A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Pojmy základňa a nadstavba patria k najdôležitejším koncepciám marxizmu.
Nemecký filozof Karl Marx (1818-1883) rozdeľuje spoločnosť na ekonomickú základňu a ideologickú nadstavbu. Predstavuje teóriu vyjadrujúcu súvis medzi sociálne ekonomickými a ideologickými vzťahmi v určitej spoločnosti. Podľa nej ekonomická štruktúra prevažuje nad ideológiou.
Tieto pojmy sú základom historického materializmu, ktorý historický pohyb chápe ako vzťah medzi výrobnými vzťahmi a výrobnými silami. Tieto vzťahy tvoria základňu, ktorá je nenahraditeľná. Nadstavba zakrýva reálne rozpory medzi triedami, ktoré vedú k triednemu boju a diktatúre proletariátu. Ak nastane zmena spoločenského zriadenia, stará základňa a nadstavba sú nahradené novými. Ide však len o pretvorenie pôvodných vzťahov, a nie o kompletné pretvorenie na nové.
Základňa
Základňa sa považuje za východisko, základ spoločnosti. Vychádzajúc z myšlienok historického materializmu, že najdôležitejšia je ekonomika a výroba, základňu tvoria výrobné vzťahy, materiálna výroba, ekonomické vzťahy medzi triedami a vlastnícke vzťahy. Často sa preto vyskytuje aj s prívlastkom ekonomická základňa. Dôraz sa kladie na ekonomickú základňu, no postupne dochádza vo vývoji aj k akceptácii úlohy nadstavby v spoločnosti.
Nadstavba
Nadstavba predstavuje náväznosť na spoločenskú základňu. Výrobné procesy sú rozhodujúce pre jej základnú povahu. Tvorí ju súhrn politických, právnych, morálnych, kultúrny a náboženských ideí. Prejavuje sa aj vo filozofii a umení. Jednotlivé jej zložky pôsobia na seba, ale aj na základňu. Nadstavba je len druhotná a nemôže fungovať, ak neexistuje a nefunguje ekonomická základňa. Nepredstavuje len pasívne odzrkadlenie základne, ale rovnako ako ona pôsobí na historický vývoj.
Vzťah základne a nadstavby
Základňa určuje charakter nadstavby. Rovnako ako základňa pôsobí na nadstavbu, tak aj nadstavba pôsobí na základňu, vplyv základne však prevažuje.
V ortodoxnom marxizme je ich vzťah striktne jednosmerný, teda len základňa ovplyvňuje nadstavbu.
Stret s inými filozofmi
Nadväznosť
Ruský filozof a politik Georgij V. Plechanov (1856-1918) vychádza z Marxovej teórie základne a nadstavby. Tvrdí, že vzťah medzi týmito dvoma kategóriami ovplyvňuje psychiku spoločenského človeka, ktorá je určená ekonomikou a politickým zriadením na nej vzniknutej. Kládol väčší dôraz na historický determinizmus ako samotný Marx.
Taliansky politik a marxistický filozof Antonio Gramsci (1891-1937) chápal základňu a nadstavbu ako jeden súhrnný celok, ktorý je odzrkadlením výrobných vzťahov v spoločnosti. Odmietol uznať určujúci vzťah medzi nimi. Tvrdil, že nie všetky zmeny prebiehajúce v základni, sa musia automaticky prejaviť vo filozofii alebo politike. Preto majú tieto pojmy iný význam ako u Marxa.
Rozdielnosť
Na rozdiel od Marxa, ktorý bol materialista a chápal dejinný pohyb na základe ekonomický príčin, francúzsky filozof A. Comte (1798-1857) chápal dejiny ako vývoj myslenia.
Od Marxových názorov sa odlišuje aj nemecký filozof G.W.F. Hegel, ktorý tvrdil, že filozofia a umenie nie sú podriadené štátu, ale majú význam sami o sebe.
Nemecký sociológ a ekonóm M. Weber (1864-1920) bol síce ovplyvnený Karlom Marxom, no s mnohými jeho názormi nesúhlasil. Pomocou niektorých vlastností kresťanskej a protestantskej viery vysvetlil vznik kapitalizmu, čím vyvrátil Marxove predpoklady o ekonomických príčinách vývoja spoločnosti.
Súčasné výrobné procesy fungujú naopak ako Marxova teória základne a nadstavby. Najskôr vzniká prvotný plán, vychádza sa z konkrétnej myšlienky, až potom dochádza k samotnej realizácii a výrobe.
Literatúra
- ŠURÁŇ J. Ten lidský svět. 1.vyd. Praha: NS Svoboda, 2013. 450 s. ISBN 978-80-205-0631-3
- GIDDENS A. Sosiologie. Praha: Argo, 1999. 595 s. ISBN 80-7203-124-4
- BAREŠOVÁ A. a kol. Filosofický slovník. 1. vyd. Praha: Euromedia Group, r.s., 2009. 360s. ISBN 978-80-242-2582-1
- KOL. AUTOROV. Filosofický slovník. 2.vyd. Olomouc: nakl. Olomouc, 1998. 463 s. ISBN 80-7182-064-4
- SMOLÍK J. Úvod do studia mezinárodních vztahů. 1. vyd. Praha: Grada Publishing a.s., 2014. 232 s. ISBN 978-80-247-5131-3
- GEFFERT, Richard. Ideológie v politickom živote (3) - K otázke kritického vnímania politických ideológií . E-polis.cz, 5. květen 2006. . Dostupné z WWW: <http://www.e-polis.cz/politicke-teorie/148-ideologie-v-politickom-zivote-3-k-otazke-kritickeho-vnimania-politickych-ideologii.html>. ISSN 1801-1438.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk