Holíčska svätyňa (iné názvy: Holíčsky rondel (s megalitmi), ľudovo Holíčsky Stonehenge; zachovaná časť sa volá Lapidárium v Holíči, holíčske megality, holíčske menhiry) je archeologická lokalita v katastrálnom území mesta Holíč v okrese Skalica - rondel s megalitmi.

V roku 1988 bola v intraviláne mesta Holíč pri výstavbe sídliska SNP v priestore pod Kalváriou objavená praveká svätyňa. Súbor kultových kameňov z nej je v súčasnosti umiestnený v lapidáriu v parku administratívnej budovy Mestského úradu a Základnej umeleckej školy v Holíči. Vytvára tu zostavu  kamenných slnečných hodín. Vo verejnosti je známy najmä pod menom Holíčske Stonehenge, nakoľko mnohým pripomína práve túto svetoznámu anglickú pravekú stavbu.

Holíčska svätyňa bola tvorená deviatimi stavbami, ktoré boli umiestené na plochách zahĺbených pod úroveň terénu a boli obklopené hlbokými kruhovými priekopami, pričom komplex deviatich svätýň bol obohnaný jednou spoločnou kruhovou priekopou. Kamene v lapidáriu v počte 21 o rozmeroch do výšky 6,8m pochádzajú z jednej z týchto deviatich svätýň. V nej boli zoradené vo dvoch kruhoch, v ich strede bol najväčší kameň, v súčasnosti ústredný kameň v lapidáriu. Väčší kruh s 12 kameňmi mal priemer 23 metrov. V menšom kruhu sa nachádzalo 8 kameňov. Časť kameňov bola dekorovaná obrazmi nástrojov a mytologickými scénami.^[1]

Praveké svätyne boli pôvodne často tvorené len priekopami a násypmi, ktorých účelom bolo oddeliť posvätné miesto od ostatného sveta. V západnej Európe sa tamojšie kultové miesta ohraničené kruhovými valmi a priekopami premenili na kultové miesta megalitického typu, teda na objekty doplnené veľkými kameňmi, často dopravenými z veľkej vzdialenosti. V strednej a východnej Európe je doteraz známy len jediný prípad takejto stavby a to v Holíči. Súbor kameňov z Holíčskej pravekej svätyne je navyše cenný tým, že na jeho jednotlivých kameňoch sa nachádzajú, žiaľ, dnes už z veľkej časti, z dôvodu nedostatočnej ochrany objektu, zničené kresby a plastiky, ktoré predstavujú rôzne nástroje, zvieratá a postavy ľudskej podoby. Tieto kresby a plastiky sú mimoriadne cenným kultúrnym dedičstvom a zdrojom poznatkov k pravekej mytológii. Doposiaľ boli skúmané najmä ich objaviteľom, ktorý o nich napísal niekoľko kníh.^[2][3] O Holíčskej svätyni písalo viacero ďalších autorov v rôznych knižných publikáciách.^[4][5][6][7]

V máji roku 2004 lokalitu navštívil na pozvanie ministerstva zahraničných vecí SR a Francúzskeho veľvyslanectva na Slovensku významný francúzsky špecialista na prehistóriu a megalitické pamiatky Charles-Tanguy Le Roux, ktorý potvrdil pravosť a správnosť zaradenia Holíčskej svätyne do okruhu stavieb megalitického typu. Charles-Tanguy Le Roux, vyštudoval archeológiu, je autorom mnohých výskumov a publikácii na tému megalitickej kultúry, najmä v neolite a poradcom pre ministerstvo kultúry v rámci pamiatok Carnacu a jeho okolia. Pozitívne sa k objavu svätyne vyjadrili viacerí skúsení slovenskí archeológovia, prof. Tatiana Štefanovičová v roku 2004 spolu so vtedajším veľvyslancom Francúzskej republiky na Slovensku pokrstila knihu PhDr. R. Iršu o Holíčskej svätyni „Kamene pradávneho času“.

Vek celého komplexu svätýň sa odhaduje na cca 5 500 rokov. Kresby na kameňoch sú podľa prof. Le Rouxa z Francúzskej akadémie vied datované najneskôr do doby železnej, pričom samotná kamenná kultová stavba je oveľa staršia.^[8]

Lapidárium je na terajšom mieste voľne prístupné a navštevované stovkami návštevníkov zo zahraničia a veľkým počtom domácich turistov.

Externé odkazy

• http://www.megalit.szm.sk/megalit.szm.sk
• http://irsa.szm.com/irsa.blgz.cz/Slovenske-Stonehenge.html
• http://charyma.szm.com/

Referencie

1. ↑ Irša, Rudolf, Kamene pradávneho času, 2004
2. ↑ Irša, R: Kultové kamene, tajomné a magické, 2008
3. ↑ Irša, R.: Holíč - dejiny mesta od najstarších čias do roku 2017, Bratislava, 2017
4. ↑ Kroupa, P.: Kameny krve a víry 1, Záhady pravěkých svatyní, Praha, 2010
5. ↑ Novák, A. Jan: Největší záhady středomoří, Praha, 2010
6. ↑ Novák, A. J.: Putovanie po najväčších záhadách Slovenska, Praha, 2010
7. ↑ Sotirovski, B.: Zeta Macedonia, Skopje, 2015
8. ↑ Irša, R.: Kamene zabudnutého času, 1999, strana 5-7

Súradnice: 48°48′32″S 17°09′41″V / 48,808971°S 17,161369°V / 48.808971; 17.161369