A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska alebo odsun Nemcov z Česko-Slovenska (nemecký Abschiebung der Deutschen aus der Tschechoslowakei), tiež Vyhnanie Nemcov z Česko-Slovenska (nemecký Vertreibung der Deutschen aus der Tschechoslowakei) bola hromadná deportácia nemeckého obyvateľstva z Česko-Slovenska po skončení druhej svetovej vojny, v rokoch 1945 – 1946. Nemci na Slovensku kedysi tvorili významnú národnostnú menšinu. Nemecky hovoriace obyvateľstvo v roku 1930 tvorilo viac ako 4%. Po roku 1945 bolo evakuovaných a čiastočne násilne deportovaných 84 % Nemcov zo Slovenska, čím sa nemecká menšina dostala na úroveň asi jedno promile (0,1%) obyvateľstva. V roku 2011 sa 4 690 ľudí hlásilo na Slovensku k nemeckej národnosti.
Na začiatku dvadsiateho storočia neexistoval snáď ani jeden európsky štát s homogénnym obyvateľstvom. Slovenské územie vtedy patrilo do multinárodného Uhorska. Pohyby osôb rôznych národností sa dotýkali takmer každého štátu v ktorom žili národnostné menšiny. Samozrejme, že najväčší vplyv na vysídlenie sudetských a karpatských Nemcov z Česko-Slovenska mali najmä vojnové udalosti a ich konečné výsledky. Išlo o politické rozhodnutia o vysídlení osôb nemeckej národnosti schválené v rámci dohody na Postupimskej konferencii 2. augusta 1945.[1]
Nad myšlienkou znížiť počet Nemcov v ČSR odstúpením niektorých pohraničných výbežkov Nemecku uvažoval aj v dobe vzniku ČSR a použil v septembri 1938 počas mníchovskej krízy Dr. Beneš. Po 2. svetovej vojne československí politici využili povojnovú atmosféru naplnenú odporu a nenávisťou voči Nemcom a ku všetkému nemeckému. Niekoľko dekrétov prezidenta Edvarda Beneša tvorilo podklad pre ich povojnové vysídlenie. Sám bol tiež o potrebe odsunu nemeckého obyvateľstva presvedčený. Ústavným dekrétom o úprave československého štátneho občianstva osôb nemeckej a maďarskej národnosti (Ústavní dekret prezidenta republiky o úpravě československého státního občanství osob národnosti německé a maďarské) boli Nemci zbavení československého občianstva a stali sa tak na území Československa cudzincami, následne boli vyhnaní a ich majetok bol skonfiškovaný.[2]
Vysídlenie Nemcov začalo ešte pred koncom vojny evakuáciou sudetských Nemcov pred postupujúcim frontom. K samotnému vyháňaniu začalo dochádzať v Česku už v priebehu Májového povstania, kedy tiež začali útoky na nemeckých civilistov.
Záverečná správa z konferencie Veľkej trojky (Spojené kráľovstvo, USA, ZSSR) v Postupime v trinástom článku obsahuje odsúhlasenie "usporiadaného a ľudského" vysídlenia nemeckého obyvateľstva z Československa, Poľska a Maďarska do Nemecka tiež žiadosť, aby "zatiaľ až do dôkladného prerokovania celej akcie ... boli ďalšie masové vysťahovania zastavené". Vysídlenie časti nemeckého obyvateľstva bolo v povojnovej situácii považované za legálne a preventívne riešene otázky menšiny, ktorá mohla byť aj naďalej zdrojom napätia v medzinárodných vzťahoch.[3]
Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska predstavovalo drastické riešenie národnostného konfliktu predovšetkým medzi Čechmi a Nemcami. Do prvej svetovej vojny boli Nemci v Rakúskej časti Rakúsko-Uhorska, v ktorej patrilo aj dnešné Česko k dominantným národom. Po prvej svetovej vojne a vzniku Česko-Slovenska sa Nemci stali národnostnou menšinou. Problém nedoriešených etnických hraníc medzi Nemeckom, Rakúskom a Českom krátko pred druhou svetovou vojnou využil Adolf Hitler ako zámienku na vytváranie nátlaku na Česko-Slovensko. Nemci sa v Česko-Slovensku snažili uplatniť svoje právo na sebaurčenie oddelením od Česko-Slovenska v zmysle ideí všenemeckého zjednotenia. V roku 1938 došlo k eskalácii a napokon v dôsledku Mnichovskej dohody, uzavrenej medzi štyrmi mocnosťami na nátlak Nacistického Nemecka so súhlasom Francúzska, Spojeného kráľovstva a Talianska, k vynútenému odstúpeniu tzv. Sudetov a ich pričleneniu k Nemeckej ríši. Onedlho došlo na nátlak Nemecka a Talianska k odstúpeniu južných oblastí Slovenska a celej Podkarpatskej Rusi Maďarsku.
Nátlak na okýptené Česko-Slovensko však z nemeckej strany pokračoval. 15. marca 1939 nemecké vojská okupovali zvyšok Česka, kde následne vytvorili tzv. Protektorát Čechy a Morava. Došlo k silnému útlaku všetkých nenemeckých národov v krajine. Na Slovenskom území bolo možné vytvoriť samostatný Slovenský štát, ktorý však bol tiež fakticky v područí nacistického Nemecka. Vo vojnovom štáte Slovákov však z hľadiska vývoja vnútropolitickej situácie panovali neporovnateľne lepšie podmienky, než v susednom protektoráte. Na Slovensku až do vojnového obdobia žilo tiež mnoho Nemcov, tzv. karpatskí Nemci (Karpatendeutsche).
V priebehu druhej svetovej vojny sa v dôsledku nemeckého útlaku na území Protektorátu a neskôr aj v dôsledku okupácie Slovenska po začiatku povstania v roku 1944 národnostný konflikt medzi Čechmi, Slovákmi a Nemcami ďalej vyostroval. Výsledkom bolo, že po oslobodení krajiny sovietskymi vojskami bolo väčšinové obyvateľstvo protinemecky naladené a proti vysídleniu Nemcov z krajiny väčšinové obyvateľstvo neprotestovalo.
Referencie
- ↑ Ján Štefanica: Problematika právneho postavenia národnostných menšín v európskom priestore po ukončení II. svetovej vojny a riešenie tejto otázky, Historické právne systémy a integrácia Európy, Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2011 S. 155 – 161
- ↑ STANĚK, ADRIAN VON ARBURG, Tomáš. Organizované divoké odsuny? in Časopis pro soudobé dějiny AV ČR » Číslo III.-IV./2006 . Ústav pro soudobé dějiny AV ČR, 2016-03-04, . Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
- ↑ Ján Štefanica: Odsuny a výmeny skupín obyvateľstva európskych štátov v prvej polovici 20. storočia, Historia et theoria iuris, Roč. 2, č. 4 (2010), s. 78 – 93 Dostupné online. Archivované 2015-05-18 na Wayback Machine
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk