Marta Kubišová
Základné informácie
Narodenie	1.11.19421. november 1942 (80 rokov) České Budějovice, Protektorát Čechy a Morava
Pôsobenie	speváčka, herečka
Žáner	pop-music
Typ hlasu	alt
Roky pôsob.	1962 – 1970 1989 – súčasnosť
Webstránka	kubisova.cz

Trio Golden Kids v roku 1969. Zľava: Helena Vondráčková, Václav Neckář a Marta Kubišová.

Marta Kubišová (* 1. november 1942, České Budějovice) je česká speváčka a herečka, trojnásobná víťazka čitateľskej ankety časopisu Mladý svět Zlatý slávik.^[1]

Životopis

Narodila sa v rodine lekára-internistu a ženy v domácnosti, neskôr predavačky gramofónových platní v Prahe. Roku 1952 sa presťahovali do Poděbrad. Pretože sa po absolvovaní gymnázia nedostala na vysokú školu, nastúpila do práce v Poděbradských sklárňach.^[2]

Svoju spevácku kariéru začala s tanečnou skupinou, spievala v Poděbradoch a v Nymburku pri poobedných „čajoch“. V roku 1961 sa dostala v súťaži „Hledáme nové talenty“ až do finále. V roku 1962 vyhrala konkurz do Stop divadla v Pardubiciach. O rok neskôr prešla do plzeňského Divadla Alfa (hrala napr. v inscenáciách Ukradený měsíc od Ludvíka Aškenazyho, Černej sen). V septembri 1964 sa dostala vďaka Janovi Schneiderovi do pražského divadla Rokoko, kde malo na jeseň premiéru pásmo Jana Schneidera Chan & Son'. Na jeseň 1965 začala jej spolupráca s Václavom Neckářom a Helenou Vondráčkovou, keď pripravovali predstavenie Čekání na slávu. V roku 1967 vyhrala prvýkrát Zlatého slávika (za rok 1966).

Jej pieseň Modlitba pro Martu sa stala pri okupácii vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968 symbolom národného odporu.^[3] 1. novembra 1968 vzniklo populárne trio Golden Kids (Marta Kubišová, Václav Neckář, Helena Vondráčková). V roku 1969 vyhrala svojho druhého Zlatého slávika (za rok 1968) a vydala sa za režiséra Jana Němca. O rok neskôr opäť vyhrala Zlatého slávika, avšak cenu musela prevziať v ústraní redakcie časopisu Mladý svět kvôli začínajúcej normalizácii. Posledné vystúpenie Golden Kids sa konalo 27. januára 1970 v Ostrave, od februára mala zakázanú umeleckú činnosť.^[4] V ôsmom mesiaci nasledujúci rok potratila a prežila klinickú smrť.^[3] Po manželovej emigrácii do USA sa druhý raz vydala za režiséra Jana Moravca. Podpisom Charty 77, ktorej bola v rokoch 1977 – 78 aj hovorkyňou, sa jej sledovanie ŠtB ešte zhoršilo. 1. júna 1979 sa jej narodila dcéra Kateřina.^[3]

10. decembra 1988 vystúpila po dlhej dobe na verejnosti na demonštrácii pri príležitosti 40. výročia vyhlásenia Deklarácie ľudských práv. 21. novembra 1989, počas Nežnej revolúcie, spievala z balkóna Melantrichu na Václavskom námestí svoju Modlitbu pro Martu a tiež československú štátnu hymnu. Potom nasledovala reedícia albumu Songy a balady a už v roku 1990 štúdiové nahrávky a samostatné koncerty. Od roku 1991 spolumoderovala Adventné koncerty a od roku 1992 zas reláciu Chcete mě?. O dva roky neskôr sa vrátila spoločne s Helenou Vondráčkovou a Václavom Neckářom v spoločnom vystúpení Golden Kids Comeback. Od 2. polovice 90. rokov bolo jej domovskou scénou Divadlo Ungelt v Prahe.

17. júla 2014 mal v kinách premiéru celovečerný film režisérky Olgy Sommerovej Magický hlas rebelky, ktorý rozpráva životný príbeh Marty Kubišovej.^[5] Soundrack z filmu vydal Supraphon.

Filmografia

Hrala a účinkovala tiež v niekoľkých filmoch, napríklad Mučedníci lásky (1966), Jak se krade milion (1967) a televíznych seriáloch a filmoch (napr. Píseň pro Rudolfa III., Náhrdelník melancholie, Proudy lásku odnesou).

Diskografia

• 1969 – Songy a balady, Supraphon
• 1990 – Lampa, Supraphon
• 1990 – Adventní písně a koledy, Supraphon
• 1991 – Někdy si zpívám, Supraphon
• 1993 – Songy a nálady, Popron music
• 1995 – Řeka vůní, Popron music
• 1996 – Bůh ví…, PolyGram
• 1996 – Singly 1, Bonton Music
• 1997 – Nechte zvony znít (Singly 2), Bonton Music
• 1997 – Vánoce s Martou Kubišovou, Multisonic
• 1997 – Sváteční setkání, Multisonic
• 1998 – Dejte mi kousek louky (Singly 3), Sony Music / Bonton
• 1999 – Modlitba (Singly 4), Sony Music / Bonton
• 1999 – Marta Kubišová v Ungeltu, Multisonic
• 1999 – Síň slávy, Sony Music / Bonton
• 2000 – Tajga blues (Singly 5), Sony Music / Bonton
• 2004 – Příběh / To nejlepší, Supraphon
• 2004 – Já jsem já, Divadlo Ungelt
• 2005 – Vítej, lásko, Supraphon
• 2005 – In my world
• 2009 – Ne! The Soul of Marta Kubišová, VampiSoul
• 2010 – Vyznání / Zlatá kolekce (3CD), Supraphon
• 2012 – Zlatá šedesátá (6CD), Supraphon
• 2014 – Magický hlas rebelky, Supraphon
• 2016 – Soul, Supraphon

Ocenenia

• 1995: Medaila Za zásluhy II. stupňa od prezidenta Václava Havla
• 1998: Čestná medaila T. G. Masaryka za vernosť jeho odkazu
• 2002: Cena Thálie – muzikál Líp se loučí v neděli od Andrew Lloyda Webbera (Divadlo Ungelt v Prahe)
• 2002: Svätováclavské vyznamenanie
• 2012: Rad čestnej légie od francúzskeho veľvyslanca v Prahe „za vynikajúci príspevok k politickej slobode“ ^[6]
• 2015: Dáma české kultury od ministra kultúry Daniela Hermana ^[7]
• 2018: Rad Bieleho dvojkríža II. triedy od prezidenta SR Andreja Kisku ^[8]

Referencie

Literatúra

• GEORGIEV, Adam. Chytat slunce : Kniha o Martě Kubišové. 1. vyd. Praha : Petrklíč, 1997. 206 s. ISBN 80-85243-98-9.
• NEČAS, Luboš. Marta Kubišová : Asi to tak sám Bůh chtěl. 1. vyd. Praha : Ikar, 2005. 191 s. ISBN 80-249-0549-3.

Pozri aj

• Zoznam piesní Marty Kubišovej
• Bratislavská lýra
• Modlitba pro Martu

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Marta Kubišová

Externé odkazy

• Oficiálne stránky
• Marta Kubišová v Česko-Slovenskej filmovej databáze

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marta Kubišová na českej Wikipédii.