Toto je zoznam všetkých typov hlavných historických panovníkov Rakúska, teda markgrófov, vojvodov, arcivojvodov a cisárov.

Markgrófi

Roku 788 boli dovtedajšie Korutánske kniežatstvo a grófstvo Traungau premenené na Korutánsku marku a Avarskú marku (v rámci Bavorska):

• Gerold I. (788 – 799) – bavorský prefekt a markgróf Avarskej marky a Korutánskej marky

Roku 799 bola oddelená správa Bavorska od správy Avarskej marky a Korutánskej marky:

• BAVORSKO: pozri Zoznam vládcov Bavorska
• AVARSKÁ MARKA A KORUTÁNSKA MARKA:
  • Goteram (799 – 802) – markgróf „Východnej oblasti“ (Avarskej marky a Korutánskej marky)
  • Werinhar (Warnarius) (802 – po 806) – markgróf „Východnej oblasti“ (Avarskej a Korutánskej marky)
  • Alberik (po 806 – pred 818) – markgróf „Východnej oblasti“ (Avarskej a Korutánskej marky)
  • Gotofrid (pred 818 – po 823/pred 826) – markgróf „Východnej oblasti“ (Avarskej a Korutánskej marky)
  • Gerold II. (po 823/pred 826 – 828) – markgróf „Východnej oblasti“ (Avarskej a Korutánskej marky)
  • Ratbod (828 – 854) – markgróf „Východnej oblasti“ (Avarskej a Korutánskej marky)
  • Karloman (856 – 863)– markgróf Východnej a Korutánskej marky

Roku 863 bola oddelená správa Východnej marky (budúceho vlastného Rakúska) od Korutánskej marky:

• KORUTÁNSKA MARKA:
  • Gundakar (863 – 865) – markgróf Korutánska
  • Karloman (865 – 876) – bavorský správca (vrátane Korutánska)
  • Arnulf Korutánsky (876 – 887) – vojvoda Korutánska a Panónie
  • Luitpold (893 – 907) – markgróf Korutánska
  • 907 – 976: vláda bavorských vojvodov (pozri Zoznam vládcov Bavorska), doložení sú však títo oddelení (čiastkoví?) vojvodovia Korutánska:
    • (?)Burchard I. Švábsky (? – 926)– (čiastkový?) vojvoda Korutánska
    • Berchtold (926 – 947) – (čiastkový?) vojvoda Korutánska
  • Henrich I. Mladší (976 – 978) – vojvoda Korutánska
  • ďalej pozri Zoznam vojvodov Korutánska

• VÝCHODNÁ MARKA/RAKÚSKO:
  • Werinhar (Warnarius) (863 – 865) – markgróf Východnej marky
  • Viliam II. a Engelšalk (865 – 871) – markgrófi Východnej marky
  • Aribo (871 – 907/po 909) – markgróf Východnej marky
  • 907/po909 – 955 – zánik Východnej marky, súčasť maďarského územia
  • 955 – cca (?) 960 – súčasť rímsko-nemeckej ríše (okrem najvýchodnejších častí, ktoré asi do 11. stor. zostali maďarské)
  • Burchard (Burkhard) (cca (?)960 – (?)976) – markgróf územia na Východe

Babenbergovci:

• • Leopold I. (alebo Luitpold) (976 – 994) – markgróf územia na Východe/Rakúska
  • Henrich I. (994 – 1018)
  • Adalbert (1018 – 1055)
  • Ern(e)st (1055 – 1075)
  • Leopold II. (III.) (1075 – 1095)
  • Leopold III. (IV.) Svätý (1095 – 1136)
  • Leopold IV. (V.) (1136 – 1141)

Vojvodovia (1156 – 1453/1457), arcivojvodovia (1453/1457 – 1918) Rakúska

Titul rakúsky arcivojvoda:

• si ako prvý nárokoval vojvoda Rudolf IV. Koktavý v roku 1359 (tzv. privilegium maius)
• prvýkrát použil Ernst Železný (zomrel 1424)
• na úrovni rímsko-nemeckej ríše prvý raz uznal cisár Fridrich III. roku 1453 pre príslušníkov svojej línie (pozri dole) a pre Siegmunda zo staršej tirolskej línie, nie však pre Ladislava Pohrobka (sám bol potom arcivojvoda rakúsky ako Fridrich V. od roku 1457); odvtedy ho rakúski Habsburgovci používali stále (až dodnes)

Babenbergovci (pokrač.):

• Henrich II. Jasomirgott (1141 – 1177)
• Leopold V. (VI.) (1177 – 1194)
• Fridrich I. Katolícky (1195 – 1198)
• Leopold VI. (VII.) Slávny (1198 – 1230)
• Fridrich II. Bojovný (1230 – 1246)

Přemyslovci:

• Vladislav (1246 – 1248)

Bádenská dynastia:

• Hermann VI. Bádenský (1248 – 1250)
• Fridrich I. Bádenský (1250 – 1251)

Přemyslovci:

• Přemysl Otakar II. (1251 – 1278)

Habsburgovci (až do roku 1918):
Habsburgovci mali vo zvyku číslovať si členov rodiny, aj keď sa nestali priamo rakúskymi vojvodami či arcivojvodami, preto sa dolu môže na prvý pohľad zdať, že niektoré čísla boli „preskočené“. Toto ale neplatí pre číslovanie rakúskych cisárov po roku 1804, ktorí sa číslovali „od nuly“.

• Rudolf I. (1278 – 1282)
• Albrecht I. (1282 – 1308), spolu s:
  • Rudolf II. (1282 – 1290)
  • Rudolf III. (1298 – 1306/1307)
• Fridrich I. Pekný (1306/1308 – 1330)  spolu s:
  • Leopold I. (1308 – 1326)
• Albrecht II. Biely/Chromý (1330 – 1358) spolu s:
  • Otto (1330 – 1339)
• Rudolf IV. Koktavý (1358 – 1365)
• Albrecht III. S vrkočom (1365 – 1395):
  • do roku 1379 spolu s Leopoldom III. (1365 – 1386)
  • od roku 1379 si rozdelili krajinu, pozri dole

Roku 1379 (neubergská zmluva) bola krajina rozdelená medzi dve habsburské línie:
a) Albrechtovská línia (Vlastné Rakúsko):

• Albrecht III. S vrkočom (1365 – 1395) – pokračovanie zhora
• Albrecht IV. (1395 – 1404)
• Albrecht V. (1404 – 1439)
• bezvládie (1439 – 1440)
• Ladislav Pohrobok (1440 – 1457)

b) Leopoldovská línia (najmä Štajersko (vrátane Viedenského Nového Mesta), Korutánsko, Kransko, Tirolsko a Predné Rakúsko):

• Leopold III. (1365 – 1386) – pokračovanie zhora
• Viliam 1386 – 1406
• Leopold IV. 1386 – 1411
• Roku 1402 sa leopoldovská línia rozdelila:
  • Vnútornorakúska línia (Štajersko, Korutánsko a Kransko):
    • Ernest Železný, 1402 – 1424
    • Fridrich V. (1424 – 1493) spolu s:
      • Albrecht VI. (1446 – 1463) protivládca, od 1446 regent Predného Rakúska, 1458 – 1463 vládca dnešného Horného Rakúska, 1462 – 1463 vládca celého Rakúska
  • Staršia tirolská línia:
    • Fridrich IV. (1402 – 1439)
    • Siegmund (1439 – 1490)

Keď Fridrich V. po smrti Ladislava Pohrobka (1457) prevzal aj jeho územia, a keď Tirolčania prinútili Siegmunda odovzdať svoje územia Fridrichovi V. (1490), bolo Rakúsko znova zjednotené:

• Fridrich V. (1424 – 1493) pokračovanie zhora; od 1440 rímsko-nemecký kráľ ako Fridrich IV.; od 1452 rímsko-nemecký cisár ako Fridrich III. spolu s:
  • Albrecht VI. (1446 – 1463) protivládca, od 1446 regent Predného Rakúska, 1458 – 1463 vládca dnešného Horného Rakúska, 1462 – 1463 vládca celého Rakúska
  • Matej Korvín: v rokoch 1477/1485 – 1490 patrilo dnešné Dolné Rakúsko k Uhorsku (aj niekoľko mesiacov po Korvínovej smrti v apríli 1490); Matej Korvín dokonca z Viedne roku 1485 urobil svoje sídlo
• Maximilián I. (1493 – 1519) nemecký kráľ od 1486, rímsko-nemecký cisár od 1508
• Karol I. (1519 – 1521) 1519 – 1556 rímsko-nemecký cisár ako Karol V., 1516 – 1556 španielsky kráľ
• Ferdinand I. (1521 – 1564) od 1526 uhorský a český kráľ, od 1562 nemecký kráľ, od 1558 rímsko-nemecký cisár
• Maximilián II. (1564 – 1576) zároveň uhorský a český kráľ, od 1562 nemecký kráľ, od 1564 rímsko-nemecký cisár
  • Karol II.: „arcivojvoda“ Vnútorného Rakúska (Štajersko, Korutánsko, Kraňsko) (1564 – 1590)
  • Ferdinand II.: „vládca“ Tirolska (1564 – 1595) roku 1595 bolo Tirolsko znova (dočasne) pričlenené k samotnému Rakúsku, teda Rudolfovi II.
• Rudolf V. (1576 – 1608) od 1575 nemecký kráľ, od 1576 rímsko-nemecký cisár ako Rudolf II.; do 1608 uhorský kráľ, do 1611 český kráľ
  • Ernst: miestodržiteľ Vnútorného Rakúska (1590 – 1593)
  • Maximilián III.: miestodržiteľ Vnútorného Rakúska (1593 – 1595)
  • Ferdinand III.: „arcivojvoda“ Vnútorného Rakúska (1595 – 1619) pozri o ňom aj dole
• Matej (1608 – 1619) od 1608 uhorský kráľ, od 1611 český kráľ, od 1612 rímsky cisár
  • Maximilián III.: miestodržiteľ Tirolska (1612 – 1618)
• Ferdinand III. (1619 – 1637) predtým arcivojvoda Vnútorného Rakúska, od 1619 aj uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár (posledné ako Ferdinand II.)
  • Leopold V.: miestodržiteľ Tirolska a Predného Rakúska (1619 – 1632) od 1623 „krajinské knieža“ Tirolska – ním sa začína tzv. mladšia tirolská línia, ktorá skončila roku 1665 smrťou Žigmunda (pozri dole)
• Ferdinand IV. (1637 – 1657) aj uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár (posledné ako Ferdinand III.)
  • Ferdinand Karol: „krajinské knieža“ Tirolska (1632 – 1662) v rokoch 1632 – 1646 zaňho pre maloletosť vládla jeho matka, „krajinská kňažná“ Claudia de Medici
• Leopold VI. (1657 – 1705) aj uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár (posledné ako Leopold I.)
  • Žigmund: „krajinské knieža“ Tirolska (1662 – 1665) – jeho smrťou Tirolsko zas priama súčasť Rakúska
• Josef I. (1705 – 1711) aj uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár
• Karol III. (1711 – 1740) aj uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár (posledné ako Karol VI.)
• Mária Terézia (1740 – 1780) aj uhorská a česká kráľovná
• Jozef II. (1780 – 1790) aj uhorský a český kráľ, od 1764 nemecký kráľ, od 1765 rímsko-nemecký cisár
• Leopold VII. (1790 – 1792) aj uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár (posledné ako Leopold II.)
• František I. (1792 – 1835) aj uhorský a český kráľ, od 1804 prvý rakúsky cisár, do 1806 posledný rímsko-nemecký cisár (to posledné ako František II.)
• aj nasledujúci rakúski cisári boli zároveň arcivojvodovia

Rakúski cisáriupraviť | upraviť zdroj

V roku 1804 bolo zavedené rakúske cisárstvo. Roku 1806 bola naopak zrušená Svätá rímska ríša nemeckého národa.

• František I. (1804 – 1835) opakovanie zhora; aj uhorský a český kráľ, do 1806 posledný rímsko-nemecký cisár (to posledné ako František II.)
• Ferdinand I. (1835 – 1848) I. ako cisár, nie ako Habsburgovec; aj uhorský a český kráľ ako Ferdinand V.
• František Jozef I. (1848 – 1916)
• Karol I. (1916 – 1918) I. ako cisár, nie ako Habsburgovec; aj uhorský a český kráľ

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• Dejiny Rakúska

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• 1
• Oficiálna stránka rakúskeho spolkového kancelára