Vrabec domový
Samec (Austrália).
Samica (Anglicko).
Stupeň ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) vtáky (Aves) Podtrieda (subclassis) pravé vtáky (Ornithurae) Nadrad (superordo) letce ((Neognathae)) Rad (ordo) vrabcotvaré ((Passeriformes)) Čeľaď (familia) vrabcovité ((Passeridae)) Rod (genus) vrabec ((Passer)) Druh (species) vrabec domový (P. domesticus)
Vedecký názov
Passer domesticus Linnaeus, 1758
Synonymá
Frigilla montana (Linnaeus 1748) Loxia Scandens (Hermann 1783) Passer arboreus (Foster 1783)
Mapa rozšírenia vrabca domového       Hniezdiaci, celoročný výskyt       Nehniezdiaci       Introdukovaný, celoročný výskyt       Pravdepodobne introdukovaný, celoročný výskyt       Pravdepodobne vyhynutý a introdukovaný
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Vrabec domový alebo vrabec domáci^[3] (lat. Passer domesticus) z čeľade vrabcovité. Žije na prevažnom území Eurázie, ale bol umelo vysadený aj na ostatných kontinentoch.^[4] Žije v blízkosti ľudských domovov a vystupuje do vysokých nadmorských výšok (Švajčiarsko 2 300 m n. m., Himaláje 4 600 m n. m.) Hniezdi na celom území Slovenska s výnimkou vrcholkov hôr a veľmi hlbokých komplexov lesov.^[4]. Nie je jediným druhom vrabca, ktorý využíva ľudské osídlenie. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov vrabec domový patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, stavy v Európe v rokoch 1980 – 2013 mierne poklesli.^[1]

Opis

Vrabec domový meria 15 cm^[5][6] a váži 24 – 35 g.^[7] Má hnedé a sivé sfarbenie.

Hlas

Ozýva sa hlasom "čerrrr" a "čilp", "tjirp", za letu krátkym "tvit".^[6]

Výskyt a stav na Slovensku

Dokázané hniezdenie bolo zistené na 94,4 % mapovacích kvadrátov. Najvyššie miesta výskytu boli zaznamenaná vo Vysokých Tatrách 1 450 m n. m.. Žijú v kolóniách kde ich je aj 100. O hniezdnej hustote nie je veľa údajov, v parkoch Bratislavy bola zistená populačnú hustota 4 – 39 párov / 10 ha a na sídliskách Bratislavy 88,5 – 109,5 jedincov / 10 ha. Búdky obsadzuje veľmi málo, boli nájdené voľné hniezda na ovocných stromoch.^[4]

Je to stály vták, zimuje na celom území Slovenska, ako zimujúci bol zistený na 92,8 % mapovacích kvadrátov. Z vysokých polôh schádza na zimu nižšie a nevytvára veľké skupiny ako príbuzný vrabec poľný.^[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 1 200 000 - 1 800 000, zimujúcich jedincov 3 000 000 - 6 000 000. Veľkosť populácie má mierny pokles od 20 - 50%. Veľkosť územia na ktorom sa vyskytuje je stabilná, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998^[4] a 2001 žiadny.^[8] V roku 2014 LC* A2a - menej dotknutý.^[2][9][10] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.^[4]

Biotop

Vrabec domový žije v poľnohospodárskej krajine pri ľudských sídlach, na hospodárskych dvoroch a sadoch. Taktiež v mestách a sídliskách. Obľubuje aj husté stromy, najmä ovocné a bútľavé.^[7] Obýva aj priemyselné oblasti.^[4]

Hniezdenie

Vrabec domový často hniezdi v kolóniách, hniezda sa môžu aj dotýkať. Vyhľadáva rôzne dutiny v múroch, strechách budov, v hniezdach belorítok, v bútľavých stromoch, vo veľkých hniezdach bociana bieleho i volne v hustých korunách stromov.^[7]

Tokať začínajú prvým oteplením skoro na jar, na hniezda nosia materiál od konca marca a v apríli. Stavajú zo sena, peria a rôznych handričiek. Hniezdo je veľké a guľaté s bočným vchodom. Rozmery hniezda (volne postaveného na strome) výška: 30 cm, šírka: 20 cm a s komôrkou hlbokou 15 cm. Hniezdo stavajú obaja rodičia, taktiež sa striedajú na inkubácii 4 – 6 (7) belavých škvrnitých vajíčok, ktorá trvá 13 – 14 dní. Z hniezda vyletia po 17 dňoch. Hniezdia trikrát za rok.^[7]

Potrava

Živí sa 70% rastlinnou potravou, múčnatými a olejnatými semenami, pukmi ovocných stromov i mladou zeleninou. V čase hniezdenia žerie hmyz a tiež aj mláďatá kŕmi hmyzom.^[7] Vyhľadáva aj pozostatky jedla. Pre lepšie trávenie vrabce zobú piesok.

Ochrana

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 300 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).^[11]

Galéria

• 

  Kŕdeľ

• 

  Párik vlieta do hniezda

• 

  Vajíčka

• 

  Hniezdo sa vajíčkami

• 

  Mláďa

• 

  Kŕmenie vylietaného mláďaťa

• 

  Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu

Referencie

1. ↑ ^{a b} IUCN Red list 2021.3. Prístup 11. marca 2021.
2. ↑ ^{a b} Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. . vtaky.sk, 2014, . Dostupné online.
3. ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov . Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, . Dostupné online.
4. ↑ ^{a b c d e f g} DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Anton Krištín. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Vrabec domový, s. 594 - 595.
5. ↑ PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
6. ↑ ^{a b} JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
7. ↑ ^{a b c d e} FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
8. ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
9. ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online .
10. ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry . Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, . Dostupné online.
11. ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. . . Dostupné online.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vrabec domový
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Vrabec domový

Externé odkazy

• Hlas vrabca domového na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
• Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Passer domesticus na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Passer domesticus na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)