Západoslovenské nárečie/západoslovenský dialekt je aj názov jedného z nárečí rómčiny, pozri západoslovenský dialekt rómčiny.

Západoslovenské nárečia (iné názvy: západoslovenský dialekt, makroareál západoslovenských nárečí, západná slovenčina, západoslovenčina) je jeden z troch hlavných nárečových celkov slovenčiny. Západoslovenskými nárečiami sa hovorí na území bývalej Bratislavskej župy, Trenčianskej župy a Nitrianskej župy (z poslednej len časť). Používajú ich aj niektorí dolnozemskí Slováci.

Prvky západoslovenských nárečí sa historicky uplatnili v kultúrnej západnej slovenčine.

Charakteristika

Základné znaky sú najmä^[1][2]:

• prízvuk na prvej slabike slova
• slabiky ro-, lo- na začiatku slov typu rovní, rola, vloni a pod.
• samohláska e v slovách ocet, ďeň, buben, pes, oves, ven, bečka, deska, zdechnúť, kotel, sen (ako striednica za jery) a v slovách vieter, blázen, švager, cuker (ako vkladná hláska)
• samohláska a (v krátkych slabikách) resp. á (v dlhých slabikách) namiesto pôvodného nosového e (napr. masso, hovado, hrádeľ, zajác); v záhorských nárečiach je ale namiesto nosového e ja alebo je (napr. hovjadzí, pjet)
• výskyt zdvojených spoluhlások rozličného pôvodu (okrem záhoráckych nárečí), napr. occa, precca, masso, frejjér, stuňňa
• skupina šč namiesto spisovného šť (ešče a pod.)
• neplatí rytmický zákon
• nominatív singulár podstatných mien stredného rodu ma častejšie príponu -o (vajco)
• podstatné mená mužského rodu a stredného rodu zakončené na -r, -l, -z, -s pri skloňovaní prechádzajú od tvrdých vzorov k mäkkým (napr. na Zobori)
• lokál singulár príd. mien mužského rodu a stredného rodu má príponu -ém (vysokém)
• inštrumentál singulár príd. mien ženského rodu má príponu -ú (dobrú)
• slovesá s neurčitkom na -iť (robiť, piť) majú v minulom čase -el (robel, pel)
• viacero slov sa používa iba v týchto nárečiach (alebo iba v týchto a stredoslovenských nárečiach alebo iba v týchto a východoslovenských nárečiach), napr. čisto len do západoslovenských nárečí spadajú slová širák, ručník, strecha, hodi, kočka, sinokvet, hrebíček, egreš a pod.)

Delenie

Podľa Encyklopédie jazykovedy (identický text je v Encyklopédii Slovenska)

západoslovenské nárečia:

• severná podskupina západoslovenských nárečí
  • hornotrenčianske nárečia
  • kysucké nárečia
  • dolnotrenčianske nárečia
• južná podskupina západoslovenských nárečí
  • považské nárečia
    • podjavorinské nárečia
    • myjavské nárečia
  • trnavské nárečia
  • nitrianske nárečia
• záhorská podskupina západoslovenských nárečí
  • skalické nárečia
  • iné

Podľa Krajčoviča

západoslovenské nárečia (makroareál západoslovenských nárečí):

• severný región (regionálny areál) západoslovenských nárečí:
  • hornotrenčianske nárečie Z
  • dolnotrenčianske nárečie Z (vrátane podjavorinského rajónu)
  • hornokysucké nárečie P
  • dolnokysucké nárečie P
• južný región (regionálny areál) západoslovenských nárečí:
  • záhorské nárečie Z (vrátane skalického rajónu)
  • trnavské nárečie Z (vrátane zvláštneho rajónu od Bernolákova po Modru)
  • piešťanské nárečie Z
  • hlohovské nárečie Z
  • myjavské nárečie P
  • dolnonitrianske nárečie P

Poznámka: Z = základný areál, P = pomedzný areál (=hraničný areál)

Podľa Mruškoviča

západoslovenský dialekt:

• severná skupina západoslovenského dialektu
  • hornotrenčianske nárečia
    • vlastné hornotrenčianske nárečie
    • kysucké nárečie
    • hornokysucké nárečie
  • dolnotrenčianske nárečia
  • považské nárečia
    • (vlastné) považské nárečie
    • podjavorinské nárečie
    • myjavské nárečie
• juhovýchodná skupina západoslovenského dialektu (ponitrianska skupina západoslovenského dialektu)
  • strednonitrianske nárečie
    • topoľčianske nárečie
    • hlohovské nárečie
  • dolnonitrianske nárečie
  • dolnožitavské nárečie
• juhozápadná skupina západoslovenského dialektu
  • trnavské nárečie
  • modranské nárečie
  • záhorské nárečie
  • skalické nárečie

Podľa Kačírka a slovake.eu

západoslovenské nárečia:

• hornotrenčianske nárečia (severotrenčianske nárečia)
• dolnotrenčianske nárečie (juhotrenčianske nárečia)
• považské nárečie
• stredonitrianske nárečia
• dolnonitrianske nárečia (juhonitrianske nárečia)
• nárečia trnavského okolia (trnavské nárečia)
• záhorské nárečie

Podľa Vlastivedného slovníka obcí na Slovensku

západoslovenské nárečia^[3]:

• záhorské nárečie
• trnavské nárečie
• považské nárečie (viac skupín)
• myjavsko-brezovské nárečie
• ponitrianske nárečie
  • strednonitrianske nárečie
  • dolnonitrianske nárečie
• trenčianske nárečie
  • hornotrenčianske nárečie
  • dolnotrenčianske nárečie
• kysucké nárečie

Podľa Etnografického atlasu Slovenska

západoslovenské nárečia^[4]

• severná skupina
  • hornotrenčianske nárečia
    • hornotrenčianske nárečie
    • kysucké nárečie
    • hornokysucké nárečie
  • dolnotrenčianske nárečie
  • považské nárečia
    • považské nárečie
    • podjavorinské nárečie
    • myjavské nárečie
• juhovýchodná skupina
  • stredonitrianske nárečia
    • strednonitrianske nárečie
    • topoľčianske nárečie
    • hlohovské nárečie
  • dolnonitrianske nárečie
• juhozápadná skupina
  • nárečia trnavského okolia
    • trnavské nárečie
    • modranské nárečie
  • záhorské nárečia
    • záhorské nárečie
    • skalické nárečie

Referencie

Zdroje

• západoslovenské nárečia. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 490-491.
• MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 51.
• KRAJČOVIČ, Rudolf. Vývin slovenského jazyka a dialektológia : vysokoškolská učebnica pre filozofické a pedagogické fakulty vysokých škôl. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1988. 345 s. S. 207-234.
• Nárečia - slovake.eu
• Kačírek, Ľ.: Slovenské národné hnutie v rokoch 1820-1848 in: Ottov historický atlas Slovensko, 2009, str. 281