Teplická vrchovina
geomorfologická časť Trenčianskej vrchoviny
Okolie Baračky
Štát	Slovensko
Región	Trenčiansky
Okresy	Ilava, Trenčín
Časť	Trenčianskej vrchoviny
Hranice	Butkovská brázda, Strážov, Porubská brázda, Holázne, Basky, Slatinská brázda, Bánovská pahorkatina, Ostrý, Trenčianska kotlina, Ilavská kotlina
Rieky	Váh, Teplička
Súradnice	48°55′19″S 18°11′13″V / 48,922°S 18,187°V / 48.922; 18.187
Najvyšší bod	Stráne
- výška	735 m n. m.
Najnižší bod	juhozápadný okraj územia
- poloha	údolie Váhu pri Trenčíne
- výška	cca 220 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Teplická vrchovina je geomorfologická časť Trenčianskej vrchoviny.^[1] Zaberá veľkú časť podcelku v okolí Trenčína a Dubnice nad Váhom a najvyšší vrch Stráne dosahuje 735 m n. m.^[2]

Polohopis

Územie zaberá západnú a južnú časť podcelku Trenčianska vrchovina, v západnej časti Strážovských vrchov. Na severovýchode ju obklopuje Butkovská brázda, východným smerom susedí časť Strážov (Zliechovská hornatina), Porubská brázda a Holázne, v juhovýchodnej časti Basky a Slatinská brázda (Zliechovská hornatina). Južný okraj prechádza do Bánovskej pahorkatiny (časť Podunajskej pahorkatiny), v strednej časti pokračuje Trenčianska vrchovina Ostrým. Juhozápadným smerom susedí Trenčianska kotlina a západný a severozápadný okraj lemuje Ilavská kotlina, obe patriace do Považského podolia.^[1]

Západným okrajom tečie údolím rieka Váh, ktorej odvádza vodu z tohto územia väčšina potokov. Výnimku tvorí južná časť, zvažujúca sa do Bánovskej pahorkatiny, ktorá leží v povodí Bebravy, patriacej do povodia Nitry. Údolím Tepličky vedie z Trenčianskej Teplej cez Trenčianske Teplice do Motešíc cesta II/516.^[2]

Ochrana územia

Teplická vrchovina leží mimo územia Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy, no na jej území sa nachádza osobitne chránená prírodná pamiatka Jaskyňa pod Jeleňom a Potok Machnáč.^[2]

Turizmus

Táto časť Strážovských vrchov patrí medzi obľúbené a vyhľadávané oblasti najmä z dôvodu blízkosti k väčším mestám. Je pomerne ľahko dostupná a sieť turistických chodníkov zjednodušuje prístup cenných a atraktívnych lokalít z neďalekých sídiel. Mimo Trenčianskeho hradu, týčiaceho sa nad Trenčínom, je vyhľadávaným mesto Trenčianske Teplice a jeho okolie.

Vybrané vrchy

• Stráne (735 m n. m.)
• Sokol (651 m n. m.)
• Drieňová (622 m n. m.)
• Markovica (592 m n. m.)
• Machnáč (569 m n. m.)^[2]

Turistické trasy

• po červenej značke (E8 a Cesta hrdinov SNP) z Trenčína cez Trenčianske Teplice do sedla pod Omšenskou Babou
• po červenej značke z rázcestia pri hoteli Tatra v Trenčíne do Soblahova
• po modrej značke:
  • z Trenčianskych Teplíc ku chate pod Ostrým vrchom
  • z Prejty na Vlčinec (682 m n. m.)
• po zelenej značke:
  • z Opatovej do rázcestia pod Trubárkou
  • z Trenčianskej Teplej na Petrovanské lúky
  • z Dubnice nad Váhom do Trenčianskych Teplíc
• po žltej značke:
  • zo Ilavy na Vápeč (955 m n. m.)
  • z Novej Dubnice do rázcestia Kamenné vráta
  • z Opatovej do rázcestia pod Čvirigovcom
  • z Kubrej do Horných Motešíc^[2]

Referencie

Pozri aj

• Trenčianska vrchovina
• Strážovské vrchy
• Geomorfologické členenie Slovenska