gigantija^[1]^[2] v doslovnom preklade: Obryňa^[2]^[3]) je prehistorický chrámový komplex megalitickej kultúry na maltskom ostrove Gozo, jeden z najstarších chrámov na svete pochádzajúci z obdobia neskorej doby kamennej približne z rokov 3600 – 3200/3000 rokov pred Kristom. Chrámový komplex sa skladá z dvoch svätýň, ktoré sú prepojené masívnym múrom. Pamiatka je súčasťou lokality svetového kultúrneho dedičstva UNESCO s názvom Megalitické chrámy na Malte.^[4] Chrám bol využívaný pre kult Matky Zeme a bol pútnickým miestom ostrovnej, severoafrickej a sicílskej matriarchálnej populácie. Na mieste sa našlo niekoľko artefaktov, ktoré sú dnes uskladnené v múzeách.^[5]

Opis chrámu

Plán chrámového komplexu Ġgantija

Komplex sa skladá z dvoch megalitických vápencových chrámov (Ġgantija I a Ġgantija II) a múra, ktorý ich obkolesuje a spája. Druhý, severný chrám (Ġgantija II) je asi o 400 až 500 rokov mladší,^[6] je menší a jednoduchší. Chrámy na Malte sa často vyskytujú v páre, čo býva vysvetľované rozličnými hypotézami (dualizmus života a smrti, dospelosti a mladosti, jari a jesene, či ako prototyp dvojitosti matky a dcéry).^[7] Napriek svojmu veku je stavba v pomerne dobrom stave, čo sa prejavilo najmä na múre spájajúcom chrámy.^[8] Výška vonkajších múrov dosahuje výšku viac 5 metrov. Budovy sú vystavané z obrovských kameňov vážiacich často niekoľko desiatok ton.^[5] Stavitelia použili dva maltské typy vápenca. Jemnejší vápenec Globigerina bol použitý na vnútorné vybavenie chrámu (napr. oltáre) a odolný vápenec typu Coralline využili pri výstavbe múrov chrámu.^[8]^[7]

Južný chrám z vnútornej strany, trojitý oltár v apside

Chrámy pozostávajú z centrálneho koridoru a bočných apsidovitých výklenkov.^[8] Ich plán tvarom pripomína ženskú postavu Matky Zeme s bujnými bokmi a poprsím. Starší a väčší chrám má zadné komory rozsiahlejšie než predné, mladší chrám má objemovo väčšie predné výklenky.^[3] Fragmenty obsahujúce červený oker potvrdzujú, že vnútorné priestory chrámov boli pôvodne omietnuté. Uctievanie plodnosti okrem červenej farby ďalej naznačujú aj vyryté symboly hadov a nájdené artefakty (figúrky so znakmi plodnosti).^[5] Chrám bol využívaný na rituály spojené so smrťou a renegeráciou,^[7] či znovuzrodením (osoby do chrámu vstúpili pomyselnou maternicou bohyne a znovu z nej vyšli).^[5] Vnútorné priestory boli vybavené na posvätné úkony a rituály. Nachádzajú sa v nich oltáre a niky, v podlahách chrámového komplexu sa našlo niekoľko libačných dier, do ktorých sa liali tekuté obety. V chráme sa navyše nachádzali aj kozuby na oheň, a nájdené zvyšky zvieracích kostí vedú k úvahám, že rituály zahŕňali obetovanie zvierat.^[8]

Výstavba

Podľa miestnych legiend bol chrám postavený v priebehu jednej noci a jedného dňa obryňou menom Sunsuna, ktorá mala kamene z ktorých bol chrám postavený nosiť na svojej hlave a popri tom sa mala starať o dieťa.^[5] V skutočnosti chrámový komplex postavilo miestne obyvateľstvo postupne v období praveku, niekoľko rokov storočí pred výstavbou Stonehenge, či egyptských pyramíd. Podobne ako pri iných stavbách sa uvažovalo o tom, ako stavitelia chrámu preniesli stavebný materiál z miesta jeho pôvodu na stavenisko. Pravdepodobnou je teória, že materiál bol dopravený na guľatých kameňoch podobných delovým guliam, ktoré sa našli v chráme.^[5]

Galéria

Chrám z vonkajšej strany
Chrám z vonkajšej strany
Vstup do chrámu
Vápencové kamene použité pri stavbe
Kamenné gule, ktoré zrejme slúžili na presun ťažkého stavebného materiálu
Replika figúrky dvojitej bohyne nájdená v chráme
Figúrky z chrámu

Referencie

↑ 1000 divov sveta. Poklady ľudstva na piatich kontinentoch. Bratislava : Ikar, 2005. ISBN 8055110883. S. 100.
↑ ^a ^b NOBLE, Vicki. The Double Goddess: Women Sharing Power. Rochester : Inner Traditions / Bear & Company, 2003. Female giant. Dostupné online. ISBN 978-1-59143-011-7. (po anglicky)
↑ ^a ^b GIPPERT, Rainer. Malta: Ur- und frühgeschichtliche Denkmäler. : BookRix, 2014. Dostupné online. ISBN 978-3-7309-9341-5. Kapitola Die grossen Tempel. (po nemecky)
↑ Megalithic Temples of Malta . UNESCO World Heritage Centre, . Dostupné online. (po anglicky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f BROCKMAN, Norbert. Encyclopedia of Sacred Places. Santa Barbara : ABC-CLIO, 2011. ISBN 978-1-59884-654-6. S. 184. (po anglicky)
↑ MCDONALD, Neil. Malta & Gozo A Megalithic Journey. Morrisville : Lulu Press, 2016. ISBN 978-1-326-59835-8. S. 334. (po anglicky)
↑ ^a ^b ^c GIMBUTAS, Marija. The Living Goddesses. Berkeley : University of California Press, 2001-01-12. Dostupné online. ISBN 978-0-520-22915-0. S. 93, 95. (po anglicky)
↑ ^a ^b ^c ^d Heritage Malta . . Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ġgantija

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] 1000 divov sveta. Poklady ľudstva na piatich kontinentoch. Bratislava : Ikar, 2005. ISBN 8055110883. S. 100.

[dg-2] NOBLE, Vicki. The Double Goddess: Women Sharing Power. Rochester : Inner Traditions / Bear & Company, 2003. Female giant. Dostupné online. ISBN 978-1-59143-011-7. (po anglicky)

[de-3] GIPPERT, Rainer. Malta: Ur- und frühgeschichtliche Denkmäler. : BookRix, 2014. Dostupné online. ISBN 978-3-7309-9341-5. Kapitola Die grossen Tempel. (po nemecky)

[4] Megalithic Temples of Malta . UNESCO World Heritage Centre, . Dostupné online. (po anglicky)

[enc-5] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f BROCKMAN, Norbert. Encyclopedia of Sacred Places. Santa Barbara : ABC-CLIO, 2011. ISBN 978-1-59884-654-6. S. 184. (po anglicky)

[6] MCDONALD, Neil. Malta & Gozo A Megalithic Journey. Morrisville : Lulu Press, 2016. ISBN 978-1-326-59835-8. S. 334. (po anglicky)

[god-7] GIMBUTAS, Marija. The Living Goddesses. Berkeley : University of California Press, 2001-01-12. Dostupné online. ISBN 978-0-520-22915-0. S. 93, 95. (po anglicky)

[herit-8] Heritage Malta . . Dostupné online. (po anglicky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]