Preteky vozov s dvojzáprahom alebo synóris (od starogr. Συνωρίς – synóris) boli súťažnou jazdeckou disciplínou v starovekom Grécku.^[1][2][3]

V starovekom Grécku sa preteky na vozoch vyvinuli pravdepodobne z výcviku na vojenské účely. Kone sa pôvodne používali len na ťahanie vozov a nie na jazdenie. Bojové vozy sa používali viac v mykénskom období a na konci temného obdobia len veľmi málo, okolo roku 700 pred Kr. boli už zastaralé a v období vojen s Perzskou ríšou sa používali len na športové účely. Na celogréckych hrách a aj na miestnych hrách sa s nimi pretekalo už od najstarších čias.^[4] Ako prvé sa používali dvojkolesové vozy.^[4]

Do Olympie si pretek v prvej jazdeckej disciplíne našiel cestu približne po sto rokoch atletických súťaží, t. j. na 25. hrách v roku 680 pred Kr., bol to tethrippon, preteky dvojkolesových vozov so štvorzáprahom. Synóris (dvojzáprah koní) sa dostal do programu až na 93. hrách v roku 408 pred Kr. Na olympijských hrách a aj na ostatných celogréckych hrách mali obe disciplíny charakter rýchlostných pretekov na hladkej trati a ich súťažné pravidlá boli podobné.^[5][3]

Referencie a bibliografia

Pozri aj

• Preteky dvojkolesových vozov so štvorzáprahom
• Zoznam olympijských víťazov staroveku