Zámeček je významná archeologická lokalita na Slovensku v mestskej časti Šurian v Nitrianskom Hrádku. S rozlohou takmer 15 ha patrí k najväčším a najbohatším archeologickým náleziskám v strednej Európe. Pre množstvo nájdených vzácnych nálezov sa niekedy označuje aj ako Slovenská Trója. Archeologické nálezisko je národnou kultúrnou pamiatkou a je zapísané v ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 266/2.^[1]

Hlavná informačná tabuľa

Poloha

Zámeček sa nachádzal pri sútoku riek Nitra a Stará Nitra. Pôvodne išlo o tellový útvar, ktorý vyčnieval 6 – 7 m nad okolitý terén. V rokoch 1956 – 1959 Zámeček s výnimkou fragmentu západného valu padol za obeť regulačným prácam na toku rieky Nitra.

História

Počas archeologických prác sa podarilo doložiť skoro súvislé osídlenie od neolitu po stredovek. Najstaršie osídlenie patrí ľudu lengyelskej kultúry. Z tohoto obdobia pochádza aj soška Hrádockej Venuše. V neskoršom období bol Zámeček dôležitým kultovým miestom ľudí badenskej kultúry. V krátkom období tu žili aj príslušníci kultúry Kosihy-Čaka.

Najýznamnejším obdobím osídlenia bolo obdobie v 16. storočí pred Kristom, keď sa tu osídlil ľud maďarovskej kultúry.

Z obdobia na prelome letopočtu sa našli pozostaky keltského a dáckeho pôvodu.

Zámeček bol osídlený aj v 9. storočí a v 11. a 12. storočí tu stála malá osada.

V 17. storočí na Zámečku bola menšia protiturecká pevnosť, ktorá dala lokalite aj názov.

Archeologický výskum

Pohľad na vykopávky

1. etapa 1923: Zakladateľ slovenskej archeológie prof. Ján Eisner vykonal prvé vykopávky na Zámečku.
2. etapa 1948 – 1952: Spoločný výskum Štátnych archeologických ústavov v Prahe a Nitre za účasti Antona Točíka a A. Knora.
3. etapa 1957 – 1960: preventívny výskum AÚ SAV v Nitre pod vedením Antona Točíka.

V roku 1959 v západnej časti Zámečka bol objavený hrob bojovníka s mečom a nádobou hnetenou v rukách s maximálnou vypuklosťou dolnej tretine.

Hrádocká Venuša

Bližšie informácie v hlavnom článku: Hrádocká Venuša

Socha hrádockej Venuše. Autor sochy: Jaroslav Gubric

Najznámejším nálezom je tzv. "slovenská Helena" - Hrádocká Venuša. Ide o štylizovanú sošku bohyne plodnosti Magna Mater - Veľká matka, ktorá patrí k najznámejším archeologickým nálezom Slovenska. Zobrazenie Venuše sa nachádzalo aj na dvojkorunovej minci, platnej v období 1993 – 2008. V strede Nitrianskeho Hrádku má vybudovaný malý parčík, v ktorom sa nachádza zväčšená kópia, ktorú vytvoril v roku 1997 výtvarník Jaroslav Gubric.

Archeopark Nitriansky Hrádok – Slovenská Trója

Dnes sa v lokalite Zámeček buduje archeopark, v ktorom sa zatiaľ nachádza 7 tabúľ – jedna uvítacia/informačná a 6 náučných. Archeopark sa začal budovať vďaka študentovi šurianskeho gymnázia Erikovi Klimentovi, ktorý získal spoločne s OZ Šurianski jazdci grant od spoločnosti Orange Slovensko. Zatiaľ je vybudovaná len prvá etapa, v budúcnosti sa plánuje pokračovať vo výstavbe.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zámeček

Referencie

Externé odkazy

• STOPY DÁVNEJ MINULOSTI - Vzostup a pád slovenskej Tróje (1/2) . youtube.com, . Dostupné online.
• STOPY DÁVNEJ MINULOSTI - Vzostup a pád slovenskej Tróje (2/2) . youtube.com, . Dostupné online.

Zdroje

• Nitransky Hrádok. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 614 – 616.
• Šurany - Ladislav Zrubec a Viliam Nemček (1968)
• Oficiálne stránky mesta Šurany : Mesto Šurany : Kultúrne pamiatky . mesto Šurany, . Dostupné online.
• Oficiálne stránky mesta Šurany : Mesto Šurany : História . mesto Šurany, . Dostupné online.
• RUSNÁKOVÁ, Helena. Na Slovensku pribudol nový archeopark . nasenovinky.sk, 2.12.2014, . Dostupné online.

Súradnice: 48°04′04″S 18°12′37″V / 48,067670°S 18,210322°V / 48.067670; 18.210322