Zvestovanie presvätej Bohorodičke. Mozaika z Chrámu Svätej Múdrosti (Svätej Sofie) v Kyjeve, okolo r. 1040.

Zvestovanie. Ikona sv. Andreja Rubľova, okolo 1405.

Zvestovanie presvätej Bohorodičke alebo Zvestovanie našej presvätej Vládkyni, Bohorodičke Márii, vždy Panne (csl. Благовѣщенїе пресвѧтой Богородицы; gr. Εὐαγγελισμός τῆς Θεοτόκου) je jedným z dvanástich veľkých sviatkov v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi. Slávi sa vždy 25. marca, neprekladá sa ani vtedy, ak pripadne na Veľký piatok či na Paschu. Je to jediný veľký sviatok, ktorý sa slávi v období Veľkého pôstu.

Sviatok má ako svoju nosnú tému zvestovanie vtelenia Božieho Slova. Táto udalosť je opísaná v Evanjeliu podľa sv. Lukáša 1, 28-33.

Zvestovanie presvätej Bohorodičke má predsviatok 24. marca a posviatok 26. marca, kedy sa slávi Zhromaždenie k archanjelovi Gabrielovi. Ak sviatok pripadne na niektorý pôstny deň (od pondelka do piatku), slávi sa v tento deň večiereň s liturgiou svätého Jána Zlatoústeho. Bohoslužobné texty sviatku Zvestovania vychádzajú najmä zo starozákonných biblických citátov - proroctiev, ktoré podľa patristickej tradície ohlasujú Krista.

Slávenie tohto sviatku v Konštantínopole je dobre doložené už v 6. storočí.

V deň sviatku je výrazná úľava z pôstnej disciplíny (môže sa jesť ryba). V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je Zvestovanie presvätej Bohorodičke prikázaným sviatkom.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zvestovanie presvätej Bohorodičke

Zdroje

• Manel NIN: Boh sa stáva človekom, aby Adama urobil bohom. Sviatok Zvestovania presv. Bohorodičke v byzantskom obrade.