Svätí a blahoslavení (lat. sanctus, beatus) sú Katolíckou cirkvou uznávané osoby, ktoré sa osobitne usilujú o určité cnosti a hodnoty špecifické pre katolicizmus alebo kresťanstvo vo všeobecnosti. Svätí majú slúžiť ako vzory a sú predmetom úcty. Ich počet sa odhaduje na približne 10 000^[1][2]; Rímske martyrológium z roku 2001 uvádza 6538 mien.^[3]

V Biblii

V Biblii sa termín "svätý" vzťahuje na žijúcu osobu, ktorá nasleduje učenie Boha. "Svätý" je ten, kto nasledoval Krista. V Novom zákone sa označenie kresťanov ako "svätých" objavuje niekoľkokrát, vrátane:

• "Ako Peter navštevoval všetkých, prišiel aj k svätým, čo bývali v Lydde. Našiel tam istého človeka, menom Eneáša, ktorý bol ochrnutý a už osem rokov ležal na posteli. Peter mu povedal: "Eneáš, Ježiš Kristus ťa uzdravuje. Vstaň a usteľ si." A on hneď vstal. A videli ho všetci, čo bývali v Lydde a Sárone, ktorí sa obrátili k Pánovi. Joppe zasa bola istá učeníčka, menom Tabita, čo v preklade znamená Dorkas. Ona vynikala dobrými skutkami a almužnami, ktoré dávala. No v tých dňoch ochorela a umrela. Keď ju poumývali, vystreli ju v hornej sieni. A pretože Lydda je blízko Joppe a učeníci sa dopočuli, že je tam Peter, poslali k nemu dvoch mužov s prosbou: "Príď bez meškania aj k nám!" Peter vstal a šiel s nimi. Keď ta prišiel, zaviedli ho do hornej siene. Obstúpili ho s plačom všetky vdovy a ukazovali mu sukne a šaty, čo im urobila Dorkas, kým bola medzi nimi. Peter poslal všetkých von, kľakol si a pomodlil sa. Potom obrátený k mŕtvole povedal: "Tabita, vstaň! " Ona otvorila oči a keď videla Petra, posadila sa. On jej podal ruku a zodvihol ju. Potom zavolal svätých a vdovy a predstavil im ju živú. " (Skutky apoštolov 9, 32-41).
• "Majte účasť na potrebách svätých, buďte pohostinní" (Rim 12, 13).
• "Teraz sa zberám do Jeruzalema poslúžiť svätým." (Rim 15, 25).
• "Pozdravte Filológa a Júliu, Nerea, jeho sestru i Olympasa a všetkých svätých, čo sú s nimi." (Rim 16, 15).
• "Čo sa týka zbierok pre svätých, urobte aj vy tak, ako som nariadil galatským cirkvám." (1 Kor 16, 1).

V katolíckej cirkvi

1. zosnulá osoba, ktorá po smrti prebýva v Nebi;
2. kanonizovaná osoba (oficiálne vyhlásená za svätú) - je jej povolená všeobecná úcta v celej katolíckej cirkvi. V súčasnosti kanonizácii predchádza proces svätorečenia, ktorý sa začína až po blahorečení osoby. Svätec sa musí vyznačovať hrdinskými čnosťami a jeho pričinením sa musí stať zázrak, t. j. nadprirodzený jav, ktorý uznáva Cirkev. Do roku 1983 boli potrebné tri zázraky. Ján Pavol II. vydal dva dôležité dokumenty týkajúce sa procesu blahorečenia a kanonizácie - apoštolskú konštitúciu "Divinus perfectionis Magister" z 25. januára 1983 a sprievodné predpisy zo 7. februára toho istého roku. Podľa nich je na vyhlásenie niekoho za blahoslaveného a svätého potrebný jeden zázrak (osobitne pre každú z týchto etáp), ale nie je potrebný v prípade potvrdenia mučeníctva. V ranom kresťanstve sa svätosť pripisovala na základe náboženskej tradície, preto boli všetci rannokresťanskí mučeníci bezprostredne po smrti považovaní za svätých.

K svätým sa počítajú aj anjeli (napr. archanjel Michal). Katolícka cirkev nepozná mená všetkých svätých v prvom zmysle (všetci svätí, známi aj neznámi, sa spomínajú na slávnosť Všetkých svätých - 1. novembra). Cnosti svätých sú predstavené ako príklad na nasledovanie. Svätí sú prostredníkmi a orodovníkmi u Boha, patrónmi jednotlivcov, sociálnych skupín, profesií, miest, krajín alebo kontinentov. Na počesť svätcov boli postavené početné svätyne.

Svätí a blahoslavení rímskokatolíckej cirkvi

Niektorí svätci sú v súpise uvedení viackrát, pretože vystupujú pod rôznymi menami alebo priezviskami (napr. sv. Terézia Benedikta od Kríža známa aj ako sv. Edita Steinová).

A

B

C

D