A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Volframit je spoločný názov pre minerálne členy izomorfného radu volfrámanov železa a mangánu s koncovými členmi hübnerit (MnWO4) a ferberit (FeWO4). Volframit, rovnako ako jeho členy kryštalizuje v monoklinickej sústave a spolu so scheelitom je hlavnou rudou volfrámu.
Názov pochádza pravdepodobne z nemeckých slov wolf – vlk a rahm – pena, čo bolo nemecké označenie pre cínovo-volfrámové rudy, v ktorých prítomnosť volfrámu sťažovala extrakciu cínu. Pod názvom volgramit spomenul prvýkrát tento minerál v roku 1832 A. Breithaupt.
Charakteristika
Volframit vytvára hrubé tabuľkovité, krátko stĺpcovité alebo ihlicovité kryštály. Bežne s vertikálnym ryhovaním rovnobežným s najdlhšou kryštalografickou osou. Niekedy lupeňovitý, lúčovitý či stĺpcovitý. Nezriedka tiež masívne a celistvé kusy.[1] Obyvkle čiernej čiernej, sivočiernej až tmavohnedej farby. Má kovový lesk, niekedy až mastný. Patrí medzi opakné minerály, má čierny až čiernohnedý vryp. Štiepateľnosť je dokonalá podľa {010}, lom nerovný. Tvrdosť 4 až 4,5. Je krehký. Hustota sa pohybuje od 7,1 do 7,5 g/cm³.
Zloženie
*(pri pomere Fe:Mn 1:1)
Železo a mangán sa môžu ľubovolne zastupovať a tvoriť tak tuhý roztok medzi ferberitom (FeWO4) a hüberitom (MnWO4). Často obsahuje mikroskopické inklúzie nióbu a tantalu. Rozpustný je v horúcej kyseline chlorovodíkovej a sírovej. Ťažko sa taví, pri tavení vzniká magnetická gulička.
Vznik
Vzniká vo vysokotermálnych ložiskách, kde v kremenných žilách asociuje s turmalínom, kasiteritom ale aj molybdenitom. Častý je na kontaktoch granitoidov s karbonátmi, kde dochádza k reakcii fluíd unikajúcich z tuhnúcich granitov s vápencovými komplexmi za vzniku skarnov. Kovy sa magmatickou frakcionáciou presúvajú do vrcholových častí intruzívnych telies, kde sa frakcionované taveniny nasycujú vodou. Vznik volframitu je tu obmedzovaný teplotami okolo 300 – 350 °C. Horniny vznikajúce vo vrcholových častich granitoidných intrúzii sa označujú ako graizeny. Volframit môže byť súčasťou ich volfrámovo-cínovej a volfrámovo-molybdénovej mineralizácie. V anglosaskej literatúre sú tieto ložiská označované ako W-porfýrové. Vzniká tiež zo zvyškových tavenín v pegmatitoch.
Výskyt
Obvykle sa nachádza v pegmatitoch a v kremenných žilách spojených s granitmi. Riedkejšie sa vyskytuje pri iných rudných minerálov ako napr. sfalerit, galenit, kasiterit. Môže sa tiež nachádzať v náplavoch okolo primárnych ložísk.
Lokality
Vo svete
V Česku je známy z okolia Horního Slavkova a predovšetkým z Cínovca. V Nemecku sú známe lokality Oberwolfach a Zinnwald. Nachádza sa tiež na ložiskách cínu v Španielsku a Portugalsku.
Na Slovensku
Volframit možno na Slovensku nájsť greizenizovaných rulách pri Hnilci[2] alebo v Gemerskej Polome.
Využitie
Tento minerál ostával dlhú dobu bez zúžitkovania, lebo je ťažko taviteľný. Z tohoto dôvodu bol tiež prvok volfrám objavený až v roku 1781. Volframit je spolu so scheelitom hlavná volfrámová ruda, z ktorej sa vyrába čistý volfrám. Volfrám sa používa na výrobu vlákien do žiaroviek a farieb. Ďalšie využitie je v metalurgii, kde sa pridáva ako pevnostný prvok do zliatin a tepelne stálych ocelí. Vyrába sa z neho aj karbid volfrámu, ktorý je približne 3x tvrdší ako oceľ.
Podobné minerály
Referencie
- ↑ Klein, C., 2006, Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.
- ↑ Vladár, J. a kolektív, 1982, Encyklopédia Slovenska. VI. zväzok T-Ž. Veda, Bratislava, s. 361
- DUĎA, Rudolf; REJL, Luboš. Minerály. 1. české vyd. Praha : AVENTINUM, 1997. 520 s. (Velký průvodce.) ISBN 80-7151-030-0.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku wolframit na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Externé odkazy
- Wolframit na webu mindat.org (anglicky)
- Wolframit na webu Webmineral (anglicky)
- Wolframit v atlasu minerálů (německy)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Volframit
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk