A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Močenok | |
obec | |
kostol sv. Klimenta
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Nitriansky kraj |
Okres | Šaľa |
Región | Dolné Považie |
Vodný tok | Dlhý kanál |
Nadmorská výška | 130 m n. m. |
Súradnice | 48°13′51″S 17°55′51″V / 48,230819°S 17,930803°V |
Rozloha | 46,39 km² (4 639 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 4 323 (31. 12. 2022) [2] |
Hustota | 93,19 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1113 |
Starosta | Roman Urbánik[3] (SMER-SD, HLAS-SD, SNS) |
PSČ | 951 31 |
ŠÚJ | 500739 |
EČV (do r. 2022) | SA |
Tel. predvoľba | +421-37 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Močenok | |
Webová stránka: mocenok.sk | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Močenčan[4]
|
Močenok (v minulosti Močonok, Mučeníky, Sládečkovce, maď. Mocsonok)[5] je obec na Slovensku v okrese Šaľa.
Dejiny
Prvá písomná zmienka o Močenku sa nachádza v Zoborskej listine z roku 1113, uloženej v Biskupskom archíve v Nitre. Ďalšia z dávnych historických zmienok o obci je z 13. júna 1623, keď cisár Ferdinand II. udelil obci právo vyberať mýto na terajšom Zúgovskom moste. Historici predpokladajú, že staroslovenský názov obce Močenok pochádza z latinského názvu musenic[6]. Pomenovanie obce prešlo v priebehu ďalších storočí len drobnými zmenami. V roku 1773 sa uvádza názov Mocsonok, v ďalšom súpise z roku 1786 zas Mocschonok a od roku 1808 opätovne Mocsonok[5]. V uhorskom geografickom lexikóne z roku 1851 sa obec spomína ako prevažne maďarská s 1 828 obyvateľmi[7]. Štatistika z roku 1910 vykazovala v Močenku 3 878 obyvateľov, z toho bolo 3 041 Slovákov, 706 Maďarov, 47 Nemcov, 3 Rómovia a 81 obyvateľov inej, resp. nezistenej národnosti[8].
Po prvej svetovej vojne pripadla obec na základe Trianonskej mierovej zmluvy Česko-Slovenskej republike. V medzivojnovom období sa používal poslovenčený názov Močonok resp. Močonek, neskôr bol zmenený na Močenok[5]. V roku 1948 došlo k zmene názvu obce na Mučeníky a o tri roky neskôr bol názov opätovne zmenený na Sládečkovce. V roku 1992 bol obci prinavrátený pôvodný historický názov Močenok[5].
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Rímskokatolícky kostol sv. Kríža, jednoloďová baroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a malou strešnou vežou, z roku 1747. V rokoch 2003-2006 prešiel obnovou. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu murovaná empora, pod ktorou je umiestnená krypta s pomníkom biskupa Jozefa Klucha. Nachádza sa tu barokový oltár so súsoším Golgoty.[9] Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šabránami. Štítové priečelie je lemované pilastrami a ukončené segmentovým štítom s tympanónom. Veža je ukončená barokovou helmicou.
- Rímskokatolícky kostol sv. Klimenta, trojloďová neskorobaroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1761-1765. Donátorom kostola bol arcibiskup Imrich Esterházi. Úpravami prešiel v rokoch 1774-1782. V rokoch 1926-1927 bol doplnený o bočné lode podľa projektu architekta M. M. Harminca.[10] V interiéri sa nachádza hodnotné barokové zariadenie, hlavný oltár so sochami sv. Klimenta a uhorských svätých kráľov, sv. Štefana a sv. Ladislava, dva bočné oltáre a kazateľnica. Fasády kostola sú členené pilastrami a segmentovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami s klenákmi. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme rizalitu, je členená kordónovými rímsami a pilastrami, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou.
- Biskupský kaštieľ, dvojpodlažná trojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse písmena H z rokov 1840-1848. Bol poškodený počas revolúcie v roku 1848. Na mieste staršej stavby ho vybudoval nitriansky biskup Imrich Paluďai. Úpravami prešiel v rokoch 1893-1896. Do roku 1911 tu sídlil biskupský úrad než sa presťahoval do Nitry. V rokoch 1950-1951 tu boli v rámci režimných perzekúcií násilne sústredení kňazi. V interiéri sa dochovali kazetové stropy a pôvodné parkety. Súčasťou kaštieľa je súkromná biskupská kaplnka sv. Kríža. Priečeliu dominuje päťosový rizalit s portikom s balkónom neseným iónskymi stĺpmi a ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom, v ktorom je reliéfna výzdoba s erbom. Nárožia štítu sú dekorované akrotériami.[11] Fasády sú členené kordónovou rímsou, parter pásovaním. Okná poschodia majú šambrány s rímsovými suprafenestrami na konzolách, na nárožných rizalitoch sú polkruhovo ukončené. Okolo kaštieľa sa nachádza prírodnokrajinársky park.[12]
- Kaplnka sv. Urbana, baroková stavba s polkruhovým záverom a predstavanou vežou, z rokov 1748-1750. Pôvodne bola obklopená vinicami. Obnovou prešla v roku 2001.[13] Veža kaplnky je členená priebežnými lizénami, ukončená je ihlancovou helmicou. Nad portálom je umiestnená socha patróna v nike.
- Kalvária s kaplnkou Božieho hrobu, súbor klasicistických stavieb z roku 1852. Kaplnka je ukončená segmentovým záverom.[14]
-
Kostol sv. Kríža
-
Kostol sv. Klimenta
-
-
-
Biskupský kaštieľ na konci 19. storočia
Pravidelné podujatia
V obci sa od roku 1993 každoročne koná festival kresťanského divadla Gorazdov Močenok na počesť biskupa sv. Gorazda, ktorý bol jedným z najznámejších žiakov vierozvestov Konštantína a Metod.
Osobnosti obce
Rodáci
- Jozef Moravčík (* 1944), archeológ a múzejník
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov . Bratislava: ÚGKK SR, . Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, . Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov . Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Močenčan v slovníkoch JÚĽŠ . Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ a b c d MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : , 1998.
- ↑ KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1977. 517 s.
- ↑ FÉNYES, Elek. Uhorský geografický slovník (Magyarország Geographiai Szótára). Pešť : , 1851. (po maďarsky)
- ↑ Sčítanie obyvateľov v krajinách uhorskej svätej koruny v roku 1910. Budapešť : Uhorský kráľovský štatistický úrad, 1912. (po maďarsky)
- ↑ Kostol sv. Kríža . Oficiálne stránky obce Močenok. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok . Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Močenok . Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok . Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Močenok - Kaplnka sv. Urbana . Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok . Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Močenok
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk