Modrý Kameň
Zrúcanina hradu
Pohľad na hrad - zrúcaninu Modrý Kameň
Štát	Slovensko
Región	Banskobystrický
Okres	Veľký Krtíš
Mesto	Modrý Kameň
Nadmorská výška	295 m n. m.
Súradnice	48°14′37″S 19°19′59″V / 48,24361°S 19,33306°V / 48.24361; 19.33306
Vznik	13. storočie
Pre verejnosť	verejnosti prístupný
Najľahší výstup	mesto Modrý Kameň
Poloha hradu na Slovensku
Poloha hradu v Banskobystrickom kraji
Wikimedia Commons: Modrý Kameň Castle
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Modrý Kameň^[1] (historické názvy: 1290 – Keykkw^[2][3], 1446 – Kekkew^[2][3], maď. Kékkö, nem. Blauenstein) je goticko-renesančný hrad pochádzajúci z druhej polovice 13. storočia, ktorý sa nachádza v banskobystrickom kraji v okrese Veľký Krtíš a je postavený nad rovnomenným mestom v nadmorskej výške asi 315 m n. m.

Súčasťou hradného komplexu je aj barokový kaštieľ, ktorý bol však postavený až o niekoľko storočí neskôr. V súčasnosti je hrad - zrúcanina spolu s areálom (kam patrí napríklad záhrada, most, hradná kaplnka, hospodárska budova, či priekopa) evidovaný ako národná kultúrna pamiatka.^[4][5]

Dejiny

Výstavba tohto hradu sa začala pravdepodobne po mongolskom ("tatárskom") vpáde, aj keď pamätná tabuľa datuje vznik hradu už do roku 1237 ^[6]. Najstaršie písomné zmienky o hrade sa datujú do rokov 1278 a 1290.^[3] V písomnej zmienke z roku 1285 je spomenutý majiteľ a aj predpokladaný stavebník hradu Peter Forró. Po jeho smrti sídlo získali synovia Kazimíra z bíňskej vetvy Huntovcov-Poznanovcov. Ale už v roku 1290 ho dobyli späť Petrovi súrodenci, zakladatelia rodu Balašovcov. Ich držbu hradu prerušil Matúš Čák Trenčiansky, ale po jeho smrti sa vrátil do ich moci.^[7] Hrad bol celé storočia majetkom šľachtickej rodiny Balašovcov^[3] (staršie Balassovcov ^[8]), ktorí ho vlastnili až do 19. storočia.

Výzor hradu bol niekoľkokrát zmenený v dôsledku mnohých rekonštrukcií a prestavieb. Prvá výraznejšia oprava hradu sa konala v rokoch 1609 až 1612 ^[8], kedy získal renesančný výzor ^[2]. Dôvodom bolo to, že v roku 1576 ^[8] (niektoré pramene uvádzajú rok 1575 ^[3]) hrad obsadili Turci, ktorí ho opustili až v roku 1593, pričom hrad zničili. Pri tejto rekonštrukcii hradu vznikli aj delostrelecké plošiny. V čase stavovských povstaní na začiatku 17. storočia sa hradný majiteľ Žigmund Balaša uchádzal o funkciu sedmohradského kniežaťa a za týmto cieľom sa neváhal spojiť aj s Turkami. Preto hrad v roku 1616 dobylo kráľovské vojsko a Žigmund bol uväznený. V rámci koristníckeho vpádu bol hrad opätovne napadnutý Turkami v roku 1659. V roku 1683 hrad dobýjalo povstalecké vojsko Imricha Tököliho a hrad bol značne poškodený. Toto poškodenie už majitelia neobnovovali.^[7]

V prvej polovici 18. storočia postavil vtedajší majiteľ Gabriel Balaša ^[6] na starších zničených základoch rozsiahly^[8] barokový kaštieľ, ktorý však bol postavený len na dolnom nádvorí hradu; horná časť hradu sa obnovy nedočkala a tieto priestory sa využili ako záhrada, ktorá tiež patrí medzi národné kultúrne pamiatky.^[9] Ku kaštieľu bola neskôr pristavená aj kaplnka svätej Anny.

V 19. a 20. storočí hrad niekoľkokrát zmenil majiteľa; v roku 1813 hrad od rodu Balašovcov získal župan Forgáč z Gýmeša a Haliče, po ňom sa majiteľom hradu stal gróf Károly. Poslednou súkromnou majiteľkou bola Károlyho dcéra Gabriela Almášiová, ktorá ho však v roku 1923 predala štátu ^[3][6], ktorý je jeho vlastníkom až do súčasnosti. Od roku 1991 je v hrade Múzeum bábkarských kultúr a hračiek Slovenského národného múzea.^[6]

Galéria

Referencie

Pozri aj

• Múzeum bábkarských kultúr a hračiek

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Modrý Kameň (hrad)